Ako je to so športovaním a športovcami počas koronakrízy od 15.10.2020? V tejto analýze sa venujeme tomu, čo môžu a čo nemôžu robiť ľudia, ktorí chcú spolu športovať po opatreniach platných od 15.10.2020. Zároveň sa venujeme povinnosti nosiť rúško.
V jednom z našich predchádzajúcich analýz sme sa venovali otázke, či zákaz zhromažďovania (o ktorom rozhodla Vláda SR) platí aj pre stretnutia za účelom športu. Tu je celý článok: Nariadenie vlády o zákaze zhromaždovania sa.
Zhrniem sem podstatu predchádzajúceho článku:
Vláda síce môže obmedziť právo sa zhromažďovať, ale toto sa týka politických práv (ako definuje zákon 84/1990 Zb.) a nie stretnutí za iným účelom, napr. za účelom cvičenia, oslavy a pod. Právo zhromažďovať sa je politické právo, čiže na neho treba aj takto nazerať. Pojem zhromažďovanie podľa ústavy a osobitného zákona musíme vykladať cez právo vyjadrovať svoje politické a iné postoje. Zákaz vydaný vládou tak sám o sebe nezakazuje stretnutia za účelom športu. Tie však môže zakázať Úrad verejného zdravotníctva (ďalej len ako „UVZ“).
Všimnite si, že opatrenie obsahuje body A,B,... Nižšie uvádzam pri citácii aj označenie konkrétnych bodov a potom na ne odkazujem.
Kto môže obmedziť hromadné podujatia?
V tomto smere tak na to, či možno, alebo nemožno realizovať stretnutie športového charakteru nemožno nazerať cez právo vlády zakázať zhromaždenia. Možnosť cvičiť by sme tak mali skúmať z hľadiska právomocí Úradu verejného zdravotníctva.
Podľa § 48 ods. 4 písm. c) a d) č. 355/2007 Z.z. zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia:
Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia, ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, nariaďuje opatrenia, ktorými sú:
c) zákaz alebo obmedzenie styku časti obyvateľstva s ostatným obyvateľstvom pri hromadnom výskyte závažného ochorenia,
d) zákaz alebo obmedzenie hromadných podujatí
ÚVZ teda môže obmedziť kontakty osôb, či verejné podujatia, ale tiež musí stanoviť presný rozsah. Dokonca môže vydať zákaz alebo obmedzenie prevádzky v budovách a zariadeniach, ktoré môžu ohroziť verejné zdravie, alebo zákaz činnosti.
Od 01.10.2020 do 14.10.2020 platilo opatrenie UVZ č. OLP/7694/2020, podľa ktorého:
„S účinnosťou od 1. októbra 2020 do odvolania sa podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy v jednom okamihu v počte nad 50 osôb . V prípade, že počet osôb na kultúrnych alebo športových podujatiach vystupujúcich v mene organizátora (účinkujúci, športovci, organizačný tím a pod.) presiahne počet 50, hromadné podujatie sa môže uskutočniť, ale bez prítomnosti obecenstva.“
Nerešpektovanie opatrenia je správnym deliktom podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z., za ktorý príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva uloží pokutu podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. vo výške do 20.000 eur.
Aktuálna úprava
Dňa 14.10.2020, teda len jeden deň predtým, ako malo byť účinné, bolo vydané nové opatrenie, č. OLP/8326/2020, ktoré toto pôvodné opatrenie nahradilo (vyšlo o 20. hodine večer).
Podľa bodu A) tohto opatrenia:
„S účinnosťou od 15. októbra 2020 od 6:00 hod. do odvolania sa uzatvárajú všetky nasledovné zariadenia: prírodné a umelé kúpaliská podľa § 19 zákona č. 355/2007 Z. z., vrátane akvaparkov; prevádzky poskytujúce služby wellnes (sauny, vírivky, kúpele, zábaly); fitness centrá, prevádzky divadelných, hudobných, filmových alebo iných umeleckých predstavení (kiná, divadlá,...) a prevádzky verejného stravovania. Toto neplatí pre:
1. Prírodné liečebné kúpele alebo kúpeľné liečebne podľa § 7 ods. 4 písm. e) a f) zákona č. 578/2004 Z. z. a zákona č. 538/2005 Z. z., na základe návrhu lekára.
2. Prevádzky verejného stravovania prevádzkujúce pri dodržaní podmienok podľa bodu B) tohto opatrenia.“
Športu sa týka najmä fitness centrum. Otázkou však je, čo rozumieť pod pojmom fitness centrum? Kedy sa nejaký priestor stáva fitness centrom? Akú plochu musí mať? Koľko strojov a akého druhu musí mať aby to bolo fitness centrum. Musí mať vôbec nejaké stroje alebo náčinie?
