Susedské spory- 4. časť

V tomto článku si rozoberieme časté prípady susedských sporov a ich možné riešenia

 

Parkovanie pred plotom, či bránou

 

Zdroj: http://www.arlington-tx.gov

V tomto prípade riešenie poskytuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Ten ustanovuje pravidlá cestnej premávky a v rámci nich aj spôsob parkovania, teda to, ako a kde možno zastaviť a stáť s motorovým vozidlom. Podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke  Vodič nesmie zastaviť a stáť na iných miestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest. V prípade, ak sused, ako vodič parkuje pred bránou, teda výjazdom z pozemku, dopúšťa sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V takomto prípade odporúčam privolať políciu, aby vec vyriešila. 

 

Ak nebude parkovať pred vjazdom na pozemok, ale len pred plotom avšak bez povolenia vlastníka pozemku, potom ide o neoprávnené užívanie pozemku. Aj v takomto prípade nie je vylúčené podanie žaloby na súd, ktorá by znela tak, aby sa dotyčný zdržal parkovania pred plotom a bránou.

 

Orezávanie konárov susedovho stromu

 

Zdroj: https://lichfieldlore.files.wordpress.com

Odpoveď možno nájsť v ustanovení § 127 OZ Preto najmä nesmie ... nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

 

Výkladom opaku možno ustáliť, že v prípade, ak konáre presahujú nad susedným pozemok, vlastník tohto pozemku je oprávnený konáre a korene odstrániť, avšak musí tak urobiť šetrným spôsobom a vo vhodnej ročnej dobe.

 

Nevhodnosť doby je určená vegetačným obdobím. Za šetrný treba považovať taký zásah, ktorý je primeraný na odstránenie rušenia. (Rc Cpj 67/84). Musí sa zohľadniť typ stromu, zásah musí byť šetrný a taký, aby dosiahol účel, avšak nesmie spôsobiť škodu väčšiu, než aká by hrozila. Najlepšie je dohodnúť sa so susedom a postupovať spoločne, v súčinnosti.

 

V tejto súvislosti možno vychádzať aj zo zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny a Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Podľa § 17 ods. 5 Vyhlášky  Rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku.

 

Oberanie a zber plodov zo susedovho stromu

 

Zdroj: https://thumbs.dreamstime.com/

Pokiaľ ide o plody, v tomto prípade je potrebné vychádzať z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka: Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

 

Tým že plod spadne na susedov pozemok, ešte vlastník plodonosnej veci (stromu) nestráca vlastnícke právo k tomuto plodu. Podľa odbornej verejnosti nie je vylúčené, aby sused (vlastník plodonosnej veci) vstúpil na pozemok za účelom zberu plodov. Je tak však potrebné urobiť v súčinnosti s majiteľom pozemku, ktorý toto právo nesmie odopierať.

 

Sused, ktorý chce plody zbierať, musí rešpektovať všeobecnú prevenčnú povinnosť a nespôsobovať pri zbere plodov škodu dotyčnému susedovi. Ak by sused odmietol umožniť zber plodov, mohol by sa vlastník plodonosnej veci a teda aj ovocia, domáhať ochrany na súde, žalobou na vydanie veci.

 

V krajnom prípade by bolo možné uvažovať aj o trestnom čine zatajenia veci (§ 236 TZ):  Kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

 

Oberanie plodov z cudzieho stromu môže byť podľa výšky spôsobenej škody posudzované buď ako priestupok proti majetku, alebo v prípade ak hodnota všetkých obratých plodov presahuje sumu 266,- €, ako trestný čin krádeže.

 

Ako ďaleko od susedovho plota je potrebné posadiť strom?

 

To, ako blízko k susedovmu plotu je možné posadiť stromy, zákon neustanovuje. Je potrebné opäť vychádzať z toho, že výkonom svojho vlastníckeho práva nemôže vlastník neoprávnene zasahovať do práv inej osoby. Rovnako má povinnosť predchádzať vzniku škodám. V takom prípade je potrebné posadiť strom v dostatočnej vzdialenosti od plota, a udržiavať najmä konáre tak, aby nehrozili vlastnícke právo suseda napr. neprevísali nad jeho pozemok, či neohrozovali dom alebo plot.

 

Čo ak susedov strom ohrozuje majetok inej osoby?

 

Zdroj: http://2presspapers.northcoastnow.com

Pokiaľ ide o suchý strom, ktorý môže každú chvíľu padnúť na plot, či dom a spôsobiť škodu, v tomto prípade je potrebné vychádzať z § 415 Občianskeho zákonníka:

 

Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. § 417 ods. 1 OZ  Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Vlastník veci môže primeraným spôsobom zakročiť, aby predišiel vzniku škody. Napr. môže orezať konáre, či zrezať celý strom, avšak v takom prípade je potrebné rešpektovať predpisy z úseku ochrany životného prostredia.

Podľa ustanovenia § 47 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody a krajiny :

Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

 

Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje

a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2,

b) pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu,

c) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách76a) a záhradkárskych osadách,

d) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody77) na majetku,

e) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov,78)

f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody,

g) ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,

h) na dreviny inváznych druhov podľa § 7b ods. 2,

i) na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným predpisom78a) a plantáže vianočných stromčekov a okrasných drevín,

j) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)].

 

Druhou možnosťou je § 417 ods. 2 OZ  Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

 

Ak sused ochraňuje svoj majetok a na svoje náklady odstráni takýto strom má právo žiadať od suseda, ktorý svoju povinnosť nesplnil náhradu, a to podľa § 419 OZ Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.



Podobné články z rovnakej oblasti práva: