Vysťahovanie z domu

Dobrý deň, z vami položenej otázky predpokladáme, že ste výlučným vlastníkom bytu, v ktorom má hlásený trvalý pobyt váš brat a občas býva u vás vzhľadom na okolnosť, že pracuje v zahraničí. Ide teda aj o obydlie brata, ktoré je v zmysle Ústavy SR nedotknuteľné.

Ak nechcete, aby brat u vás býval v čase jeho prítomnosti na Slovensku, treba mu túto skutočnosť oznámiť a požiadať ho, aby sa z vášho bytu odsťahoval, našiel si iné bývanie /byt do nájmu/, k čomu mu je potrebné poskytnúť primeranú lehotu. Ak jeho vysťahovaniu z Vášho bytu nedôjde, budete musieť podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. Uvádzame, že aj keď brat má u vás hlásený trvalý pobyt, ptihlásenie na trvalý pobyt nezakladá vlastnícke ani iné právo k nehnuteľnosti.

Vo veci vám odporúčame zvoliť nás postup a to aj vzhľadom na dobré mravy a rodinné vzťahy. Vy brata z bytu vysťahovať nemôžete, keďže ide o jeho obydlie. Prípadne odporúčam s bratom dohodnúť, aby sa podieľal na úhradách spojených s užívaném bytu aj ním, a teda spísať zmluvu nájme bytu a riešiť jeho odsťahovanie, s tým, že toto si musí nájsť on.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že manžel je výlučným vlastníkom domu, ktorý kúpil pred uzatvorením manželstva na hypotéku, ktorú usudzujeme, že platil aj počas trvania manželstva. Vy ako manželka nie ste podielovým spoluvlastníkom domu.

V otázky vyplýva, že nedošlo k rozvodu a pýtate sa , či Vás manžel môže z domu vyhodiť. Uvádzame, že ak aj keď je dom vo výlučnom vlastníctve manžela, Vám ako manželke vzniklo odvodené právo bývania v tomto dome v zmysle ust. § 18 zákona o rodine, v zmysle ktorého povinnosťou manželov je žiť spolu.

Predpokladáme, že hypotéka bola platená aj počas trvania manželstva zo mzdy, ktorá Vaša ako aj manželova patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by malo dôjsť k rozvodu, potom Vy v rámci vyporidania BSM by ste mali nárok na vrátenie jednej polovice uhradených splátok hypotéky počas trvania manželstva v zmysle ust. § 150 Obč. zákonníka.

Aj keby došlo k rozvodu, manžel potom už bývalý Vás z domu vyhodiť nemôže. Musel by podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti ak by ste sa nedohodli na Vašom dobrovoľnom odsťahovaní z domu.  Súd by rozhodol o povinnosti manžela zabezpečiť Vám náhradné bývanie /napr. zmluva o nájme, nie zabezpečenie resp. kúpa iného bytu/. Ak po zabzepečení náhradného bývania by ste sa neodsťahovali, manžel by mohol podať návrh na vykonanie exekpcie na vypratanie nehnuteľnosti.

Odporúčam v prípade problémov kontaktobvať advokáta. Môžete kontaktobvať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že ste rozvedený, máte dva rodinné domy, pričom v jednom z nich býva bývalá manželka a dcéra, ktorým ste zrušili trvalý pobyt.

Uvádzate, že dcéra býva u Vás v nájme v rodinnom dome, ktorý ste zdedili /zrejme máte aj uzatvorenú nájomnú zmluvu/.

Riešením Vami uvedeného problému pokiaľ ide o dcéru, je danie písomnej výpovede z nájmu,ktorý nájom končí uplynutím výpovednej lehoty a nájomca je povinný sa z nehnuteľnosti vysťahovať. Ak k vysťahovaniu nedôjde, budete musieť podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o manželku, tu uvádzame, že keďže došlo k rozvodu / nepíšete kedy/, Vašej už teraz bývalej manželkde zaniklo právo bývania vo Vašej nehnuteľnosti. Otázkou tiež je, či ste vyporiadali bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode v lehote do 3 rokov či už dohodou alebo podaním návrhu na súd v rovnakej lehote 3 rokov.

Ak sa s manželkou nedohodnetenapr. na uzatvrení zmluvy o nájme /o čozrejme nemáte záujem/, resp. na jej vysťahovaní, potom rovnako ako v prípade dcéry budete musieť podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. Súd v uvedenej veci môže rozvodnúť aj tak, že ste povinný manželke zabezpečiť, teda nie platiť, náhradné bývanie /napr. zabezpečiť možnosť uzatvorenia zmluvy o nájme bytu v zmysle ust. Obč. zákonníka/.

Odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
z otázky predpokladáme, že dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzhľadom na okolnosť, že nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého BSM po rozvode v lehote do 3 rokov a ani nebol podaný návrh na súd na vyporiadanie BSM, potom zo zákona /§ 149 ods. 4 Obč. zákonníka/ platí, že  dom je v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov.

Aj keď bývate v dome, kde nemáte nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, bývalá manželka Vás z domu nemôže vysťahovať - vyhodiť, lebo je to Vaše obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR a v dome bývate so súhlasom priateľa ako podiel. spoluvlastníka. Vysťahovanie z domu by to možné len na základe súdneho rozhodnutia. Teoreticky by mohla od Vás požadovať nájomné. Keďže nájomná zmluva spísaná nie je, tak len vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. Obč. zákonníka, lebo užívate aj podiel bývalej manželky priateľa na dome.

Vo veci odporúčame, aby Váš priateľ sa dohodol s bývalou manželkou na zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva. Nie je zo zákona vylúčené, aby podiel na rodinnom dome v rámci tejto dohody o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva ste kúpili aj Vy. Je len potrebný súhlas a dohoda všetkých zúčastnených. Zákonný nárok na kúpu podielu na dome však nemáte.

Dobrý deň,
k Vašej otázke uvádzame, že prihlásenie na trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo vyplýva z ustanovení zákona o hlásení pobytu občanov SR.

Ak stará mama darovala byt vnučke a v tomto byte býva aj syn, ten nie je povinný sa z bytu na základe darovacej zmluvy vysťahovať, rovnako ani vnučka ho nemôže vyhodiť na ulicu.

Riešením vo veci je, ak sa syn z bytu dobrovoľne neodsťahuje, aby podal návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti. Až na základe súdneho rozhodnutia bude syn povinný sa z bytu vysťahovať. Ak sa tak nestane dobrovoľne, potom vnučka ako vlastník nehnuteľnosti bude oprávnená podať návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti. Byt ako taký aj keď nie je vo vlastníctve syna, predstavuje jeho obydlie a toto je chránené Ústavou SR.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že ste výlučným vlastníkom rodinného domu, dom obýva brat, pričom ste sa dohodli, zrejme len ústne, že dom od Vás odkúpi.

Pokiaľ brat dom odkúpiť nechce, potom riešením je len podanie návrhu na súd na vypratanie nehnuteľnosti. V otázke neuvádzate, či brat uhradzuje poplatky spojené s bývaním /voda, elektrina, plyn a pod./, potom môžete od neho požadovať úhradu predmetných nákladov, ako aj vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na jeho strane, keďže Vám nič neplatil za užívanie domu. Možnosťou je tiež spísanie zmluvy o nájme teraz a to s tým, že v tejto zmluve o nájme vyporiadate aj bezplatné užívanie domu bratom za predchádzajúce obdobie.

Za účelom vyporiadania veci odporúčam kontaktovať advokáta. Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

 

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že chete kúpi nehnuteľnosť, v ktorej teraz býva rodina s malými deťmi.

Podstatné v tomto prípade je to, ako je formulovaná zmluva o nájme, či je táto platná, či je uzatvorená podľa ust. Obč. zákonníka alebo podľa ust. zákona o krátkodobom nájme bytu. Odporúčame vo veci žiadať vlastníka nehnuteľnosti, aby Vám tento doklad - zmluvu o nájme - predložil.

Uvádzame pre Vašu informáciu, že ak je zmluva o nájme uzatvorená na dobu neurčitú, výpovedná lehota je 3 mesiace aa výpoveď je možná len z dôvodov uvedených v ust. § 711 Obč. zákonníka :

V niektorých prípadocha zákonných dôvodoch môpže vzniknúť na strane nájomcu nárok an náhradný byt alebo ubytovanie.

Ak je zmluva uzatvorená podľa ust. zákona o krátkodobom nájme bytu, potom podľa § 3 platí, že krátkodobý  nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky, pričom na základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok možno nájom predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to dvakrát. Krátkodobý nájom bytu môže vypovedať prenajímateľ, ako aj nájomca. V prípade, že je zmluva platne uzatvorená, nárok na náhradý byt alebo ubytovanie v zmysle cit. zákona nevzniká /§ 10 ods. 2 cit. zákona o krátkodobom nájem bytu/.

Odporúčame obozretnosť pri uzatvorení kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť, keďže súčasne platí, že ak by ste nehnuteľnosť kúpili v čase, kedy by nehnuteľnosť bola v nájme, potom z ust. § 680 Obč. zákonníka vyplýva, že "ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľ", t. j. Vy ako kupujúci by ste sa dostali do právneho postavenia prenajímateľa a Vy by ste museli riešiť nájomcov.

Vo veci uzatvorenia kúpnej zmluvy a vyporiadania zmluvy o nájme odporúčame kontaktovať advokáta.

Môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že ste boli podielovou spoluvlastníčkou RD, pričom následne ste svoj podiel na RD darovali svojmu synovi z prvého manželstva. V otázke neuvádzate, či súčasťou darovacej zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena vo Váš prospech spočívajúce v práve doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti. Táto informácia v otázke chýba.
Z otázky vyplýva, že  v RD žijete so svojim manželom, ktorému syn zrušil trvalý pobyt.
Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona o hlásení pobytu občanov SR platí, že prihlásenie na trvalý pobyt má len evidenčný charakter a nezakladá vlastnícke právo k k budove a ani k jej vlastníkovi.

Ak aj syn odhlásil manžela z trvalého pobytu, manžel nie je povinný sa z domu vysťahovať a syn ho nemôže vypratať resp. vyhodiť na ulicu. Dom, ktorý aj keď je vlastníctvom syna, pre Vášho manžela predstavuje obydlie, ktoré je chránení Ústavou SR a z domu by sa musel vysťahovať len ak by o tom rozhodol súd. Ak by súd rozhodol o vysťahovaní, a manžel by sa z domu neodsťahoval, vec by zrejme skončila u súdneho exekútora.

V otázke uvádzate, že ste podiel na dome synovi darovali. Potom platí v nadväznosti na uvedené ust. §  630 Obč. zákonníka :

"Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy."

 

 

 

Dobrý deň,

 

ak ide o rýchlosť, tak v prvom kroku by bolo na mieste podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by bratovi zakázalo vstup do domu, kde býva matka a stará matka, eventuálne by sa mu dal uložiť aj zákaz priblíženia.

 

Pokiaľ už ale ide o vypratanie ako také, treba podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti, keďže k  domu, kde sa zdržiava nemá žiadne vlastnícke ani užívacie právo.

 

Dobrý deň,
vo veci treba žiadať resp. urgovať pojednávanie vo veci.

Otázka odpojenia nehnuteľnosti od dodávky energií /zrejme voda a elektrina/ je síce riešením, ale považujeme to za krajné riešenie, kedy následne môže vzniknúť možnosť, že budete musieť zaplatiť za zapojenie nehnuteľnosti na dodávku energií veľké poplatky.

Odporúčame užívateľov nehnuteľnosti opätovne písomne vyzvať k vyprataniu nehnuteľnosti vo Vami stanovenej lehote, s tým, že ak k vyprataniu nedôjde, zabezpečíte odpojenie dodávky energií.

V otázke uvádzate, že sestra s priateľom v nehnuteľnosti bývajú, teda nemajú iné bývanie, preto odporúčame vzhľadom aj na túto situáciu brať toto do úvahy. Predpokladáme, že ste návrh na súd podali z dôvodu, že neplatia Vám žiadne nájomné a neuhradzujú ani poplatky z dodávkou médií. ; Ak by do úvahy prichádzala zmluva o nájme na dobu určitú s vyporiadaním úhrady nájomného aj za predchádzajúce obdobie, odporúčame riešenie zmierčou cestou.

Na chate nemôžete sám od seba vymeniť zámky, keďže ide o obydlie Vašej sestry.

 

Dobrý deň,

 

každý kto nemá vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti, je povinný na výzvu vlastníka nehnuteľnosť opustiť a vypratať si svoje veci. V prípade ak vaša známa chce, aby sa vysťahoval, a dobrovoľne to odmieta urobiť, je potrebné sa domáhať vypratania nehnuteľnosti súdnou cestou, a to podaním žaloby o vypratanie nehnuteľnosti. Taktiež je tu možnosť podať návrh na neodkladné opatrenie. V prípade opakovaného násilia odporúčame bezodkladne kontaktovať políciu, ktorá ho môže vykázať zo spoločného obydlia po dobu 10 dní od vykázania. 

Dobrý deň, 

ak v kúpnej zmluve je uvedený, že najneskorší termín na odovzdanie nehnuteľnosti je 31.8.2019, potom musíte počkať na uvedený dátum. Nemôžete predávajúcu do uvedeného dátumu vysťahovať.

