Rozvod, výživné a spoločné bývanie v prenájme

Odpoveď advokáta

Dobrý deň, 

ďakujeme za otázku a predkladáme odpoveď vyjadrujúcu názor našej advokátskej kancelárie. Otázka nastoľuje  niekoľko právnych problémov.

I./ Výživné

Základná právna úprava výživného sa spravuje ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine :

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Zo zákona platí, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Sme názoru, že aj ak by ste sa dohodli na výživnom v sume 30 € na dieťa, súd nemusí ešte dohodu schváliť, ak by bola v rozpore so záujmami dieťaťa. Príkladmo uvádzam, že ak by otec dieťaťa mal príjem napr. 900 € a dohodli by ste sa na uvedenej sume  30 €, súd takúto dohodu ohľadom výšky výživného na dieťa by neschválil. Výška výživného musí byť primeraná potrebám dieťaťa.
Pri Vašom návrhu na súd ste zrejme vychádzali z uvedeného zákonného ustanovenia, suma  30 € na jedno maloleté dieťa, ktorá suma len o málo presahuje 30 % život. minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa - 27,32 €. Tieto percentá sú v podstate určené pre súd, ktorý nikdy nemôže určiť na nezaopatrené neplnoleté dieťa nižšiu sumu. 

Nutnosť resp. potreba doloženia dokladov o príjme a výdavkov vychádza z ust. § 63 Zákona o rodine (vyberáme) : 
"Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie." 
"U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval."

Naviac súd pri určení výživného môže určiť aj sumu z výživného určenú na tvorbu úspor, prípadne môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.

II./ Nájom domu 
Predpokladáme, že máte uzatvorenú zmluvu o nájme podľa ust. Obč. zákonníka alebo zákona o krátkodobom nájme bytu. Nevieme ako máte koncipovanú zmluvu, ktorú ste podpísali buď spolu alebo jeden z Vás za rodinu. Z ust. § 688 a nasl. Obč. zákonníka sa nájomcom rozumie osoba, ktorá s prenajímateľom uzatvorila zmluvu o nájme, z ktorej vyplýva právo užívať byt  ako nájomca. Nájomcom je však aj spoločný nájomca - manžel, manželka alebo iná osoba podľa ust. § 700 Obč. zákonníka, ak spoločný nájom bytu platne vznikol aj keď zmluvu s prenajímateľom nájomnú zmluvu neuzatvoril. 
Osobami, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, sú osoby, ktoré spolu s nájomcom trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby/§  115 Obč. zákonníka/. Takéto osoby majú zo zákona odvodené právo bývania, ich práva sú odvodené od práva nájomcu /manžel, manželka, deti/.
Takže zmena zmluvy tu podľa nášho názoru ani nepomôže a vysťahovanie z bytu tiež podlieha splneniu zákonných povinností, vrátane vysťahovania, čo sa môže udiať len na základe súdneho rozhodnutia.

Riešením pre Vás by bolo požiadať súd o nariadenie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 328 a nasl. Civil. sporového poriadku (výber) :
"Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby (okrem iných)
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dô vodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje."

Poznamenávame, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

III./  Odporúčame Vám kontaktovať advokáta, prípadne najbližšie centrum právnej pomoci, ktorého adresy nájdete na adrese.
Môžete sa obrátiť aj na našu advokátsku kanceláriu : http://advokat@ficek.sk.