Dobrý deň,

pri zriaďovaní vecného bremena v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, pretože zriadením vecného bremena dochádza k trvalému pripojeniu vecného práva k nehnuteľnosti. Toto sa považuje za hospodárenie so spoločnou vecou. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o hospodárenie so spoločnou vecou, musia o tom rozhodnúť všetci spoluvlastníci.

Hoci v odbornej literatúre existujú protichodné názory, prevažuje prístup, že súhlas jednotlivých vlastníkov vecného bremena nestačí a všetci spoluvlastníci sa musia zúčastniť na uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena. Tento záver je podporený aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR.

Z toho vyplýva, že aj keď máte súhlas väčšiny spoluvlastníkov, bez súhlasu všetkých vlastníkov nie je možné platne zriadiť vecné bremeno na spoločnej časti nehnuteľnosti.

Dobrý deň, vo veci uvádzame, že aj keď na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, toto nie je prekážkou toho, aby vlastník nehnuteľnosti nemohol túto predať. Len samotné zriadenie a trvanie vecného bremena znižuje hodnotu nehnuteľnosti, čo by uviedol aj súdny znalec pre ohodnotenie nehnuteľností.
Je teda aj otázkou, či by niekto nehnuteľnosť kúpil aj s predemtným vecným bremenom.

V otázke ďalej uvádzate, že otec vašej manželky ako vlastníčky nehnuteľnsoti v uvedenom dome nebýva, len má tam hlásený trvalý pobyt. Otázkou je ako dlho otec v predmetnom dome nebýva. Uvdázame, že podľa ust. § 109 Občianskeho zákonníka platí, že "právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že ak otec v dome nebýva 10 a viac rokov, vecné bremeno zaniklo. Ak by to tak nebolo, potom vecné bremeno možno zrušiť len na základe dohody /aj napr. za sumu odstupného napr. podľa znal. posudku o vyčíslení hodnoty vecného bremena ako uvádzame vyššie/. Druhou možnosťou je tak ako uvádzate, v otázke, že by dcéra otcovi dom darovala na základe darovacej zmluvy.

Dobrý deň, podstata vami uevdneého problému resp. problematiky je v tom, že vodárenská spoločnosť chce zriadiť vodovodnú prípojku cez pozemok, ktorý je vo vašom vlastníctve a a súčasne zriadiť vecné bremeno, ktoré spočíva v užívaní predmetného pozemku na stanovený účel, teda aj opravu, úpravu potrubia v prípade potreby. Postup zo strany vodárenskej spoločnosti je v súlade so zákonom, aby si v podstate zabezpečila prístup na pozemok, zrejme podľa zmluvy na dobu neurčitú. Výpoveď zo strany vodárenskej spoločnsoti nateraz opodstatnenie nemá, keďže pod povrchom bude kanalizačné potrbubie a teda v podstate vy nebudete môcť predmentú časť pozemku užívať, vrátane príslušnej časti pozemku, ktoré je charakterizované ako ochranné pásmo.

Z dôvodu právnej istoty si nechajte zmluvu skontrolovať advokátovi.

Dobrý deň,
úvodom poznamenávame, že pokiaľ došlo k zmene vlastníctva ako stavby, tak aj pozemku, pozemok a jeho užívanie v prospech vlastníka stavby musia riešiť vlastníci stavby a pozemku, resp. Vy ako zástupcovia syna.

Z otázky nevieme usúdiť, či chcete dom predať /pravdepodobne nie/, alebo ho nechcete predať, preto uvedieme alternatívy :

1./ Ak by ste chceli dom predať, treba s vlastníkom pozemku jednať najlepšie písomne. Ak nebude reagovať na Vašu ponuku na predaj RD, predáte dom cudzej tretej osobe. Otázkou však je, či cudzia osoba kúpi RD bez pozemku.

2./ Treba uviesť, že je škodou, že v čase spísania darovacej zmluvy na RD ste túto nedali skontrolovať, predišlo by sa problémom s vlastníctvom pozemku. Vo Vašom prípade ide o oprávnenú stavbu (stavba so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím), preto riešením je ponúknuť synovcovi cenu za príslušnú časť pozemku na predaj. Ak s návrhom súhlasiť nebude, budete musieť podať návrh na súd o zriadenie vecného bremena /prechod, prejazd, zriadenie žumpy s príslušenstvom/ a to v súlade s ust. § 151o/ Obč. zákonníka :

"(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok."

Vo veci odporúčame kontaktovať advokáta.

Chceme tiež uviesť, že aj keď je vlastník pozemku iná osoba, ako vlastník stavby, zo zákona vlastník pozemku nemá predkupné právo k stavbe na ňom postavenej, teda Vy resp. Váš syn môže nehnuteľnosť predať inej tretej osobe, a to bez toho, aby o tom informoval vlastníka pozemku.

Dobrý deň, 

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

V otázke uvádzate, že na základe darovacej zmluvy ste nadobudli vlastníctvo nehnuteľnosti - domu s pozemkom od svojej matky.

V otázke uvádzate, že na nehnuteľnosti - dome - viazne doživotné  užívacie právo súrodencov Vášho nevlastného otca. Neuvádzate, či doživotné užívacie právo sa vzťahuje aj na pozemok, na ktorom chcete stavať nový dom, alebo len na pôvodný dom, ktorý Vám darovala Vaša mama.

Pokiaľ ste vlastníkom nehnuteľnosti, domu a aj pozemku, je vecou posúdenia stavebného úradu, či projektová dokumentácia na výstavbu domu spĺňa kritéria na výstavbu na predmetnom pozemku.

Podľa ust. § 109 Obč. zákonníka platí :

"Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo."

Chceme súčasne uviesť, že uvedená doba 10 rokov sa počíta odo dňa zriadenia uvedeného vecného bremena, teda nie od času kedy nadobudla nehnuteľnosť Vaša mama na základe dedičského rozhodnutia po svojom manželovi.

Toto právo doživotného užívania prináleží len konkrétnej osobe, nie jej dedičom a teda v prípade úmrtia súrodencov Vášho nevlastného otca, neprechádza doživotné užívacie právo na ich dedičov.

Dobrý deň, požiadať o stavebné konanie môžete, avšak ako som uviedol vyššie vo svojej odpovedi, strýko bude účastníkom stavebného konania. To znamená, že stavebný úrad bude prihliadať na jeho námietky.

Pokiaľ pôjde o vážny zásah to jeho užívacích práv, potom Vám nebude vydané stavebné povolenie, a teda nebudete môcť stavať.

Dobrý deň, Vaša svokra a švagor musia rešpektovať existujúce vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pre Vás  a Vaše blízke osoby. Toto oprávnenie nemôžu podmieňovať žiadnym plnením z Vašej strany, ak ich na to neoprávňuje zmluva o zriadení vecného bremena alebo súdne rozhodnutie. Pri riešení prípojok k verejným sieťam, je dôležité oboznámiť sa s okolnosťami ich vybudovania, priebeh stavebného konania a prípadný súhlas s ich umiestnením na pozemku susedov. V prípade, že tieto prípojky sú vybudované bez stavebného povolenia (tzv. čierna stavba), Vašu situáciu to značne skomplikuje. V stavebnom konaní sa následne môžu Vaši susedia potom domáhať ich odstránenia. V každom prípade Vám odporúčam v maximálne možnej miere o dosiahnutie vzájomnej dohody, a to napr. zriadením vecného bremena alebo nájomnej zmluvy.