Trestný čin krádeže a trestný čin zatajenia veci

Trestný čin krádeže

Tento trestný čin je upravený v ustanovení § 212 Trestného zákona. V zmysle zákonnej úpravy Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Objektom tohto trestného činu je, ako už bolo uvedené, majetok (cudzia vec).

Cudzou vecou je vec, ktorá patrí celkom alebo sčasti osobe odlišnej od páchateľa, pričom nemusí ísť len o vlastníctvo veci. Trestného činu krádeže sa páchateľ môže dopustiť aj v prípade, ak sa zmocní veci, ktorú má niekto v zákonnej držbe (napríklad nájomca, vypožičiavateľ, záložný veriteľ). Podľa ustálenej súdnej praxe sa trestného činu krádeže môže dopustiť aj podielový spoluvlastník, ak si prisvojí celú vec v úmysle nakladať s ňou, ako s vlastnou. Trestného činu krádeže sa však nemôže dopustiť napríklad manžel na veci patriacej do BSM, preto vec patriaca do BSM nie je pre daného manžela vecou cudzou.

Subjektom trestného činu krádeže môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Podľa § 22 a § 23 Trestného zákona musí táto osoba spĺňať podmienku veku a príčetnosti.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, na to, aby bolo možné uvažovať o spáchaní trestného činu krádeže, musí dôjsť k úmyselnému konaniu zo strany páchateľa. Okrem toho musí v sebe jeho konanie zahŕňať úmysel ponechať si túto vec natrvalo. Podľa stabilizovanej judikatúry skutočnosť, že páchateľ krátko po spáchaní činu vráti ukradnutú vec oprávnenej osobe nespôsobuje zánik trestnosti skutku.

Pri trestnom čine krádeže je objektívna stránka značne špecifická. Základná skutková podstata tohto trestného činu totiž nie je vyjadrená len v odseku 1 zákonného ustanovenia § 212, ale aj v odseku 2. Podstatným rozdielom medzi týmito dvoma odsekmi je ten, že kým pri odseku 1 sa na spáchanie trestného činu krádeže vyžaduje spôsobenie aspoň škody malej (viac ako 266,- €), pri skutkových podstatách v odseku 2 už táto podmienka splnená byť nemusí. O trestný čin krádeže pôjde aj v prípadoch, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a

a) čin spácha vlámaním,

b) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

c) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,

d) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,

e) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo

f) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

V týchto šiestich prípadoch nie je na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu krádeže potrebné, aby páchateľ spôsobil škodu viac ako 266,- €.

Trestný čin zatajenia veci

Trestný čin zatajenia veci nie je často spomínaným trestným činom. Je upravený v ustanovení § 236 Trestného zákona, podľa ktorého Kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Objektom je tak, ako aj v prípade krádeže, vlastníctvo, resp. oprávnená držba veci. Na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu zatajenia veci je potrebné, aby sa vec do moci páchateľa dostala buď nálezom, omylom, alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby.

Pokiaľ ide o nález, podľa páchateľovej predstavy musí ísť o vec stratenú alebo zabudnutú. Ak by ale páchateľ vedel, komu vec patrí, už by sa nejednalo o trestný čin zatajenia veci, ale o trestný čin krádeže.

V prípade omylu je situácia podobná. Ako príklad možno uviesť zaslanie peňažných prostriedkov omylom na iný bankový účet. Ak by páchateľ odmietal vrátiť peniaze, jednak by išlo o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ale pokojne aj o trestný čin zatajenia veci. Donedávna by takýto prípad nebolo možné posudzovať ako zatajenie veci, nakoľko prostriedky na bankovom účte neboli považované za vec. Po novele Trestného zákona, sa už v zmysle ustanovenia § 130 ods. 1 písm. d) Trestného zákona za vec považujú aj peňažné prostriedky na účte.

Príkladom pre zatajenie veci bez privolenia oprávnenej osoby, môže byť napríklad to, ak vec je priplavená vodou, či ju prinesie dieťa a podobne.

Subjektom, teda páchateľom, tohto trestného činu, môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, pričom páchateľ musí konať úmyselne. Trestného činu zatajenia veci sa páchateľ dopustí v čase, keď zistí, že ide o vec, ktorá mu nepatrí a rozhodne sa prisvojiť si ju.

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát