Rozvod a vysťahovanie manžela z domu

Dobrý deň,

rozumiem, že situácia s bývalým manželom môže byť veľmi stresujúca. Z právneho hľadiska, ak neexistuje nájomná zmluva alebo iné právo na užívanie domu, môže byť vhodným postupom podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. Bez vypratania súdnym rozhodnutím sa napríklad výmenou zámkov riskujete, že by voči vám mohlo byť vedené trestné konanie za porušenie domovej slobody ak by ste Vy v dome nežili. 

Ak však žijete v dome, tak toto nehrozí. Mohli by ste mu oznámiť, ze id zajtra v dome nebude. Vymeniť zámok a nepustiť ho dnu. Ak by chcel svoje veci, oznámte mu, ze mu to zbalíte ale do domu vstúpiť nemôže. Toto platí v prípade ak má iné vlastné bývanie, teda má miesto kam by šiel. Ak by nemal vlastné bývanie, potom by tu mohla byť podmienka, že mu musíte nájsť náhradné bývanie. 

Az po náhradnom bývaní by ste ho mohli vysťahovať cez súd. 

Ohľadom súdneho procesu – môže trvať aj niekoľko mesiacov, závisí to od zaťaženia príslušného súdu. Po podaní návrhu na súd odporúčam žiadať aj náhradu trov konania, ak by s tým súhlasný súd.

Alternatívne mu môžete povedať, že za každý deň užívania vášho b bytu Vam bude platiť nájomné, kým sa neodstahuje, na to by ste mali nárok. 

Ak by situácia naďalej trvala a bola neúnosná, odporúčam zvážiť pomoc advokáta pre ďalšie kroky.

Dobrý deň, v situácii, keď bývalý manžel odmieta opustiť spoločný dom po rozvode, je dôležité vedieť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti. Ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM), po rozvode sa toto spoluvlastníctvo zmení na podielové spoluvlastníctvo, ak sa majetkové vyrovnanie nevykoná do 3 rokov od zániku BSM.

V prípade, že bývalý manžel nemá žiadne nájomné práva k domu a neexistuje medzi vami dohoda, môžete podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. Súd by mal vypratanie nariadiť, keďže bývalý manžel nemá žiadne legitimné právo na jej užívanie. Ale súd môže uložiť, ze musíte mu nájsť náhradné bývanie. 

Pokiaľ chcete dosiahnuť riešenie čo najrýchlejšie, odporúčam požiadať o pomoc advokáta, ktorý vám pomôže sformulovať súdny návrh alebo dohodu o vyrovnaní majetku.

Dobrý deň, vo veci Vami položenej otázky uvádzame, že aj keď ste dom kúpili pred uzavretím manželstva, potom manželovi vzniklo odvodené právo bývania v uvedenom dome, ktoré právo vyplýva z ust.Zákona o rodine o povinnosti manželov žiť spolu.

Ak ste pred rozvodom, manžela z domu vysťahovať nemôžete. V prípade, že by došlo k rozvodu manželstva, následne budete môcť od neho žiadať, aby sa z domu odsťahoval. Ak k dohode nedôjde, budete musieť podať návrh an súd o vypratanie nehnuteľnosti. Ak je manžel výlučným vlastníkom inej nehnuteľnosti na bývanie, potom súd podľa okolností určí, že nie ste mu povinná zabezpečiť náhradný byťt alebo ubytovanie. Slovo zabezpečiť z predch. vety neznamená, že bývanie /byt/ by ste mu museli kúpiť, aby sa stal jeho výlučným vlastníkom. Ide len o zabezpečenie bývania /napr. nájomná zmluva/.

Dobrý deň,

pokúsim sa odpovedať na vaše otázky.

Majetok, ktorý ste nadobudli darovaním pred manželstvom, patrí do vášho výlučného vlastníctva a nevstupuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Po rozvode máte právo žiadať manžela, aby sa z nehnuteľnosti odsťahoval, keďže byt je vo vašom výlučnom vlastníctve a nie je súčasťou vyporiadania BSM.

Čo sa týka vášho zámeru darovať byt synovi z prvého manželstva, je to možné uskutočniť. Byt by sa stal jeho výlučným majetkom a vy by ste stratili nad ním vlastnícke právo. Táto možnosť nie je ale nevyhnutná, ak chcete vec riešiť vysťahovaním manžela po rozvode. Je však potrebné zvážiť aj vaše ďalšie rodinné a osobné okolnosti.

Dobrý deň,
podstata vášho problému, ktorý vyplýva z otázky, je tá ako dostať manžela z domu, ktorý je vo vašom výlučnom vlastníctve. Uvádzame, že vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k právoplatnému rozvodu manželstva, manžel nie je povinný sa z domu vysťahovať. Jemu ako vášmu manželovi vzniklo odvodené právo bývania v predmetnom dome, čo vyoplýva z ust. zákona o rodine, kde je uvedené, že povinnosťou manželov je žiť spolu. Nateraz ani nemôžete podať návrh na súd o vypratanie nehnuteľností.

Odporúčam urgovať súd, aby vo veci rozvodu manželstva rozhodol čo najskôr. Uvádzame súčasne, že následne ak sa manžel potom už bývalý neodsťahuje dobrovoľne, a ak nemá vlastnú nehnuteľnosť, ktorej by boil vlastníkom, v prípade podania žaloby z vašej strany o vypratanie nehnuteľnosit vás zaviaže, aby ste mu našli náhradné bývanie, ktoré spočíva v nájdení bývania vo forme nájomnej zmluvy, teda súd vás nezaviaže k tomu, aby ste mu vlastné bývanie kúpili do vlastníctva.