Je fitness centrum to isté ako posilňovňa? Toto sú logické a legitímne otázky, ktoré si určite kladú nielen zákazníci týchto priestorov ale aj ich majitelia, či zamestnanci a odpoveď by im mali poskytnúť jasné nariadenia.
Odpoveď neposkytuje ani zákon o športe. Ten definuje len pojmy ako športová činnosť, športovec a pod.
Športovou činnosťou je vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora alebo rozvoj športu. Športom sú zase všetky formy telesných aktivít, ktoré prostredníctvom príležitostnej účasti alebo organizovanej účasti vedú k preukazovaniu alebo zvyšovaniu telesnej zdatnosti a duševnej pohody, formujú sociálne väzby alebo umožňujú dosahovať výsledky v súťažiach na všetkých úrovniach. Športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec.
Z odôvodnenia tohto opatrenia teda nie je zrejmé, čo je fitness centrum. ÚVZ napr. stanovil definíciu obchodného domu a v tomto smere by bolo vysoko žiadúce, aby boli definované aj iné pojmy, ktoré majú zásadný dopad na obyvateľov krajiny. To, čo je možno jasné ÚVZ nemusí byť jasné každému, otázne je, čo tým mysleli.
Čo ak má niekto v garáži posilňovacie zariadenia a stretne sa tam viacero známych, aby si zacvičili? Je to fitness centrum alebo nie? Čo napr. taká jóga. Často sa dá cvičiť aj v úplne prázdnom priestore a cvičiaci si prinesú len karimatky. Je toto fitness centrum?
Zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v § 22 definuje tzv. telovýchovno-športové zariadenie, ktorým sa rozumie:
krytý alebo otvorený objekt určený na telovýchovné a športové podujatia v rámci telesnej kultúry. Nevedno, či fitness centrom má ÚVZ na mysli telovýchovno-športové zariadenia. Ako orgán verejnej správy, ktorého rozhodnutia dopadajú na tisíce ľudí, by mal podľa nášho názoru používať exaktné právne pojmy, ktoré pozná zákon. Pretože v opačnom prípade vznikajú presne takéto situácie a rozpory pri výklade. Obyvatelia by si nemali domýšľať význam opatrenia orgánu verejnej správy.
Na prvý pohľad až primitívne otázky však v súčasnej ťažkej dobe musí byť zodpovedaná, aby prevádzkovatelia vedeli, čo môžu a čo nemôžu robiť. Ak by cvičiaci cvičili v prázdnom priestore bez náčinia, podľa nášho právneho názoru nemôžeme hovoriť o fitness centre, avšak ťažko povedať, ako by k tomu pristúpil ÚVZ.
Prípadný spor, či ide alebo nejde o fitnesscentrum by vyriešil až súd, ak by bola subjetku udelená pokuta a on by s tým nesúhlasil.
Výklad sa v tomto prípade musí robiť vždy reštiktivne, to znamená, že keď niečo nie je úplne zrejmé, tak by udelené obmedzania mali byť vykladané užšie a nie rozširované umelo aj na iné obmedzenia, ktoré sú sporné.
