Od 1. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o upomínacom konaní). Už úvodných ustanoveniach tohto zákona je výslovne uvedené, že konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ide o nový a efektívnejší spôsob vymáhania peňažných pohľadávok.
Cieľom upomínacieho konania je jednak zjednodušiť proces vymáhania pohľadávok a rovnako tak znížiť náklady konania. Súdny poplatok je totižto pri upomínacom konaní oproti klasickému konaniu podľa Civilného sporového poriadku polovičný (teda namiesto 6 % iba 3 %). Tak ako pri súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku, aj pri tomto type konania výsledkom vydanie platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže žalovaného (dlžníka) na zaplatenie žalovanej sumy. Rozdielom však je, že konanie sa vedie elektronicky a príslušným je len jeden súd, a to Okresný súd Banská Bystrica.
Tak, ako v každom sporovom konaní, aj v upomínacom konaní začne súd konať až po podaní návrhu. Návrh sa podáva výlučne elektronicky a v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o upomínacom konaní je na jeho podanie oprávnený ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému možno odôvodnene predpokladať. Paragraf 4 zákona o upomínacom konaní uvádza, že návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.
Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že nevyhnutným predpokladom na podanie návrhu na začatie upomínacieho konania, je aktivovaná elektronická schránka na portáli www.slovensko.sk, podľa zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
Zákon o upomínacom konaní ustanovuje aj to, akým spôsobom je potrebné v návrhu označiť sporové strany.
Fyzická osoba sa v návrhu označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia. Namiesto dátumu narodenia možno v návrhu pri fyzickej osobe uviesť rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie. Namiesto adresy trvalého pobytu alebo pobytu možno v návrhu pri fyzickej osobe uviesť adresu miesta podnikania.
Právnická osoba sa v návrhu označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom. Ak ide o zahraničnú právnickú osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojením výpisu z registra alebo výpisom z inej evidencie, do ktorej je zahraničná právnická osoba zapísaná.
Dôležitou náležitosťou návrhu na začatie upomínacieho konania je aj uvedenie čísla bankového účtu žalobcu. Ak sa spor týka spotrebiteľskej zmluvy, k návrhu je nutné pripojiť aj túto spotrebiteľskú zmluvu a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje.
Zákon nezabúda ani na situácie, kedy návrh nie je správne vyplnený. Podľa ustanovenia § 5 zákona o upomínacom konaní Ak sú v návrhu chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, v dôsledku ktorých je návrh nejasný, súd vyzve toho, kto návrh podal, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil a poučí ho, že inak návrh odmietne. Chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada.
Svoj nárok na zaplatenie nestačí len uplatniť na súde, ale je potrebné ho aj riadne preukázať. Ide o tzv. dôkazné bremeno, ktoré znáša v konaní ten, kto niečo tvrdí. Ak svoje tvrdenie strana nepreukáže, súd takéto tvrdenie neberie do úvahy. Pri upomínacom konaní však zákon ustanovuje, že uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.
Ak ide o podnikateľov postačí pripojiť faktúru, či inú výzvu a preukázať, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje vedie vo svojom účtovníctve. Na prvý pohľad sa môže zdať, že takáto benevolentná úprava pri dokazovaní nároku môže byť zneužitá a podnikatelia si môžu do účtovníctva zahrnúť fiktívnu faktúru, avšak žalovaný má možnosť účinne sa brániť, a to napríklad podaním odporu. Neohovoriac o tom, že ak by si žalobca uplatňoval nárok na základe „fiktívnej“ faktúry, mohol by sa dopustiť spáchania trestného činu podľa § 344 Trestného zákona (Marenie spravodlivosti).
Zákon o upomínacom konaní explicitne uvádza, kedy nie je možné pohľadávku v upomínacom konaní vymáhať. Podľa ustanovenia § 3 ods. 6 a 7 zákona o upomínacom konaní Návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje
a) dohodnutý úrok z omeškania vo výške, ktorá o viac ako päť percentuálnych bodov presahuje výšku úroku z omeškania, ktorá by sa použila, ak by takáto dohoda nebola,
b) nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok,
c) nárok na zaplatenie tovaru alebo služby zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré ešte neboli dodané alebo poskytnuté,
d) nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a žalovaný nebol na jeho zaplatenie vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu,
e) nárok zo zmenky voči fyzickej osobe alebo
f) nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.
Návrh nie je prípustný tiež, ak
a) nebol podaný spôsobom podľa § 4 ods. 1,
b) žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku a ak je zastúpený, tak jeho zástupca,
c) návrh podávajú viacerí žalobcovia a nemajú spoločného zástupcu alebo
d) platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.
Ak sú splnené všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do 10 pracovných dní od splnenia procesných podmienok. V platobnom rozkaze žalovanému súd uloží, aby do 15 dní od jeho doručenia zaplatil žalobcovi uplatňovaný nárok a nahradil trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
Platobný rozkaz sa doručuje do elektronickej schránky žalobcu a žalovaného. Žalovanému sa okrem platobného rozkazu do elektronickej schránky zašlú aj prílohy, vyhlásenia žalobcu a rovnako aj tlačivo na podanie odporu.
