Odpoveď: Skončenie nájmu bytu
Dobrý deň,
Zákonná úprava skončenia nájmu
Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje povinnosť v lehote 30 dní podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti je obsiahnuté vo všeobecnej časti upravujúcej nájomnú zmluvu.
Podľa § 676 ods. 2 OZ
Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
Naproti tomu ustanovenie § 710 a nasl. OZ upravuje osobitné spôsoby zániku nájmu bytu. Tieto ustanovenia sa použijú výlučne na nájom bytu, a nie iných vecí. Ustanovenie § 710 ods. 2 OZ jednoznačne vylučuje aplikáciu ustanovenia § 676 ods. 2 OZ na nájom bytu. Tzn. že pri nájme bytu sa neuplatní automatické, zo zákona, predlžovanie nájomného vzťahu.
Podľa § 710 ods. 2 OZ
Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Tzn. že uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená nájomná zmluva zaniká nájom predmetného bytu bez ohľadu na to, či podáte v lehote 30 dní návrh na vypratanie nehnuteľnosti alebo nie.
Vypratanie nehnuteľnosti nájomcom
V prípade, že po uplynutí doby nájmu nájomca dobrovoľne nevyprace byt vzniká Vám právo podať na miestne príslušný súd (podľa miesta, kde sa nachádza nehnuteľnosť) žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.
Podľa § 126 ods. 1 OZ
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Zákon síce hovorí o žalobe o vydanie veci, nakoľko však nehnuteľnosť nie je možné „vydať“, ale iba vypratať, ide v tomto prípade o vypratanie nehnuteľnosti. Vypratanie nehnuteľnosti je potrebné vykladať v širšom rozsahu. Tzn. že žalovaný má povinnosť nielen opustiť nehnuteľnosť (vypratanie osoby), ale i povinnosť vypratať nehnuteľnosť od všetkých svojich hnuteľných vecí (vypratanie vecí).
Uplynutím doby nájmu a skončením nájomného vzťahu zaniká právny dôvod užívania nehnuteľnosti nájomcom a túto nehnuteľnosť naďalej užíva už bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, je vypratanie nehnuteľnosti takpovediac „na vlastnú päsť“ protiprávnym konaním. Z toho dôvodu je potrebné obrátiť sa na súd.
Pri svojpomocnom vypratávaní nehnuteľnosti je možné dokonca sa dopustiť trestného činu (porušovania domovej slobody), ak predmetná nehnuteľnosť tvorí u nájomcu (aj bývalého) obydlie. Zdá sa to absurdné, že vlastník nemôže vstúpiť do vlastnej nehnuteľnosti (domu, bytu), súdy však už opakovane rozhodli o tom, že vlastník sa dopustil trestného činu, keď násilím vstúpil do nehnuteľnosti, ktorú prenajímal a bola jeho vlastníctvom.
Súd vo svojom rozhodnutí o vyprataní nehnuteľnosti zároveň určí nájomcovi lehotu na vypratanie nehnuteľnosti. Táto lehota začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ak nájomca (žalovaný) nesplní svoju povinnosť ani na základe súdneho rozhodnutia, môže nastúpiť tzv. nepeňažná exekúcia.
Exekúcia súdneho rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti
Ak žalovaný (nájomca) nesplní ani po právoplatnosti a vykonateľnosti dobrovoľne svoju súdom uloženú povinnosť (vypratať nehnuteľnosť) môžete podať návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti.
Nútené vypratanie bytu prostredníctvom súdneho exekútora upravuje ustanovenie § 184 a 185 Exekučného poriadku. Súdny exekútor musí v takýchto prípadoch postupovať podľa zákona a dbať na to, aby neboli porušené ústavné práva nájomcu.
Samotný výkon exekúcie prebieha vždy za prítomnosti tretej nestrannej osoby.
Bezdôvodné obohatenie
Vzhľadom na to, že od uplynutia doby nájmu do vypratania nehnuteľnosti môže uplynúť dlhšia doba, považujem za dôležité Vám uviesť možnosť vymáhania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosť.
Zánikom nájomného vzťahu a užívaním nehnuteľnosti nájomcom i po zániku tohto vzťahu sa nájomca na Váš úkor bezdôvodne obohacuje.
Podľa § 451 ods. 1 OZ
Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 452 ods. 2 OZ
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie v tomto prípade predstavuje tzv. bežné nájomné, ktoré by ste mohli za prenájom tejto nehnuteľnosti obdŕžať.
Bežné nájomné je možné v súdnej praxi určiť dvoma spôsobmi. Overeným a istým spôsobom (súdy to akceptujú vždy) je určenie bežného nájomného prostredníctvom znaleckého posudku. Druhým spôsobom určenia bežného nájomného je jeho určenie na základe vyjadrenia realitnej kancelárie. Tento spôsob určenia bežného nájomného však súdy nie vždy akceptujú.
Toto bezdôvodné obohatenie je vymáhateľné i súdnou cestou.
Pri vymáhaní bezdôvodného obohatenia je potrebné si dať pozor na plynutie premlčacej doby, ktorá je v tomto prípade dvojročná.