Nevieme, či máte v kúpnej zmluve nejako právne ošetrenú uvedenú okolnosť (notárska zápisnica ako exekučný titul, zmluvná pokuta, platenie nájomného za čas od vkladu nehnuteľnosti do katastra na Vaše meno ako kupujúcich, postupné sprístupnenie nehnuteľnosti), ale dňom 1.9.2019 budete môcť podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti.

V prípade, že zmluva je súčasne exekučným titulom, potom budete môcť podať návrh na exekučné konanie - vypratanie nehnuteľnosti.

Do dátumu 31.8.2019 možnosťou je len dohodnúť sa s predávajúcim na skoršom uvoľnení nehnuteľnosti.

V prípade, že do 31.8.2019 nedôjde k uvoľneniu nehnuteľnosti, možnosťou je požiadať dodávateľov médií o odpojenie el. energie, plynu a pod. s účinnosťou od 1.9.2019.

Sme názoru, že ten, kto Vám spisoval kúpnu zmluvu Vás mal na uvedené možné problémy upozorniť a zmluvne ich vyriešiť.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 567 Občianskeho zákonníka platí :

"(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.

(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak."

 Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že dlh platený prostredníctvom peňažného ústavu je uhradený dňom pripísania sumy na účet veriteľa - predávajúceho.

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

V otázke uvádzate, že kvôli dlžobám a prípadnej exekúcii, ako starostlivosti o Vašu dcéru, chce Vám Vaša mama pomôcť ohľadom bývania.

AJ keď sa v otázke na dlhy nepýtate, neuvádzate ani ich výšku, v prípade, že sa jedná o nebankové spoločnosti, je pravdepodobné, že zmluvy obsahujú neprijateľné zml. podmienky, že pohľadávky sú premlčané, prípadne zmluvy sú neplatné pre ich rozpor so zákonom a v prípade súdneho konania súd by určil, že zmluvy sú neplatné a boli by ste povinný uhradiť len istinu bez úrokov a poplatkov. K zodpovedaniu by sme však potrebovali vidieť dokaldy a posúdiť celkový stav veci.

V závislosti od vyriešenia dlžôb by sa našlo aj riešenie bytu pre Vás resp. vo Váš prospech.

Len poznamenávame, že podľa § 63 exekučného poriadku platí :

"(2) Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

(3) Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr."

Pokiaľ je však rozhodnutie Vašej matky také, že byt chce prepísať na dcéru a Váš záujem je hlavne ten, aby Vás nemohla vysťahovať, riešenie existuje. Môžete s mamou už teraz spísať zmluvu o práve dožitovného užívania predmetného bytu Vami a Vašou dcérou, jednalo by sa o zmluvu o zriadení vecného bremena, ktorá by sa zavkladovala do katastra nehnuteľností.

Týmto spôsobom  - zmluvou o zriadení vecného bremena - bez nadobudnutia vlastníckeho práva Vami alebo Vašou sestrou by ste mali zabezpečené bývanie.

Následne platí, že ak by Vaša mama následne darovala byt Vašej sestre, darovala by vo aj s týmto vecným bremenom, a ona by ho musela strpieť a nemohla by Vás z bytu vyhodiť.

Rovnako platí, že v prípade dedičského konania vecné bremeno spočívajúce v práve bývania v predmetnom byte by prešlo na dediča.

 

 

Dobrý deň,

situácia, v ktorej sa nachádzate nie je jednoduchá. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že trvalý pobyt má len čisto evidenčný charakter a nezakladá právo na užívanie nehnuteľnosti. Dôležitou skutočnosťou je to, v koho vlastníctve sa nachádza nehnuteľnosť. Ak sú vlastníkmi len svokrovci, môžu rozhodovať o tom, kto ju užíva a za akých podmienok. Ak niekto nehnuteľnosť užíva neoprávnene, potom sa môžu domáhať vypratania. 

Ak by však napr. nehnuteľnosť patrila aspoň sčasti aj manželovi, potom by sa Vaše právo užívať nehnuteľnosť odvíjalo od manželského zväzku a kým by trvalo manželstvo, mali by ste ju právo užívať.

Ak medzi Vami a svokrovcami neexistuje žiadna zmluva, potom je situácia zložitejšia. Ak by ste odmietli opustiť nehnuteľnosť, môžu sa domáhať jej vypratania. Ak by sa uchýlili k svojpomocnému vyprataniu, mohli by sa dopustiť trestného činu.

Súd by však pri rozhodovaní o Vašom prípadnom vyprataní podľa môjho názoru mal brať do úvahy aj to, že doteraz ste mohli nehnuteľnosť užívať a požiadavka na vypratanie prišla až keď ste podali trestné oznámenie (mohlo by to byť považované za zneužitie práva), rovnako by mal brať do úvahy maloleté deti, kde podľa judikatúry v situácii, kedy hrozí vypratanie aj maloletých detí je potrebné prihliadať na záujem detí a ich zdravý vývin (aby neboli vystavené riziku napr. bezdomovectva).

V tejto situácii odporúčam pokúsiť sa nájsť si vlastné ubytovanie, aby ste seba a deti uchránili od prípadného vysťahovania, prípadne sa obrátiť na advokáta osobne a prebrať Váš problém a možný postup podrobnejšie.

Dobrý deň, ďakujeme Vám za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor. 

Budem vychádzať z toho, že Váš partner je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Váš partner môže s nehnuteľnosťou, ako jej výlučný vlastník, voľne disponovať. V podstate sa Vám naskytá niekoľko možností. Prvou je, že Vám daruje podiel na nehnuteľnosti. Ak je výlučným vlastníkom, znamenalo by to, že by ste boli obaja podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom výšku podielov by ste si mohli dohodnúť. Partnerove deti by pri tomto právnom úkone neboli vôbec zainteresované, nakoľko nemajú žiadne právo k nehnuteľnosti.  Darovanie upravuje § 628 Občianskeho zákonníka a nasl. 

§ 628

(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

 

Druhá možnosť je, že spíšete dohodu o doživotnom užívaní nehnuteľnosti.  Išlo by o právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Inak povedané, Vy by ste boli oprávnená užívať nehnuteľnosť doživotne, pričom ak by sa vecné bremeno zapísalo aj v katastri nehnuteľností, potom by Vám toto právo ostalo, aj keby došlo k prevodu nehnuteľnosti. Vecné bremená sú upravené v ustanovení § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka 

§ 151n

(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

§ 151o

(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Treťou možnosťou je, že Vás Váš partner v závete označí ako osobu, ktorá je oprávnená užívať predmetnú nehnuteľnosť doživotne, alebo Vám v závete odkáže napr. polovicu nehnuteľnosti.

Ak by nezanechal závet, potom by dedili len jeho deti, a to podľa ustanovenia § 473, alebo § 474 Občianskeho zákonníka 

§ 473

(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

§ 474

(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

 

K vydedeniu potomkov

Vydedenie je upravené v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:

(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

 

Ak sa Váš partner domnieva, že bol naplnený dôvod vydedenia potomkov, potom musí v listine o vydedení uviesť presný dôvod vydedenia. Náležitosti listiny o vydedení sú rovnaké ako pri závete:

§ 476 OZ

(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

 

Zhrnutie

Ak Vás chce Váš partner ochrániť pred prípadným vysťahovaním z jeho domu, potom je potrebné, aby sa rozhodol pre jednu z vyššie uvedených foriem a realizovať ju tak, ako to predpokladá zákon.

 

Dobrý deň,

žiaľ podľa súčasnej právnej úpravy nie je vysťahovanie osoby bez spoluvlastníckeho alebo iného práva k nehnuteľnosti možné inak ako bez exekučného titulu - v danej veci právoplatného súdneho rozhodnutia. Z aplikačnej praxe sú nám známe aj prípady, keď celé konanie o vypratenie nehnuteľnosti trvá do 6 mesiacov. Naviac, od 01.07.2016 sa súdne konanie riadi novými pravidlami ustanovenými v zákone č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktoré značne limituje možnosť spôsobovať procesnej strane prieťahy a tak oddaľovať vydanie rozhodnutia. Ak by ste osobu bez spoluvlastníckeho alebo iného užívacieho práva (napr. nájomného a pod.) vypratali z nehnuteľnosti svojpomocne, mohli by ste sa dopustiť protiprávneho konania (ak by ste napr. pri vyprataní siahli na veci osoby bez užívacieho alebo spoluvlastníckeho práva a pod.).

Dobrý deň,

súdny poplatok za podanie žaloby na vypratanie nehnuteľností je v súčasnosti vo výške 99,50 € (podľa časti I., položky 1. písm. b) v spojení s poznámkou 1. prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom znení).

Dobrý deň, základným listinným dôkazom vo Vašom prípade bude list vlastníctva, z ktorého je zrejmé, že Váš manžel je spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Ďalšie dôkazy ako šeky o platení poplatkov nie je potrebné súdu predkladať. Súdu stačí uviesť, že všetky energie a réžie nehnuteľnosti platíte Vy a on nehnuteľnosť užíva bez akéhokoľvek právneho titulu a tiež, že Vám nič neprispieva. Ak žalovaný tieto tvrdenia nepoprie, súd ich bude považovať za nesporné a nie je potrebné ich dokazovať. Ďalšími dôležitými dôkazmi budú vo Vašom prípade výsluch strán sporu (t.j. Vášho manžela a žalovaného) a prípadne môžete v konaní vypovedať aj Vy (ako osoba, ktorá tiež žije v domácnosti a na vlastnej koži zažíva každodenný stres a konflikty).

Dobrý deň, po podaní žaloby Vás súd v prvom rade vyzve na zaplatenie súdneho poplatku (ak ho neuhradíte v kolkoch priamo na žalobe). Následne po zaplatení súdneho poplatku súd zašle žalobu spolu so všetkými prílohami žalovanému, aby sa vyjadril ku skutočnostiam uvedeným v žalobe. Súdy v takýchto prípadoch nariaďujú pojednávanie, na ktorom budú vykonané výsluchu strán sporu a tiež ostatné listinné dôkazy. Spory týkajúce sa vypratania nehnuteľností sa zväčša nerozhodujú bez nariadeného pojednávanie. Váš manžel sa bude musieť na súd dostaviť osobne alebo sa dať na pojednávaní zastúpiť právnym zástupcom, ale ani v tomto prípade nie je vylúčené, že sa bude musieť na súd ustanoviť za účelom výsluchu. V prípade, že by ste mali záujem o prevzatie zastupovania vo Vašom konaní objednajte sa na osobnú konzultáciu prostredníctvom formulárov, ktoré nájdete na našej webovej stránke.

Dobrý deň, čas potrebný pre vydanie súdneho rozhodnutia nie je možné ani odhadnúť. Závisí totiž na faktoroch, ktoré často nedokážu účastníci konania ovplyvniť (napr. pracovná vyťaženosť súdu, nariaďovanie pojednávania...). Rovnako závisí na správaní strán sporu, t.j. či sa na nariadené pojednávanie ustanovia obaja alebo sa budú ospravedlňovať a žiadať o odročenie pojednávania.

Dobrý deň, v prípade, že dotyčná osoba vlastní ďalšie nehnuteľnosti, je Vaša situácia v prípadnom súdnom konaní istejšia. Vášmu švagrovi pravdepodobne vyhovuje, že sa o deti striedavo postaráte aspoň sčasti Vy alebo Vaša svokra, a preto nechce z nehnuteľnosti odísť. K exekúcii na nehnuteľnosti si Vám dovoľujem uviesť, že to nie je prekážkou užívania nehnuteľnosti (kým nie je vydražená). V prípade, ak potrebujete poskytnúť pomoc pri zastupovaní v konaní, odporúčam Vám v prvom rade sa obrátiť na kanceláriu Centra právnej pomoci. Za určitých podmienok poskytujú právnu pomoc bezplatne. V prípade, že by ste nespĺňali ich podmienky na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci môžete nás kontaktovať prostredníctvom e-mailu alebo vyhľadať advokáta. Môžete sa obrátiť aj na niektorého z našich advokátov, ktorý Vám ochotne poradí.  

Dobrý deň, neuviedli ste ako dlho sú Vaši rodičia rozvedení a či došlo k vyporiadaniu BSM po rozvode. Ak sú rozvedení viac ako 3 roky a nedošlo k vyporiadaniu BSM, tak nehnuteľný majetok v BSM nadobudli obaja rovným dielom do podielového spoluvlastníctva. Tzn. že v súčasnosti nehnuteľnosť kde bývate vlastní Vaša mama s otcom v podiele 1/2. V takom prípade môžete dohodou zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Ak by ste sa s ním dohodnúť nevedeli môžete následne podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie BSM na súd. Ak je nehnuteľnosť výlučným vlastníctvom Vašej mamy (nehnuteľnosť nepatrila do BSM) je možné podať návrh na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko Váš otec nemá žiadne užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti. Presný postup vo Vašej veci závisí na tom, či vlastnia Vaši rodičia nehnuteľnosť spolu (v podielovom spoluvlastníctve) alebo nehnuteľnosť vlastní výlučne Vaša mama (otec).