Otázka: Slobodná matka a otec dieťaťa

Dobrý deň,

rada by som vás poprosila o niekoľko informácií, prípadne radu, ak by to bolo možné. Som slobodná matka už takmer sedem rokov. Meno otca dieťaťa som neuviedla do rodného listu, nikde. Žijem spolu s mojimi rodičmi, ktorí mi našťastie veľmi pomáhajú, rovnako ako celá moja rodina. Chcem sa vás opýtať, keďže sa otec dieťaťa po takú dlhú dobu o dieťa nezaujímal, ako to vlastne z právneho hľadiska je? Nerozumiem jednej veci: môže neuvedený otec požiadať o testy DNA kedykoľvek si to zmyslí a bez môjho súhlasu, prípadne jeho rodičia? Ja totiž od nich nič nechcem a nepotrebujem, ani môj syn. Zvládla som doteraz mnohé veci, ktoré nás v živote postretli, nielen po zdravotnej stránke, napríklad moja operácia alebo operácia môjho dieťaťa a podobne, takže to určite zvládneme ďalej. Ide o to, že pravidelne pred sviatkami jeho rodičia píšu listy napríklad mojej mame do práce - jednoducho rodičom, ale aj mne. Sú to listy do vlastných rúk, nič sme nikdy neprevzali, takže im to určite prišlo späť poštou. Lenže pravdepodobne si zisťujú informácie, kde sa dá, možno aj u mňa v práci, neviem. Tak mi to párkrát naznačili "moje milé" kolegyne, ktoré často majú sklon robiť problémy a vyžívajú sa v tom, keď niekomu ubližujú. Žiaľ, taká je doba. Ja som z malej obce, on bol, a neviem či ešte stále je, z Bratislavy. Nič o ňom neviem, ani nepotrebujem vedieť, nikdy ma to už nezaujímalo, je to pre mňa uzavretá minulosť. Rada by som túto nepríjemnosť zo strany jeho rodičov, a to nielen poštovú, riešila, len neviem ako. Rada by som teda dotyčnú pani alebo pána telefonicky oslovila, radšej v práci, kde je menší priestor na komunikáciu, a slušne a stručne jej alebo jemu vysvetlila, aby neobťažoval moju rodinu, že si ma asi s niekým pomýlil, že môj syn nemá s nimi ani s ich rodinou nič spoločné. Sú to pre mňa naozaj cudzie osoby. Kedysi v dávnej minulosti sa jeho rodičia paradoxne vyhrážali môjmu otcovi do telefónu, že oni zabezpečia, aby mi dieťa raz bolo odobrané. Bolo to asi deň po tom, čo vedeli, že som tehotná. Ale odkiaľ berú istotu zrazu, že je to s ich synom? Jeho celá rodina je nábožensky založená až do chorého extrému. Z viacerých dôvodov som zvolila rozchod a povedala som, že som tehotná, ale nie s ním. My už máme svoj život a priznam sa, že som z toho naozaj nešťastná. Myslím si, že všetky provokácie robia jeho rodičia, možno kvôli svedomiu? Ale napadlo ma, že ma chcú jednoducho psychicky zničiť. Tvrdili, teda aj on, že dieťa určite jeho nie je, že rodinu nechce, že má pred sebou kariéru. To mi stačilo počuť a je to pre mňa uzavretá minulosť, kapitola života. Vôbec neviem, ako sa zachovať. Máme svoj súkromný aj pracovný život. Takmer sedem rokov sa mi zdá dosť dlhá doba na to, aby niekto celkom cudzí tvrdil, že je otcom dieťaťa. Podľa mňa je to viac ako choré tvrdenie. Prosím, poraďte niečo, čo

Odpoveď: Slobodná matka a otec dieťaťa

Dobrý deň,

Podľa ustanovenia § 94 ZR platí:

(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

 (2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Vzhľadom na citované ustanovenia zákona o rodine je možné, aby (domnelý) otec dieťaťa navrhol, aby otcovstvo k dieťaťu určil súd. Pritom nie je zákonom stanovená žiadna lehota, ktorý by ho limitovala.

Súd pri rozhodovaní vychádza z domnienky, podľa ktorej sa  za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Uvedená domnienka sa však neuplatní, ak otcovstvo toho muža vylučujú závažné okolnosti (napr. test DNA).

Zákon teda žiadnym spôsobom nelimituje otca v možnosti požiadať súd o o určenie otcovstva, na druhej strane, ak by mu súd určil otcovstvo, je veľmi pravdepodobné, že vzhľadom na to, že doteraz sa o syna nezaujímal a ani neplatil výživné, že by mu súd nepriznal právo stýkať sa so synom hneď na začiatku a určite by to bolo za prítomnosti matky prvé obdobie. Jeho nezáujem o dieťa určite súd bude v konaní zohľadňovať. On by však musel podať návrh na súd. Prakticky by tak na začiatku docielil iba to, že by ho súd zaviazal platiť výživné (a to aj za obdobie, kedy ho neplatil, ak sú na to splnené podmienky).

Tvrdenie, že nie je otcom dieťaťa má skôr morálnu silu ako právnu. To však neznamená, že by sa toto tvrdenie nemohlo použiť v prípadnom súdnom konaní o určenie otcovstva. Ak by sa však zistilo, že je jeho otcom (testami DNA) súd by mu mohol priznať rodičovské práva (ale aj povinnosti).

Pokiaľ ide o sústavné obťažovanie zo strany rodiny „otca“ dieťaťa odporúčam Vám ich dôrazne upozorniť na ich možný postih podľa priestupkového zákona (§ 49 – priestupky proti občianskemu spolunažívaniu), prípadne podľa trestného zákona (§ 360a – nebezpečné prenasledovanie). V prípade, že sa situácia nezlepší, odporúčam vám celú situáciu riešiť právnou cestou, t.j. podaním oznámenia.

Pokiaľ doteraz nepodal návrh na súd, myslím si, že ho už ani nepodá. Taká je bežná prax v takýchto prípadoch, otec si je vedomý svojej povinnosti platiť výživné.