Hromadné športové podujatie
Podľa bodu D) opatrenia UVZ:
„S účinnosťou od 15. októbra 2020 do odvolania sa podľa § 48 ods. 4 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. všetkým fyzickým osobám, fyzickým osobám – podnikateľom a právnickým osobám zakazuje usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, zábavnej, spoločenskej či inej povahy v jednom okamihu v počte nad 6 osôb.“
V tomto prípade je to o trochu jasnejšie, nakoľko podujatím môžeme chápať stretnutie viacerých osôb za tým istým účelom (v našom prípade za účelom cvičenia). Ak teda chceme cvičiť v skupinách, potom musia byť dodržané nižšie uvedené podmienky, ktoré sa príslušne (ÚVZ pravdepodobne mal na mysli „primerane“) použijú aj na podujatie v exteriéri:
- V jednom okamihu môže byť spolu na danom mieste max 6 ľudí,
- Rozostup 2 m nie sú povinné zachovať osoby vykonávajúce športovú činnosť, ak z účelu hromadného podujatia vyplýva, že tento rozostup medzi zúčastnenými osobami nie je možné dodržať,
- vstup a pobyt v mieste hromadného podujatia umožniť len s prekrytými hornými dýchacími cestami (rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál šatka), táto povinnosť však neplatí pre osoby pri výkone športu. (vyplýva to z opatrenia OLP/8323/2020 zo dňa 14.10.2020)
- v prípade hromadných podujatí organizovaných v exteriéri je organizátor povinný vyhradiť priestor hromadného podujatia a vyznačiť jeho vstup a výstup,
- zakazuje sa podávať alebo konzumovať pokrmy alebo nápoje,
- vykonávať častú dezinfekciu priestorov, hlavne dotykových plôch, kľučiek podláh a predmetov,
- hygienické zariadenia musia byť vybavené tekutým mydlom a papierovými utierkami,
- zaistiť pri vstupe do priestorov hromadného podujatia dávkovače na alkoholovú dezinfekciu rúk a dezinfikovať si ruky, resp. zabezpečiť iný adekvátny spôsob dezinfekcie rúk,
- zabezpečiť pri vstupe do priestorov hromadného podujatia oznam o povinnosti, že v prípade vzniku akútneho respiračného ochorenia (napr. horúčka, kašeľ, nádcha, sťažené dýchanie) je osoba povinná zostať v domácej izolácii,
- zverejniť na viditeľnom mieste oznam s informáciou: ak sa u osoby prejavia príznaky akútneho respiračného ochorenia, je potrebné telefonicky kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára a opustiť miesto hromadného podujatia,
- zákaz podávania rúk,
- organizátor musí byť v každej chvíli schopný preukázať počet osôb aktuálne sa zúčastňujúcich na hromadnom podujatí,
Cvičenie v interiéri?
Hromadné podujatie športového charakteru (cvičenie), je možné realizovať aj v interiéri aj v exteriéri. Výkon cvičenia, či tréningov vonku je trocha jednoduchší a menej prísny, než ich výkon v interiéri.
Pre výkon v interiéri by sme mali analyzovať aj bod B opatrenia UVZ:
„S účinnosťou od 15. októbra 2020 do odvolania sa všetkým prevádzkovateľom zariadení nariaďuje podľa § 48 ods. 4 písm. a) a e) zákona č. 355/2007 Z. z. dodržiavať nasledovné hygienické opatrenia:
- vstup a pobyt v prevádzke (vo vonkajších aj vnútorných priestoroch) umožniť len osobám s prekrytými hornými dýchacími cestami (rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál, šatka); táto povinnosť sa nevzťahuje na čas potrebný na konzumáciu nápojov a pokrmov,
- pri vchode do prevádzky aplikovať vstupujúcim osobám dezinfekciu na ruky alebo poskytnúť jednorazové rukavice,
- na všetky vstupy do prevádzky viditeľne umiestniť oznam o povinnosti dodržiavať vyššie uvedené hygienické opatrenia,
- vykonávať časté vetranie priestorov prevádzky a pravidelne vykonávať dezinfekciu dotykových plôch, kľučiek, nákupných vozíkov a košíkov, používaných prístrojov, nástrojov a pomôcok, na dezinfekciu použiť dezinfekčné prostriedky s virucídnym účinkom,
- potravinárske predajne, prevádzky zariadení spoločného stravovania, vrátane stánkov s rýchlym občerstvením a iným ambulantným predajom potravín, pokrmov a nápojov musia zabezpečiť pravidelné a účinné čistenie a dezinfekciu, ktoré sa musí vykonávať dôkladne v rámci denného sanitačného režimu prevádzky a v rámci prijatých a zavedených zásad správnej hygienickej praxe podľa nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady č. 852/2004 o hygiene potravín,
- zabezpečiť zachovávanie odstupov v radoch osôb minimálne 2 m, to neplatí pre osoby žijúce v spoločnej domácnosti,
- počet zákazníkov v prevádzke v jednom okamihu nesmie prekročiť koncentráciu jeden zákazník na 15 m2 z predajnej plochy prevádzky určenej pre zákazníkov, táto podmienka sa nevzťahuje na deti do 14 rokov v sprievode dospelej osoby; táto podmienka taktiež neplatí pre exteriérové časti prevádzok verejného stravovania, pokiaľ je prevádzkovateľ schopný zabezpečiť a dodržať odstupe 2 metre medzi stolmi. Pokiaľ plocha prevádzky určená pre zákazníkov nedosahuje 15 m2 v prevádzke sa v jednom okamihu môže nachádzať najviac 1 zákazník (so zachovaním výnimky pre deti)“
Pre naše účely, teda pre účely posúdenia podmienok pre výkon športovej aktivity tu máme niekoľko legitímných otázok, a to:
1.čo je vlastne zariadenie?
2. platí povinnosť nosiť rúško?
3 .platí obmedzenie 15m2 na 1 osobu?
