Aká je výška odstupného?

Dobrý deň,

ak sa Váš pracovný pomer má skončiť podľa ustanovenia zákona, ktoré uvádzate vo Vašej otázke, toto ustanovenie má samostatne upravenú výšku odstupného. Nakoľko ide o špecifickú situáciu, zákonodárca upravil aj špecificky odstupné. V tomto ustanovení sa pripúšta len odstupné v prípade výpovede a to, vo výške podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce. 

Podľa § 82 ods. 7 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, "Pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa skončí najneskôr uplynutím školského roka, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. Ak ide o riaditeľa, najneskôr uplynutím funkčného obdobia, v ktorom dovŕši 65 rokov vekku. Ak sa má pracovný pomer pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca podľa prvej vety skončiť skôr ako uplynutím školského roka, skončí sa na základe dohody o skončení pracovného pomeru. Pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru podľa prvej vety alebo druhej vety odstupné ako pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže s pedagogickým zamestnancom alebo odborným zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov veku, uzatvoriť pracovný pomer, ktorý dovŕšil 65 rokov veku, uzatvoriť pracovný pomer na dobu určitú najviac na dva roky. Takýto pracovný pomer možno uzatvoriť aj opakovane."

Po odpracovaných 30tich rokoch, máte nárok na štvormesačné odstupné. 

Podľa § 76 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

V každom prípade skončenia pracovného pomeru dohodu, musí ju podísať zamestnanec ako aj zamestnávateľ. 

Dobrý deň,
vaša otázka sa týka výpočtu odstupného pri skončení pracovného pomeru dohodou, ak máte nárok na trojmesačné odstupné.

Najskôr je dôležité overiť, či sa odstupné počíta z priemerného zárobku zamestnanca podľa § 134 Zákonníka práce. Priemerný mesačný zárobok sa určuje z hrubej mzdy za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, teda v prípade skončenia v apríli by sa brali do úvahy príjmy za január, február a marec.

Do priemerného zárobku sa započítava aj ročný bonus, ak bol vyplatený v tomto období a je súčasťou mzdy. Váš výpočet by teda mal vyzerať takto: spočítate všetky príjmy za Q1/2025 (2000 + 2000 + 4000 = 8000 €), vydelíte tromi (8000/3 = 2666,67 €) a tento priemerný mesačný zárobok vynásobíte tromi (2666,67 × 3 = 8000 €).

Odporúčam ešte preveriť, či bonus patrí do základu pre výpočet priemerného zárobku podľa vašej pracovnej zmluvy a interných predpisov zamestnávateľa. Ďalším krokom je požiadať mzdové oddelenie o presný výpočet, aby ste mali istotu, že všetky položky boli správne zahrnuté.

Dobrý deň,
v otázke neuvádzate, či došlo ku skončeniu pracovného pomeru z org dôvodov na strane zaemstnávateľa výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo na základe dohody, pričom v oboch prípadoch je uvedneý v listine o skončení pracovného pomeru ako dôvod jeho skončenia organizačná zmena na strane zamesntávateľa. 

V prípade, že došlo ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou z org. dôvodov na jeho strane, v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. 1 Zákonníka práce máte nárok na odstupné vo výške jednonásobku priemerného zárobku.

Ak pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu organizačných zmien, potom máte nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného zárobku /§ 76 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce.

Nezabudnite, že ak ste si nemali možnosť vyčerpať dovolenku, v zmysle ust. § 116 Zákonníka práce máte nárok na jej preplatenie :

Dobrý deň,

odchodné ako aj odstupné sa určí z priemereného mesačného zárobku zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z rozhodujúcom období (viď nižšie § 134 ZP).

Ak zamestnanec dostal výpoveď pre niektorý z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce, tak mu prináleží odstupné. 

Odchodné sa vypláca pri prvom skončení pracovného pomeru zamestnanca po priznaní dôchodku a je upravené v § 76a ZP. 

Podľa § 76 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, "Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov."

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení."

Podľa § 134 ods. 1 Zákonník práce, "Primerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odrpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná podľa § 121 ods 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku." 

