Máte
otázku?

Trestný čin vraždy

V tomto článku si rozoberieme trestný čin vraždy. Pre lepšie pochopenie problematiky je nevyhnutné ozrejmiť základné trestnoprávne inštitúty, a to objekt, subjekt, subjektívna stránka a objektívna stránka trestného činu, nazývané aj ako znaky skutkovej podstaty trestného činu. Na to, aby mohol byť skutok vôbec posudzovaný ako trestný čin, musia byť všetky znaky skutkovej podstaty uvedené v zákone splnené kumulatívne (súčasne). Trestný čin vraždy sa zaraďuje do druhej časti, prvej hlavy pod názvom- Trestné činy proti životu a zdraviu. Skutkové podstaty trestných činov, zaradené do tejto hlavy majú za cieľ ochraňovať ľudský život, a preto objektom týchto trestných činov je ľudský život. Subjektom trestného činu je ten, kto trestný čin spôsobil, teda páchateľ. Objektívnou stránkou je konanie páchateľa, ktoré je v rozpore so zákonom, a ktoré porušuje zákonom chránený záujem (v tomto prípade život). Subjektívnou stránkou trestného činu je vnútorný psychický vzťah páchateľa k jeho konaniu, a teda to, či páchateľ spáchal trestný čin úmyselne alebo z nedbanlivosti.

Trestný čin vraždy je upravený v ustanovení § 145 Trestného zákona, podľa ktorého Kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť rokov až dvadsať rokov. Odseky 2 a 3 tohto ustanovenia upravujú tzv. kvalifikované skutkové podstaty, ktoré odôvodňujú použitie vyššej- prísnejšej trestnej sadzby.

Vražda je úmyselným trestným činom a zároveň obzvlášť závažným zločinom. Na to, aby bol skutok považovaný za trestný čin vraždy, musí páchateľ úmyselne smerovať svoje konanie k usmrteniu človeka. Trestného činu vraždy sa však môže páchateľ dopustiť nielen konaním, ale dokonca aj svojím úmyselným nekonaním. Prostriedky, ktorými človeka niekto takýmto spôsobom pozbaví života pritom nie sú právne významné.

Vyššiu trestnú sadzbu, teda trest odňatia slobody v rozmedzí dvadsať až dvadsaťpäť rokov, môže súd páchateľovi uložiť v prípade, ak sa trestného činu vraždy dopustil na dvoch osobách, alebo závažnejším spôsobom konania, alebo na chránenej osobe, alebo z osobitného motívu, prípadne v úmysle získať majetkový prospech.

Ak už bol páchateľ za taký čin alebo za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený, alebo spáchal trestný čin vraždy v nebezpečnom zoskupení, alebo za krízovej situácie, súd mu môže uložiť trest v rozmedzí dvadsaťpäť rokov až doživotie.

Ako príklad uvádzame jedno z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/74/2016

V uvedenom konaní, uznal Okresný súd Bratislava I páchateľa vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy, ktorého sa dopustil tak, že „dňa 26.04.2015 v čase približne o 13.00 hodine v Bratislave na A. ulici číslo XX v priestoroch rodinného domu v úmysle usmrtiť, fyzicky zaútočil na svoju starú matku - poškodenú A.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že po tom, čo vošiel do uvedeného domu a následnej hádke s poškodenou, jej spredu pritlačil ruku na ústa, pričom keď sa poškodená začala brániť, tak ju obišiel a zozadu jej dlaňami oboch rúk prekryl dýchacie otvory - nos aj ústa, v dôsledku čoho došlo k zaduseniu poškodenej a k jej bezprostrednej smrti.“ Za tento skutok ho súd odsúdil na trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov nepodmienečne. Súd zobral v tomto prípade do úvahy aj niekoľko poľahčujúcich okolností, a síce to, že svoj páchateľ viedol pred skutkom riadny život, že sa k svojmu činu priznal a úprimne ho oľutoval  a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.

S použitím nižšej trestnej sadzby sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodoval o odvolaní obžalovaného. Krajský súd uviedol, že "použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej Trestným zákonom v § 145 odsek 2 (20 rokov až 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Okresný súd pri úvahe o druhu a výške trestu správne komplexne vyhodnocoval všetky preukázané okolnosti prejednávaného prípadu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, okolnosti, za akých bol skutok spáchaný, osobu obžalovaného, existenciu poľahčujúcich okolnosti a neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, ktorými sa domáhal zníženia tohto trestu na jeho najnižšiu možnú hranicu, t.j. osem rokov, túto požiadavku krajský súd nepovažoval za opodstatnenú. Konaním obžalovaného došlo k mimoriadne závažnému a nenapraviteľnému následku, ktorým je spôsobenie smrti poškodenej, a ku ktorému došlo úmyselným konaním obžalovaného, nebohá poškodená nebola primárne zdrojom zmien v jeho správaní, nebola osobou, s ktorou bol v priamom konflikte a aj podľa vyjadrenia samotného obžalovaného sa počas jeho života poškodená voči nemu ako jediná správala dobre a chápala ho.„


Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát


Najnovšie články:
4,9 (4.969)
Všetky recenzie
Chatbot
Dobrý deň,
volám sa Lexana a som virtuálna asistentka. Nižšie vyberte, s čím chcete pomôcť.