Susedské spory- 5. časť

Štekanie psa a chov hospodárskych zvierat

V prípade štekania psa, či zápachu z hydiny ide rovnako o obťažovanie susedov imisiami. Ak je dané konanie nad mieru primeranú miestnym pomerom, potom má poškodený sused právo domáhať sa ochrany na súde, resp. na obci. V takýchto prípadoch by bolo vhodné, pokúsiť sa o zmierlivé riešenie a skúsiť sa so susedom dohodnúť, aby vykonal určité opatrenia voči zápachu, či prenikaniu zvierat.

V prípade štekotu psa, pri podaní žaloby na súd, by bolo možné žiadať, aby sa vlastník psa zdržal konania, ktorým obťažuje susedov. Bolo by na dotyčnom majiteľovi psa, ako by zabezpečil, aby pes neštekal. Ak by rozhodnutie súdu nerešpektoval, bolo by ho možné sankcionovať, či už v exekučnom konaní, alebo až v trestnom konaní.

Chov nebezpečných zvierat

Pokiaľ ide o chov nebezpečných zvierat, ten upravuje najmä vyhláška č. 143/2012 Z. z. Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o chove nebezpečných živočíchov.

Nebezpečné živočíchy môže chovať len osoba staršia ako 18 rokov. Podľa § 4 ods. 1 a 2 tejto vyhlášky Pre nebezpečné živočíchy musia byť vytvorené primerané podmienky na zachovanie ich fyziologických funkcií a zaistenie ich biologických potrieb tak, aby nedochádzalo k bolesti, utrpeniu alebo poškodeniu ich zdravia.

Nebezpečné živočíchy môžu byť umiestnené iba v takom chovnom zariadení, ktoré úplne znemožňuje ohrozenie života alebo zdravia ľudí a zvierat uhryznutím, uštipnutím alebo iným prejavom prirodzenej činnosti nebezpečného živočícha. Musia byť vykonané všetky opatrenia na zabránenie úniku nebezpečných živočíchov ohraničením priestoru chovného zariadenia.

Na zriadenie chovného zariadenia, čo je priestor určený na chov alebo držanie nebezpečných živočíchov s možnosťou ich rozmnožovania alebo bez možnosti ich rozmnožovania, je potrebný súhlas orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti. Toto zariadenie, najmä jeho podmienky a zabezpečenie tento orgán posúdi a rozhodne, či udelí povolenie, alebo nie. Povolenie sa vydáva na 3 roky a môže byť na žiadosť vlastníka nebezpečného zvieraťa predlžené.

Súhlas susedov však zákon nevyžaduje. Ak by však bola spôsobená ujma na zdraví, vlastník takéhoto zvieraťa by zodpovedal za to, že zviera uniklo a mohol by byť sankcionovaný podľa zákona.

Fajčenie a grilovanie v bytovom dome

Fajčenie na balkóne je jednou z najčastejších imisií v bytových domoch. Aj v tomto prípade je postup úplne rovnaký, ako pri každom zásahu do pokojného výkonu práv. Najskôr je vhodné osobu vyzvať, aby upustila od svojho konania. Ak výzva bude neúspešná, potom je možné obrátiť sa na obec, resp. na súd. V bytových domoch obyvatelia prijímajú aj domové poriadky, v ktorých si ustanovia pravidlá správania sa. Aj keď je fajčenie vecou každého človeka, nesmie svojím konaním obťažovať iných.

Fajčenie nemožno považovať za extrémny zásah do práv iných osôb, avšak pre úplnosť je vhodné uviesť aj ustanovenie § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov:

Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome svojím konaním zasahuje do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov v tomto dome takým spôsobom, že obmedzuje alebo znemožňuje výkon vlastníckeho práva tým, že hrubo poškodzuje byt alebo nebytový priestor, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, spoločné nebytové priestory, príslušenstvo alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome, alebo neplní povinnosti uložené rozhodnutím súdu, môže súd na návrh spoločenstva alebo niektorého vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome nariadiť predaj bytu alebo nebytového priestoru.

Pokiaľ ide pálenie lístia a iných predmetov na pozemku rodinného domu, v tomto prípade okrem toho, že sused nemôže svojich susedov obťažovať dymom, či popolčekom, je v prípade zakladania ohňa aplikovať aj predpisy z oblasti ochrany pred požiarmi.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 314/2001 o ochrane pred požiarmi, podľa ktorého:

Fyzická osoba nesmie

a) fajčiť alebo používať otvorený plameň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

b) vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov,

c) zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu,

d) vykonávať činnosti, na ktorých výkon nemá osobitné oprávnenie alebo odbornú spôsobilosť, ktoré sa z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti vyžadujú na ich vykonávanie podľa osobitných predpisov,

e) poškodzovať, zneužívať alebo sťažovať prístup k požiarnym zariadeniam alebo k vecným prostriedkom na ochranu pred požiarmi a k uzáverom rozvodných zariadení, najmä elektrickej energie, plynu alebo vody,

f) vyvolať bezdôvodne požiarny poplach, privolať bezdôvodne hasičskú jednotku alebo zneužiť linku tiesňového volania.

Ak fyzická osoba poruší vyššie uvedené zákazy, môže sa dopustiť priestupku, za ktorý jej môže byť okrem pokarhania uložená aj pokuta do 331 €.

Obťažovanie susedov hlukom

V prípade hluku platí obdobne postup ustanovený v § 127 OZ, avšak je potrebné aplikovať aj predpisy na úseku ochrany zdravia, konkrétne vyhlášku č. 549/2007 Z.z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

Podľa tejto vyhlášky hluk je každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí hluk najmä z týchto vonkajších zdrojov.  Ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty.

Táto vyhláška stanovuje aj presné hodnoty dB, kedy je hluk v norme. Ak je hluk nad tieto limity, potom už môže byť zdravie osoby ohrozené.

Ako pri každom susedskom spore, aj v tomto prípade je možné sa domáhať ochrany na obci, či súde. Ťažšie však už bude dokazovanie, či ide o prekročenie danej hranice. Odmerať úroveň hluku môžu len akreditované subjekty s certifikovanými meračmi, avšak je ťažko predstaviteľné, že pracovník takéhoto subjektu, by prišiel merať úroveň hluku v neskorej nočnej hodine.

Ako dôkazy môžu slúžiť aj úradné záznamy polície, či už mestskej alebo štátnej, nakoľko policajti vedia svojou úvahou posúdiť, čo je už za hranicou únosnosti.

Aj v tomto prípade možno v krajných prípadoch uvažovať nad použitím ustanovenia § 11 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

V bytových domoch je to najčastejšie hlasná hudba, hádky a krik. V obciach skôr zvuk kosačiek, krovinorezov a iných zariadení. Najmä v týchto prípadoch je potrebné brať do úvahy spomínanú mieru primeranú miestnym pomerom. Ak je v danej lokalite bežnou praxou kosenie trávnikov, či pílenie dreva, potom je možné ťažko uvažovať o zásahoch do pokojného výkonu práv. Samozrejme iné bude, ak by niekto kosil trávnik, či pílil drevo v čase nočného kľudu.

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát