Striedavá starostlivosť sa stala súčasťou nášho právneho poriadku. Striedavá starostlivosť však nemá zatiaľ vybudované zázemie, tak ako napríklad v Českej republike. V tomto článku sa budeme venovať striedavej starostlivosti o dieťa.
Vo všeobecnosti platí, že rodinné právo upravuje vzťahy medzi manželmi, rodinnými príbuznými, rodičmi a deťmi a náhradnú rodinnú starostlivosť. Podľa čl. I zákona č.36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZR) je manželstvo zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina je teda jedným z primárnych cieľov manželstva a zároveň je základnou jednotkou v spoločnosti. Rodina by mala vytvárať vhodné prostredie pre riadnu výchovu detí. Vyjadruje to aj § 1 ods. 2 ZR podľa ktorého je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Nie vždy sú však manželia svoj zväzok schopní a ochotní udržať a uchýlia sa k rozvodu.
Ako uvádza § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.. § 23 následne uvádza, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Záujem maloletých detí je teda veľmi významný faktom, ktorý vyplýva z čl.1 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Následne čl. 9 Dohovoru hovorí , že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami. Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch. Z toho vyplýva, že aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli v súlade s § 24 ods. 1 ZR na čas po rozvode, zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa, resp. deti a aj rodič ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom. Podľa § 28 ods. 2 ZR majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Keďže podľa ZR sú obaja rodičia povinní dbať o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, súd pritom určí akým spôsobom má rodič, ktorý nemá v osobnej starostlivosti dieťa nie je dieťa prispievať na jeho výživu. Rodičia sa môžu na výžive maloletého aj dohodnúť, pričom súd túto dohodu schváli.
Významná zmena v slovenskom rodinnom práve nastala 01.07.2010, keď sa zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dostal do slovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona o rodine inštitút s názvom striedavá starostlivosť. Striedavá starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Znova je najdôležitejším faktom záujem maloletého dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Ako ďalej uvádza § 24 rodičia sa opäť môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo vlastne nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, no je nevyhnutné aby táto dohoda bola schválená súdom. V prípade, ak súd rozhoduje o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak potom vždy, ako už bolo spomenuté niekoľkokrát, rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd taktiež dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Uvedieme príklad: Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 12Co/18/2014 zo dňa 29.01.2015 okrem sumarizácie problematiky starostlivosti a styku rodičov s maloletým dieťaťom rieši aj problematiku vyživovacej povinnosti.
- Uvádza, že v prípade, ak súd rozhodne o rozvode manželstva, v prvom rade určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a až následne určí povinnému rodičovi rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzajúc z pomeru schopností a možností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na budúce jeho povolanie. Odôvodnené potreby dieťaťa sú súčasne závislé od schopností a možností jeho rodičov. Schopnosti a možnosti rodičov sú ich subjektívne vlastnosti, vyplývajúce z ich telesných a duševných schopností, zdravotného stavu, nadania, získaných vedomostí a skúseností.
- Krajský súd v Banskej Bystrici zhrnul a v krátkosti opísal problematiku vyživovacej povinnosti. Uvádza, že podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Problematika striedavej starostlivosti nie je úplne podporená judikátmi slovenských súdov, preto je potrebné čerpať z českej právnej úpravy. Je však nevyhnutné pri aplikovaní striedavej starostlivosti zohľadňovať aj inú právn úpravu.
Striedavá starostlivosť je teda možná ak sú obaja rodičia na to spôsobilí a zároveň majú záujem. Vyplýva to z práva dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi v zmysle čl.9 Dohovoru o právach dieťaťa. Striedavú starostlivosť buď určí súd rozhodnutím alebo schváli dohodu rodičov. Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, mal možnosť stýkať sa s oboma rodičmi. Potvrdzuje to vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Prešove 6CoP/14/2014 zo dňa 09.09.2014 v ktorom tvrdí,
- že matka (rodič) si musí uvedomiť dôležitosť otca (druhého rodiča) v živote ich syna. Spoločné trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná.
Na to, aby sú nariadil striedavú starostlivosť je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu. Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa. Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné. Dieťa by malo mať vytvorené také podmienky, ktoré umožňujú všestranný rozvoj dieťaťa u oboch rodičov.
Judikatúra sa začína prikláňať k tomu, že keď sú obaja rodičia schopní a ochotní o dieťa postarať, striedavá starostlivosť by mala byť prvoradá pri rozhodovaní o tom, ako súd upraví zverenie dieťaťa.
Nie je pritom ani vylúčené, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov predbežným opatrením. Každý rodič, ktorý chce dieťa zveriť do striedavej starostlivosti by mal vedieť, že čím je dieťa dlhšie obdobie s jedným rodičom, tým sa znižuje šanca na úspech v nariadení striedavej starostlivosti. Súdy často prihliadnu na stav (t.j. u koho je dieťa) pred samotným rozhodovaním. Preto je potrebné konať rýchlo.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