Podľa § 134 ods. 2 Zákonník práce, "Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje primerný zárobok. Priemerný zárobok zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasaledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak." 

Z vyššie uvedeného vypýva, že ak ide o odstupné zamestnanca pre výpoveď, je po 25-tich odpracovaných rokoch štvornásobok priemerného mesačného zárobku. Odchodné (v prípade odchodu do dôchodku) je jednomesačné a rovnako sa určí podľa priemerného mesačného zárobku, ktorý sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia (§ 134 ods. 2 ZP). 

Dobrý deň,

odstupné pri výpovedi z organizačných dôvodov sa vypočíta z priemerného zárobku zamestnanca podľa zákonníka práce. Priemerný zárobok sa počíta z celkového zárobku za určité obdobie (zvyčajne za posledných 12 mesiacov) vrátane všetkých zložiek mzdy, teda nielen z odpracovaných hodín, ale aj z vyplatených náhrad za dovolenku, príplatkov a odmien. Takže do výpočtu odstupného vstupuje aj hodnota obdobia dovolenky, ak bola zamestnancovi vyplatená. Odstupné teda nie je len z čistého zárobku za odpracovaný čas, ale zo všetkých zložiek mzdy, ktoré zamestnanec reálne dostal. 

Dobrý deň,

výška odstupného sa počíta v zmysle § 76 Zákonníka práce a závisí tak od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa, ako aj od spôsobu skončenia pracovného pomeru. Pri výpočte sa berie do úvahy priemerný mesačný zárobok, ktorý zahŕňa fixnú aj pohyblivú zložku mzdy – teda celkový príjem. Pri výpočte odstupného sa za priemerný mesačný zárobok považuje suma určená podľa odpracovaného času a dosiahnutej mzdy za kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom má byť odstupné vyplatené. Ak zamestnanec v tomto období nepracoval, použije sa pravdepodobný zárobok, teda mzda, ktorú by zamestnanec pravdepodobne dosiahol, ak by pracoval.

Dobrý deň,
v prvom rade je potrebné rozlišovať medzi odstupným a medzi mzdou počas výpovednej doby. 

Odstupné sa vypláca v prípade, ak zamestnanec dostane výpoveď pre niektorý z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Mzda počas výpovednej doby zamestnanca by mala byť rovnaká ako pred výpoveďou. Výška odstupného je vo Vašom prípade 3x Váš priemerný mesačný zárobok (§ 134 ZP). 

Odstupné je ešte navyše ku mzde a neznižuje sa pre PN zamestnanca počas výpovednej doby. PN zamesntanca ovplyvní mzdu v závislosti od dĺžky PN (mzda počas výpovednej doby). 

V prípade, že ste utrpeli taký úraz, že nemôžete pracovať, zostanete PN. O výške mzdy v prípade Vašej PN (v trvaní dvoch týždňov) sa skúste informovať u Vašej mzdárky. 

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, "Priemerný zárobok sa na pracovnomprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčovaná podľa § 121 ods. 4 poslednej vety, sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období, v ktorom bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas zúčtovaná. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovisti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosi na pracovisku."

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, "Rozhodujúcim obdobím je kalednárny štvrťrok predchádzajúci štvrtok, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak."

Dobrý deň,

určujúce obdobie by malo vo Vašom prípade byť v mesiacoch júl, august a september. 

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, "Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak."

Na základe vyššie citovaného ustanovenia, priemerný mesačný zárobok sa bude zisťovať z Vašej mzdy za mesiace júl až september.

Dobrý deň,

na účely odstupného sa priemerný mesačný zárobok určuje za štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje. Tak u Vás to vychádza na mesiace júl až september.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, "Priemerný zárobok na pracovno právne účely (ďalej len"priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. "

Dobrý deň,

z viacerých platov za jeden štvrťrok sa Vám vypočíta jeden priemerný plat.

Priemer sa počíta vždy za rozhodujúce obdobie, ktorým vo Vašom prípade by bol predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Ak ste však vtedy nepracovali (boli ste PN), tak sa postupuje podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce. 

Podľa §  134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, "Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. "

Podľa §  134 ods. 3 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol."