Vysťahovanie z domu

Dobrý deň,

vo Vašej situácii je potrebné rozlišovať medzi viacerými právnymi otázkami: vlastníctvo nehnuteľnosti, oprávnenosť užívania domu, otázka pobytu a možnosti obce zasiahnuť vo veci narúšania verejného poriadku.

Najskôr je dôležité si uvedomiť, že trvalý alebo prechodný pobyt nezakladá právo užívať nehnuteľnosť a ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti. 

Právo užívať dom vyplýva z vlastníckeho práva, prípadne z iného právneho titulu (napr. nájomná zmluva, dohoda s vlastníkom). Ak osoby, ktoré v dome bývajú, nemajú súhlas vlastníčky, ide o neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. Vlastníčka (alebo jej právny nástupca po zosnulom otcovi) je jediná oprávnená rozhodnúť, kto môže dom užívať. Ak by mala záujem, môže sa domáhať vypratania domu žalobou na súde podľa § 126 Občianskeho zákonníka, kde by sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva a vypratania nehnuteľnosti osobami, ktoré tam bývajú bez jej súhlasu .

Obec ako taká nemá právomoc priamo nariadiť vysťahovanie osôb z domu, ktorý je v súkromnom vlastníctve, pokiaľ nejde o obecný byt alebo dom. Obec však môže konať v oblasti verejného poriadku. Ak dochádza k narúšaniu verejného poriadku (krik, bitky, vulgárnosti, rušenie nočného pokoja), odporúčam opakovane privolať políciu, ktorá môže riešiť priestupky podľa zákona o priestupkoch. Polícia môže uložiť pokutu, prípadne v prípade závažnejšieho narušenia verejného poriadku aj vykázať osoby z domu na určitý čas, ak sú splnené podmienky zákona o Policajnom zbore.

Obec môže tiež využiť inštitút obecne záväzného nariadenia (OZV) o verejnom poriadku, ak ho má prijaté, a v spolupráci s obecným úradom a políciou zabezpečiť jeho dodržiavanie.

Čo sa týka pobytu, obec nemôže nikoho nútiť, aby sa presťahoval na miesto trvalého pobytu. Trvalý pobyt je evidenčný údaj a nezakladá právo na bývanie v konkrétnej nehnuteľnosti. Ak osoby nemajú v dome trvalý ani prechodný pobyt, obec môže preveriť, či sú splnené podmienky na ich odhlásenie z pobytu podľa zákona o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov  SR, ale to sa týka len evidencie, nie reálneho bývania.

Odporúčam vám ako starstke obce, aby ste kontaktovali vlastníka nehnuteľnsoti o uvednej situácii /akt. vlastníka nájdete na výpise z LV a jeho pprípadný pobyt cez evidenciu obyvateľov, a to s tým, aby vo veci konala proti užívateľom jej domu.
Odporúčam tiež informovať občanov obce, že obec nemá právomoc vysťahovať osoby zo súkromného domu, ak obec nie je vlastníkom alebo správcom tejto nehnuteľnosti.

Ak by ste potrebovali vzor oznámenia pre vlastníčku alebo ďalšie kroky v priestupkovom konaní, viem ich pripraviť.

Dobrý deň, v podobných prípadoch zákon jednotne neurčuje presnú lehotu, dokedy sa musíte vysťahovať. V praxi sa vychádza z vlastníckeho práva matky k nehnuteľnosti, ktoré jej umožňuje rozhodnúť, kto v dome býva. Trvalý pobyt nie je právo bývať, ale len evidenčný údaj. Ak matka chce dosiahnuť Vaše vysťahovanie, môže vymeniť zámok. Ale ak sa sústavne pripravujete ma budúce povolanie, je povinná vám platiť výživné. 

Odporúčam pokúsiť sa dohodnúť s matkou na spoločných pravidlách spolužitia alebo prípadne nájsť kompromis, ktorý by predišiel súdnym sporom.

Uvedomte si, že ak by došlo ku konfliktu, súdne konanie môže byť časovo aj finančne náročné. Ďalším krokom je preto otvorená komunikácia a zváženie možných spôsobov mimosúdneho riešenia.

Dobrý deň,

vaša situácia je značne komplikovaná, no existuje niekoľko právnych možností, ktoré by ste mohli zvážiť. Podľa slovenského práva je možné za určitých okolností žiadať súd o zrušenie alebo obmedzenie užívacieho práva osoby, ktorá má doživotné právo bývania.

Jedným z argumentov, ktorý môže byť relevantný, je vedenie neusporiadaného života, kam môže patriť aj trvalý alkoholizmus vášho otca. Ak jeho správanie negatívne ovplyvňuje život v domácnosti, spôsobilosť zdravotne postihnutých členov rodiny, hygienické podmienky a celkovú bezpečnosť, môže ísť o závažné dôvody, pre ktoré by súd mohol takéto užívacie právo zrušiť alebo obmedziť.

V tejto súvislosti je vhodné dokumentovať všetky prípady nevhodného správania vášho otca, vrátane svedectiev, fotografií či videí, a podložiť ich pri podaní žaloby. Súčasne môžete požiadať o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by zabezpečilo okamžitú ochranu vašej rodiny, najmä vášho syna, pred negatívnymi dôsledkami správania vášho otca do rozhodnutia vo veci samej.

Dobrý deň,

v prvom rade je dôležité vedieť, že trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove ani k jej vlastníkovi a má len evidenčný charakter. Ak chcete synovca vysťahovať, odporúčam postupovať nasledovne.

Najprv je vhodné mu doručiť písomnú výzvu na vypratanie nehnuteľnosti s uvedením primeranej lehoty na odsťahovanie, napríklad 30 dní. Ak nebude na výzvu reagovať, je potrebné podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. V tomto konaní budete žiadať rozhodnutie o jeho povinnosti vypratať dom. 

Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: "Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje."

Po získaní právoplatného rozhodnutia súdu je možné obrátiť sa na súdneho exekútora, ktorý zabezpečí vykonanie vypratania. Celý proces môže trvať niekoľko mesiacov, v závislosti od zaťaženosti súdu a konkrétnych okolností prípadu.

Dobrý deň,

keďže ste oficiálnym vlastníkom domu na základe darovacej zmluvy, máte právo rozhodovať o tom, kto bude v dome bývať. Vaša sestra a jej rodina, napriek tomu, že v dome bývajú a prispievajú na náklady, nemajú automaticky nárok zostávať v dome bez vášho súhlasu. Podľa občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) vlastnícke právo vám umožňuje dom užívať a vylúčiť ostatné osoby z jeho užívania, ak neexistuje iná právna dohoda, ktorá by stanovovala iné povinnosti alebo práva.

V prípade, že chcete vašu sestru a jej rodinu vysťahovať, odporúčam vám začať s písomnou výzvou na opustenie nehnuteľnosti. Ak nevyhovejú, môžete podať žalobu na vypratanie nehnuteľnosti na súd. Proces môže byť zložitejší, ak vaša sestra a jej rodina namietajú alebo sa bránia vysťahovanie.

To, že má dieťa, môže chcieť využiť ale ak doteraz nič neplatila, tak mala veľkú výhodu, ktorú ste jej poskytli. Súd Vás nemôže nútiť, aby v dome mohla bývať bez náhrady, to sa nestane. 

Dobrý deň, rozumiem, že súčasná situácia je pre Vás ťažká. V tomto prípade otca z bytu nemôžete vysťahovať a byt predať, pretože otec tam má vlastnícke právo. 

Rieši sa to tak, že otca vyzvete na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva. Súd to dokáže vysporiadať buď tak, že nehnuteľnosť prisúdi Vám alebo dokonca nariadi predaj. Postup je trochu komplikovanejší, preto Vám odporúčam obrátiť sa na advokáta, pretože ak je advokát skúsený, ušetrí Vám možno aj roky naťahovania na súde. 

Dobrý deň, z vami položenej otázky predpokladáme, že ste výlučným vlastníkom bytu, v ktorom má hlásený trvalý pobyt váš brat a občas býva u vás vzhľadom na okolnosť, že pracuje v zahraničí. Ide teda aj o obydlie brata, ktoré je v zmysle Ústavy SR nedotknuteľné.

Ak nechcete, aby brat u vás býval v čase jeho prítomnosti na Slovensku, treba mu túto skutočnosť oznámiť a požiadať ho, aby sa z vášho bytu odsťahoval, našiel si iné bývanie /byt do nájmu/, k čomu mu je potrebné poskytnúť primeranú lehotu. Ak jeho vysťahovaniu z Vášho bytu nedôjde, budete musieť podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. Uvádzame, že aj keď brat má u vás hlásený trvalý pobyt, ptihlásenie na trvalý pobyt nezakladá vlastnícke ani iné právo k nehnuteľnosti.

Vo veci vám odporúčame zvoliť nás postup a to aj vzhľadom na dobré mravy a rodinné vzťahy. Vy brata z bytu vysťahovať nemôžete, keďže ide o jeho obydlie. Prípadne odporúčam s bratom dohodnúť, aby sa podieľal na úhradách spojených s užívaném bytu aj ním, a teda spísať zmluvu nájme bytu a riešiť jeho odsťahovanie, s tým, že toto si musí nájsť on.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že manžel je výlučným vlastníkom domu, ktorý kúpil pred uzatvorením manželstva na hypotéku, ktorú usudzujeme, že platil aj počas trvania manželstva. Vy ako manželka nie ste podielovým spoluvlastníkom domu.

V otázky vyplýva, že nedošlo k rozvodu a pýtate sa , či Vás manžel môže z domu vyhodiť. Uvádzame, že ak aj keď je dom vo výlučnom vlastníctve manžela, Vám ako manželke vzniklo odvodené právo bývania v tomto dome v zmysle ust. § 18 zákona o rodine, v zmysle ktorého povinnosťou manželov je žiť spolu.

Predpokladáme, že hypotéka bola platená aj počas trvania manželstva zo mzdy, ktorá Vaša ako aj manželova patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak by malo dôjsť k rozvodu, potom Vy v rámci vyporidania BSM by ste mali nárok na vrátenie jednej polovice uhradených splátok hypotéky počas trvania manželstva v zmysle ust. § 150 Obč. zákonníka.

Aj keby došlo k rozvodu, manžel potom už bývalý Vás z domu vyhodiť nemôže. Musel by podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti ak by ste sa nedohodli na Vašom dobrovoľnom odsťahovaní z domu.  Súd by rozhodol o povinnosti manžela zabezpečiť Vám náhradné bývanie /napr. zmluva o nájme, nie zabezpečenie resp. kúpa iného bytu/. Ak po zabzepečení náhradného bývania by ste sa neodsťahovali, manžel by mohol podať návrh na vykonanie exekpcie na vypratanie nehnuteľnosti.

Odporúčam v prípade problémov kontaktobvať advokáta. Môžete kontaktobvať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že ste rozvedený, máte dva rodinné domy, pričom v jednom z nich býva bývalá manželka a dcéra, ktorým ste zrušili trvalý pobyt.

Uvádzate, že dcéra býva u Vás v nájme v rodinnom dome, ktorý ste zdedili /zrejme máte aj uzatvorenú nájomnú zmluvu/.

Riešením Vami uvedeného problému pokiaľ ide o dcéru, je danie písomnej výpovede z nájmu,ktorý nájom končí uplynutím výpovednej lehoty a nájomca je povinný sa z nehnuteľnosti vysťahovať. Ak k vysťahovaniu nedôjde, budete musieť podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o manželku, tu uvádzame, že keďže došlo k rozvodu / nepíšete kedy/, Vašej už teraz bývalej manželkde zaniklo právo bývania vo Vašej nehnuteľnosti. Otázkou tiež je, či ste vyporiadali bezdpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode v lehote do 3 rokov či už dohodou alebo podaním návrhu na súd v rovnakej lehote 3 rokov.

Ak sa s manželkou nedohodnetenapr. na uzatvrení zmluvy o nájme /o čozrejme nemáte záujem/, resp. na jej vysťahovaní, potom rovnako ako v prípade dcéry budete musieť podať návrh na súd na vypratanie nehnuteľnosti. Súd v uvedenej veci môže rozvodnúť aj tak, že ste povinný manželke zabezpečiť, teda nie platiť, náhradné bývanie /napr. zabezpečiť možnosť uzatvorenia zmluvy o nájme bytu v zmysle ust. Obč. zákonníka/.

Odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
z otázky predpokladáme, že dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzhľadom na okolnosť, že nedošlo k vyporiadaniu zaniknutého BSM po rozvode v lehote do 3 rokov a ani nebol podaný návrh na súd na vyporiadanie BSM, potom zo zákona /§ 149 ods. 4 Obč. zákonníka/ platí, že  dom je v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov.

Aj keď bývate v dome, kde nemáte nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, bývalá manželka Vás z domu nemôže vysťahovať - vyhodiť, lebo je to Vaše obydlie, ktoré je chránené Ústavou SR a v dome bývate so súhlasom priateľa ako podiel. spoluvlastníka. Vysťahovanie z domu by to možné len na základe súdneho rozhodnutia. Teoreticky by mohla od Vás požadovať nájomné. Keďže nájomná zmluva spísaná nie je, tak len vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. Obč. zákonníka, lebo užívate aj podiel bývalej manželky priateľa na dome.

Vo veci odporúčame, aby Váš priateľ sa dohodol s bývalou manželkou na zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva. Nie je zo zákona vylúčené, aby podiel na rodinnom dome v rámci tejto dohody o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva ste kúpili aj Vy. Je len potrebný súhlas a dohoda všetkých zúčastnených. Zákonný nárok na kúpu podielu na dome však nemáte.