Citujeme z rozsudku NS ČR, 26 Cdo 1544/2005 :

"Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, svoje právo bývať v tomto byte odvodzuje od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu /uzatvorenie manželstva/ , lebo obsah tohto vzťahu okrem iného tvorí povinnosť manželov žiť spolu a vzájomná vyživovacia povinnosť na tomto základe má manžel – nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť.

Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v OZ výslovne upravený. To však neznamená, že rozvedenému manželovi v takomto prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania treba posúdiť analogicky (§ 853 OZ) podľa tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol."

V prípade, že by malo dôjsť k fyzickému násiliu resp. atakom, odporúčam volať políciu.

Odporúčam vo veci kontaktovať advokáta.

Dornbý deň, z otázky vyplýva, že k rozvodu manželstva nedošlo. Za tohto právneho stavu vám manželka nemôže dávať ultimátum, aby ste sa z bytu, ktorý je v jej vlastníctve vysťahovali. Vám ako manželovi uzatvorením manželstva vzniklo odvodené právo bývania v byte manželky v zmysle ust. § 18 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je povinnosťou manželou žiť spolu :

"Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie."

Otázka tá, že ste vlastníkom bytu v inom meste, nie je v tomo prípade podstatná.

Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že i keď ste dom predali synovi, bolo zriadené súčasne vecné bremeno spočívajúce v právo doživotného bývania v dome pre Vás oboch ako manželov. Manžel Vás z domu vyhodiť nemôže a ani nemôže podať návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti, lebo ide o Vaše obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR.
Odporúčam v prípade konfliktov volať štátnu políciu.

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že samotné podanie návrhu na súd o rozvod manželstva a ani právoplatný rozsudok o rozvode manželstva nie je právnym titulom, na základe ktorého by bola manželka povinná sa z bytu vysťahovať. Usudzujeme, že byt je vo Vašom výlučnom vlastníctve /napr. nadobudli ste ho pred manželstvom, prípadne dedením alebo darovaním/. Ak je byt vo Vašom výlučnom vlastníctve, Vašej manželke v zmysle ust. § 18 zákona o rodine vzniklo odvodené právo bývania v predemtnom byte a zto na základe rodiinoprávneho vzťahu - uzatvorenie menželstva.
Citujeme ust. § 18 zákona o rodine :

"Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie."

Uvádzame, že ak by došlo k rozvodu manželstva, bude na Vašej dohode kedy sa potom už bývalá manželka odsťahuje. Jej povinnosťou to však nie je. Ak sa nedohodnte, bude manželka povinná sa vysťahovať len na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom by jej bola uložená táto povinnosť. Súd môže určiť, že je povinná sa vysťahovať až po zabezpečení, teda nie platení bývalým manželom, náhradného bývania.

Citujeme aj z rozsudku NS SR, sp. zn. : 3 Cdo43/99 :

V prípade záujmu resp. problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,  z otázky vyplýva, že manžel nadobudol dedením podiel na rodinnom dome po otcovi, manželova matka žije. Teraz manžel daroval 1/3 zo svojho podielu na dome svojej sestre a sestra chce, aby ste sa Vy a Váš syn odsťahovali z domu. Spoluvlastnícke podiely na dome v otázke neuvádzate.

Uvádzame, že ak je manžel podiel. spoluvlastníkom domu a Vám ako jeho manželke a Vášmu synovi vzniklo odvodené právo bývania v predmetnom rodinnom dome.  Sestra Vášho manžela aj keď je podiel. spoluvlastníkom domu Vás z domu vyhodiť ani vysťahovať na ulicu nemôže.

Z otázky vyplýva, že sestra Vášho manžela je podiel. spoluvlastníkom domu, rovnao aj Váš manžel je podiel. spoluvlastníkom domu. Ak dom užívate výlučne Vy s rodinou /manželom a synom/ v podstate sestra Vášho brata by mohla od Vás vyžadavať úhradu za bývanie v dome /nájomné/ v podiele podľa pomeru užívania a spoluvlastníckeho podielu sestry s prihliadnutím na ostatné spoluvlastnícke podiely a ostatných užívateľov domu. Keďže zmluvu o nájme nemáte podpísaú, môže vymáhať len vydanie bezdôvodnébho obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka, ktorého výšku možno odvodiť z obvyklého nájomného v podobných domoch v konkrétnom meste/obci.

V záujme predídenia prípadným súdnym sporom odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade treba uviesť, že bývalá manželka nemal oprávnenie vyhodiť manžela z domu a to ani po rozvode. Uvedené platí bez ohľadu na to, či ide o dom patriaci do BSM, do podielového spoluvlastníctva alebo do vlastníctva iba jedného z manželov.

Bývalý manžel napriek rozvodu sa môže domáhať toho, aby dom aj jemu sprístupnila.

Pokiaľ ide o majetok po rozvode, potom možnosťou je buď dohoda o vyporiadaní BSM, kde platí, že ak ide o nehnuteľnosti, dohoda musí byť písomná a podlieha vkladovému konaniu do katastra nehnuteľností podľa § 149a/ Obč. zákonníka, pričom účinnosť nadobúda zmluva vkladom do katastra.

Ak sa nedohodnú, potom je potrebné podať návrh na súd a to v lehote do 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, kde platí ust. §  150 Obč. zákonníka :