V prípade prvej otázky, musíme vychádzať z toho, že uvedený bod B podľa nášho názoru platí na prevádzky, ktoré neboli uzavreté podľa bodu A). Ale podľa bodu A) boli uzavreté fitness centrá. Nie je jasné, či ÚVZ má na mysli prevádzky, ktoré ostali otvorené a hlavne zase nedefinuje, čo je zariadenie. Je to prevádzkareň podľa živnostenského zákona? Čo potom v prípade nášho modelového príkladu posilňovne v garáži? Čo ak jeden zo športovcov ponúkne kolegom svoj priestor u neho doma, aby mohli cvičiť? Zastávame právny názor, že ak priestor nie je určený pre širokú bližšie neurčenú verejnosť, ale len pre úzky okruh ľudí, nemôžeme o prevádzke hovoriť. V tomto prípade by však znova bolo na mieste, aby výklad poskytol na to povolaný orgán alebo sa to bude vykladať reštriktívne.
Pokiaľ ide o druhú otázku (platí povinnosť nosiť rúško?), ak by sme hovorili o priestore, ktorý nie je uzavretý (nie je fitness centrom), tak povinnosť nosiť rúška podľa nášho názoru nemajú osoby pri výkone športu. Musíme tu použiť zásadu špeciality (špeciálna právna úprava má prednosť pred všeobecnou). Vo všeobecnosti je tu povinnosť nosiť rúško, ale nie osobami pri výkone športu (špeciálny prípad). Čiže zastávame právny názor, že osoby pri výkone športu nemusia nosiť rúško ani v interiéri ani v exteriéri.
Čo sa týka tretej otázky, či platí obmedzenie 15m2 na 1 osobu v interiéri, podľa nášho právneho názoru neplatí a to z jednoduchého dôvodu. Opatrenie hovorí o „predajnej ploche“. Osoby, ktoré cvičia v danom priestore nevykonávajú nákup tovaru. Gramatickým výkladom tak podľa nášho názoru dospejeme k tomu, že toto obmedzenie sa nevzťahuje na osoby vykonávajúce športovú aktivitu.
Záverom
Ak by sme to mali zhrnúť, žiaľ nezodpovedaná ostáva otázka, čo je fitness centrum. Cvičenie je možné realizovať v exteriéri a to aj odporúčame, z dôvodu akejsi právnej istoty a rovnako aj z dôvodu zníženia rizika šírenia nákazy. Neodporúčame, kým ÚVZ neposkytne riadny výklad, riskovať cvičenie v priestore, kde sa nachádzajú posilňovacie stroje a iné náčinie a má tam prístup viacero, bližšie neurčených osôb (verejnosť), nakoľko v prípade kontroly, by mohol byť tento priestor vyhodnotený, ako fitness centrum, resp. nakoniec ako telovýchovno-športové zariadenie.
To odporúčanie platí len pre priestory, ktoré sú dostupné širokej, bližšie neurčenej verejnosti (hoci majú napr. aj členské karty). Podľa nášho právneho názoru neplatia obmedzenia podľa bodu B opatrenia (ohľadom prevádzok) na priestory súkromného charakteru, prípadne priestory, ktoré slúžia aj k inému účelu, než k cvičeniu (rôzne sály, haly, a pod, kde ľudia cvičia napr. jógu, či dokonca aj tanec).
Orgány štátnej správy by mali prijímať zákonné a hlavne preskúmateľné a zrozumiteľné správne akty (opatrenia, nariadenia), aby ich adresáti (obyvatelia) vedeli bez problémov identifikovať svoje povinnosti a aby sa predchádzalo nesprávnym výkladom, či zbytočným sankciám.
Právo a právne normy musia byť jednoznačné. Každý musí vedieť, či mu právna norma dovoľuje niečo vykonať, alebo nie, aby bola dodržaná zásada predvídateľnosti práva. Človek musí vedieť, či svojím konaním niečo poruší, alebo nie a či mu hrozí sankcia.
Záverom by sme chceli upozorniť, že tento článok je potrebné vnímať len ako vyjadrenie právneho názoru a výkladu daných opatrení ako ich chápeme my a v žiadnom prípade ako záväzné stanovisko. Príslušné štátne orgány môžu mať iný, aj opačný právny názor.
Tak ako bolo uvedené vyššie, prípadné rozpory vo výklade by s konečnou platnosťou vyriešil súd v spore pri uložení sankcie (ak skôr ÚVZ riadne neprecizuje prijaté opatrenia a pojmy v ňom použité).
Akékoľvek ďalšie otázky nám píšte do našej právnej poradne.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
