Náhrada za investície do spoločného majetku (BSM)

So zánikom manželstva sa automaticky spája zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM"). Po zániku BSM tradične nasleduje jeho vyporiadanie, teda rozdelenie majetku medzi manželov. Verejnosť sa často domnieva, že majetok sa jednoducho rozdelí v pomere 50:50 medzi oboch manželov, avšak nie je tomu celkom tak. Podľa ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, ak manžel použil prostriedky zo svojho výlučného majetku na spoločný majetok (BSM), môže pri vyporiadaní požadovať náhradu. Uvedené platí aj v opačnom garde – teda ak sa prostriedky zo spoločného majetku použili na majetok patriaci len jednému z manželov. Prípad, keď manžel prostriedky zo svojho výlučného majetku vynaloží na spoločný majetok, napr. investuje vlastné peniaze do spoločnej nehnuteľnosti, sa nazýva vnos do BSM. Môže však manžel požadovať, aby sa mu nahradil tento vnos vždy?

Uvedená problematika bola rozoberaná odbornou verejnosťou, ako aj súdmi, ktoré dospeli k názoru, že manžel môže požadovať náhradu za svoj vnos len v tom prípade, ak majetok (patriaci do BSM), do ktorého investoval, v čase zániku BSM ešte existoval. Ak prenesieme tento názor na náš príklad s investíciou do domu, v prípade, ak by manželia spoločný dom počas manželstva predali, či darovali, manžel, ktorý doň investoval vlastné peniaze, by už nárok na náhradu za svoj vnos nemal. Tento právny názor má aj Najvyšší súd SR podľa ktorého: "Počas trvania manželstva dochádza bežne k majetkovým presunom z oddeleného (výlučného) majetku manželov do ich spoločného majetku i naopak. Právna úprava napokon nevylučuje ani presun majetku v rámci oddeleného (výlučného) majetku manželov. Refundačný nárok jedného z manželov vzniká okamihom, kedy došlo k vynaloženiu takto oddeleného (výlučného) majetku na majetok spoločný, aj keď tento nárok možno uplatniť až po zániku BSM. Pri posudzovaní otázky refundácie (peňažných alebo vecných nákladov) je potrebné zohľadniť to, že musí ísť o vlastné prostriedky vynaložené na spoločný majetok, ktorý je predmetom vyporiadania (t. j. počíta sa s jeho rozdelením - prikázaním). Predmetom vyporiadania, ktoré spočíva v zistení a rozdelení spoločného majetku, môže byť totiž len ten majetok, ktorý existuje ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako spoločný (viď R 104/67). Pôjde teda o také investície, ktoré sa v spoločnom majetku prejavujú." (Rozhodnutie NS SR sp. zn. 7 Cdo 288/2013 zo dňa 18.11.2014).

Najvyšší súd následne zhrnul kritériá, rozhodujúce pre určenie toho, kedy má manžel nárok na náhradu za svoj vnos do BSM. Týmito kritériami sú:

1. investícia z vlastného majetku manžela,

2.existencia veci patriacej do BSM, na ktorú bola investícia vynaložená

3. táto vec je predmetom vyporiadania (prikázania) BSM,

4. takáto vec musí existovať v čase zániku BSM a tvoriť predmet vyporiadania BSM.

V prípade, ak tieto kritériá splnené nebudú nie je možné pri vyporiadaní prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie. Súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť BSM ku dňu jeho zániku.

Najvyšší súd SR však pripustil aj možnosť, že aj keď už majetok, do ktorého manžel investoval prostriedky zo svojho výlučného majetku neexistuje, stále je tu možnosť prihliadnuť na tento vnos cez § 150 OZ. Ten pri vyporiadaní predpokladá rovnosť podielov, avšak túto zásadu (parity) je možné prelomiť napríklad pri úvahách o tom, kto sa akou mierou pričinil o nadobudnutie a udržanie majetku. Argumentáciu Najvyššieho súdu SR uvedenú vyššie, potvrdil aj Ústavný súd SR v konaní so sp. zn. I. ÚS 488/2015. V tomto rozhodnutí konštatoval, že výklad ustanovenia § 150 OZ, ku ktorému dospel vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky je ústavne konformný, teda je v súlade s Ústavou SR.

Záverom je vhodné poukázať aj na to, v akej výške by mohol investujúci manžel žiadať svoj vnos. Nakoľko manželia sú ako keby výlučnými vlastníkmi majetku patriaceho do BSM (nemajú určené podiely ako je tomu pri podielovom spoluvlastníctve), pri investícii jedného manžela do spoločného majetku, tento manžel nemôže žiadať náhradu celej svojej investície, ale napr. len jej polovicu – ak zásada rovnosti podielov nebude súdom vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu prelomená. Dôvodom je, že zhodnotil nie len majetok manželky, ale aj svoj majetok.

Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát