Dobrý deň, ďakujeme Vám za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.
Budem vychádzať z toho, že Váš partner je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Váš partner môže s nehnuteľnosťou, ako jej výlučný vlastník, voľne disponovať. V podstate sa Vám naskytá niekoľko možností. Prvou je, že Vám daruje podiel na nehnuteľnosti. Ak je výlučným vlastníkom, znamenalo by to, že by ste boli obaja podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom výšku podielov by ste si mohli dohodnúť. Partnerove deti by pri tomto právnom úkone neboli vôbec zainteresované, nakoľko nemajú žiadne právo k nehnuteľnosti. Darovanie upravuje § 628 Občianskeho zákonníka a nasl.
§ 628
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
Druhá možnosť je, že spíšete dohodu o doživotnom užívaní nehnuteľnosti. Išlo by o právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Inak povedané, Vy by ste boli oprávnená užívať nehnuteľnosť doživotne, pričom ak by sa vecné bremeno zapísalo aj v katastri nehnuteľností, potom by Vám toto právo ostalo, aj keby došlo k prevodu nehnuteľnosti. Vecné bremená sú upravené v ustanovení § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 151n
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
§ 151o
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
Treťou možnosťou je, že Vás Váš partner v závete označí ako osobu, ktorá je oprávnená užívať predmetnú nehnuteľnosť doživotne, alebo Vám v závete odkáže napr. polovicu nehnuteľnosti.
Ak by nezanechal závet, potom by dedili len jeho deti, a to podľa ustanovenia § 473, alebo § 474 Občianskeho zákonníka
§ 473
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
§ 474
(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
K vydedeniu potomkov
Vydedenie je upravené v ustanovení § 469a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Ak sa Váš partner domnieva, že bol naplnený dôvod vydedenia potomkov, potom musí v listine o vydedení uviesť presný dôvod vydedenia. Náležitosti listiny o vydedení sú rovnaké ako pri závete:
§ 476 OZ
(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Zhrnutie
Ak Vás chce Váš partner ochrániť pred prípadným vysťahovaním z jeho domu, potom je potrebné, aby sa rozhodol pre jednu z vyššie uvedených foriem a realizovať ju tak, ako to predpokladá zákon.