Ak žalovanému nemožno doručovať platobný rozkaz vyššie uvedeným spôsobom, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného odkladu odošle na takto zistenú adresu.
Ak sa však súdu nepodarí doručiť ani po zisťovaní adresy žalovaného, súd vyzve žalobcu, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Ak v tejto lehote žalobca nenavrhne pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku, súd platobný rozkaz zruší a konanie zastaví. V takom prípade nemá ani jedna sporová strana právo na náhradu trov konania. V prípade, ak žalobca navrhne pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku v lehote 15 dní, potom súd platobný rozkaz rovnako zruší a vec postúpi na súd príslušný podľa Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ustanovení sa bude aj ďalej konať.
Ak sa platobný rozkaz podarí žalovanému doručiť, potom mu začína plynúť 15 dňová lehota buď na zaplatenie dlhu, alebo na podanie odporu. Odpor musí byť nie len podaný včas, oprávnenou osobou a na príslušnom súde, ale musí byť aj vecne odôvodnený. Inak povedané, žalovaný musí zdôvodniť, prečo nie povinný zaplatiť predmetnú sumu. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje. To však neplatí v prípade, ak bol odpor odmietnutý. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o upomínacom konaní Súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný
a) neoprávnenou osobou,
b) oneskorene,
c) elektronickými prostriedkami inak ako podľa § 11 ods. 2,
d) bez vecného odôvodnenia.
Podaný odpor nemôže žalovaný vziať späť. Podľa § 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.
Odpor zašle súd žalobcovi, aby sa k nemu vyjadril a aby prípadne navrhol pokračovanie v konaní podľa Civilného sporového poriadku. Ak žalobca nenavrhne pokračovanie v konaní, súd konanie zastaví. Naopak, ak navrhne pokračovanie v konaní, súd postúpi vec súdu príslušnému na rozhodnutie podľa Civilného sporového poriadku.
Žalovaný môže podľa § 13 zákona o upomínacom konaní v lehote na podanie odporu podať žiadosť o povolenie plnenia v splátkach. Túto žiadosť musí podať na predpísanom tlačive alebo prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný. Podľa zákona o upomínacom konaní je žiadosť prípustná, ak žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, voči nároku žalobcu nenamieta a nepodal odpor, priznaný nárok vrátane náhrady trov konania presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje sumu 2 000 eur, žalovaný vyhlási, že priznaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach, žalovaný doloží výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky alebo písomným potvrdením žalobcu, že prvú splátku najmenej vo výške 50 eur žalobcovi po doručení platobného rozkazu zaplatil a vyhlási, že ďalšie splátky bude plniť mesačne, a to vždy ku dňu kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.
Zákon o upomínacom konaní v § 13 ustanovuje aj podrobnosti týkajúce sa spôsobu splácania dlhu: Ak súd žiadosti vyhovie, určí podmienky plnenia jednotlivých splátok priznaného nároku. Na tento účel súd odpočíta od výšky nároku žalobcu ku dňu podania žiadosti výšku prvej splátky a zvyšok nároku žalobcu s výnimkou poslednej splátky rozvrhne rovnomerne. Poslednú splátku čo do výšky neurčuje. V poslednej splátke je žalovaný povinný zaplatiť zvyšnú časť nároku vrátane toho, čo prirástlo počas plnenia jednotlivých splátok. Nesplnenie čo i len jednej zo splátok včas má za následok stratu výhody splátok.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
21. septembra
Vyjadrujem veľkú spokojnosť. Je to advokátska kancelária na vysokej úrovni. Nesmierne si vážim ľudský prístup JUDr. Ficeka..
recenzie
3. septembra
Som veľmi spokojná s prístupom pána Judr. Ficeka a rýchlej odpovede na moju otázku. Vrelo odporúčam každému..
recenzie
16. januára
Som naozaj nadmieru spokojný...profesionálny prístup, absolútne korektné jednanie, pri jednej z mojich otázok vypracovanie a zaslanie odpovede na doplňujúce otázky..
recenzie
16. mája
Ďakujem pekne za odpoveď a skvelé jednanie. Odporúčam.
recenzie
13. mája
Ďakujem za rýchlu odpoveď, pomohla mi do budúcna s riešením môjho problému, ľudský a profesionálny prístup, odporúčam !
recenzie
14. októbra
Odpoveď na moju otázku bola dostatočná a vyčerpávajúca. V budúcnosti sa rada opätovne na túto advokátsku kanceláriu obrátim. Odporúčam v každom prípade, Beláková
recenzie
6. augusta
Reakcia na moju otázku bola veľmi rýchla a profesionálna. Som rada, že existujú aj takéto advokátske kancelárie, ktoré svojim profesionálnym prístupom ..
recenzie
24. septembra
Rýchla a zrozumitelná odpoveď, ktorá naozaj pomôže. Vysoká profesionalita a maximálna moja spokojnosť
recenzie