Povinnosti účastníka dopravnej nehody
Nedávno v centre Bratislavy došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkom bol známy slovenský politik. V tomto článku sa preto pokúsime priblížiť a analyzovať príslušnú právnu úpravu ako aj povinnosti z nej plynúce vzhľadom na nedávny vyššie uvedený prípad.
1. Aká je definícia dopravnej nehody?
Odpoveď na túto otázku nám dáva Zákon o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z. v ust. § 64:
(1) Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej
a) sa usmrtí alebo zraní osoba,
b) sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie alebo
c) uniknú nebezpečné veci.
(2) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak
a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,
b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo
c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.
(3) Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.
V zmysle vyššie uvedenej definície sa na náš prípad podľa nášho názoru vzťahuje práve ustanovenie ods. 1 písmeno b) – teda znefunkčnenie všeobecne prospešného zariadenia, za ktoré sa považuje aj stĺp svetelnej signalizácie, resp. semafor. V danom prípade teda môžeme dospieť k záveru, že pôjde o dopravnú nehodu a nie škodovú udalosť.
2. Následné povinnosti vodiča a účastníka dopravnej nehody
Vyššie uvedené rozdelenie má význam z hľadiska nasledovných povinností účastníka dopravnej nehody, resp. vodiča. Zákon o cestnej premávke v prípade dopravnej nehody rozlišuje medzi povinnosťami vodiča a povinnosťami účastníka dopravnej nehody, pričom platí, že každý vodič je zároveň účastníkom, avšak nie každý účastník je aj vodičom. To znamená, že vodič má okrem povinností účastníka dopravnej nehody aj ďalšie povinnosti. Tieto sú v zmysle ust. § 65 a § 66 Zákona o cestnej premávke nasledovné:
§ 65 Povinnosti vodiča pri dopravnej nehode
Vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný
a) bezodkladne zastaviť vozidlo,
b) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.
§ 66 Povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti
(1) Účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.
(2) Účastník dopravnej nehody je povinný
a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,
b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu,
c) urobiť potrebné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou,
d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,
f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody,
g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb,
h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody,
i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.
(3) Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, účastník dopravnej nehody môže premiestniť vozidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode, situáciu a stopy.
(4) Účastník dopravnej nehody je povinný poskytnúť orgánu Policajného zboru potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dopravnej nehody vrátane predloženia dokladov, ktoré s tým súvisia.
Povinnosti účastníka škodovej udalosti sú upravené v ďalších odsekoch § 66 Zákona o cestnej premávke.
Jednou z povinností účastníka dopravnej nehody je aj povinnosť v zmysle ust. § 66 ods. 2 písm. d):
Účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody
V zmysle vyššie uvedeného platí, že účastník dopravnej nehody musí zostať na mieste nehody až do príchodu policajta, pričom výnimky predpokladá rovnaké ustanovenie. Účastník teda miesto nehody môže opustiť iba vtedy, keď ide poskytnúť alebo privolať niekomu pomoc alebo dopravnú nehodu ohlásiť a následne je povinný sa na miesto bezodkladne vrátiť. V uvedenom prípade však táto povinnosť dodržaná podľa medializovaných informácií nebola, a preto sa zameriame nato, aké dôsledky má porušenie tejto povinnosti v praxi a načo si treba dať pozor.
3. Možné následky porušenia povinností
Porušenie povinností upravených vyššie upravuje najmä Zákon o priestupkoch, ktorý v ust. § 22 ods. 1 písm. a), b) hovorí, že:
(1) Priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
a) ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej návykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,
1. ak ide o dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,
2. ak ide o škodovú udalosť, ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu
Sankciu za uvedené porušenie nájdeme o pár ustanovení nižšie, konkrétne v ust. § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch:
(2) Za priestupok podľa odseku 1
a) písm. a), b) prvý bod a c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov,
Do úvahy však prichádza aj zodpovednosť trestnoprávna. Konkrétne by sa mohlo jednať o skutkovú podstatu v zmysle ust. § 288 Trestného zákona:
Kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 s výnimkou zvislej dopravnej značky zákazovej alebo príkazovej, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
Dané ustanovenie odkazuje na ust. § 286 Trestného zákona:
(1) Kto úmyselne ohrozí prevádzku
a) verejného telekomunikačného zariadenia, verejnej poštovej siete alebo prostriedku hromadnej prepravy alebo odstráni, alebo urobí neupotrebiteľnou zvislú dopravnú značku zákazovú alebo príkazovú,
b) ochranného zariadenia proti úniku znečisťujúcich látok,
c) energetického zariadenia alebo verejného vodovodu, alebo verejnej kanalizácie,
d) verejného ochranného zariadenia proti požiaru, povodni alebo inej mimoriadnej udalosti,
e) podmorského kábla alebo podmorského potrubia,
f) obranného alebo ochranného zariadenia proti leteckým a iným podobným útokom alebo ich následkom,
g) stavieb a zariadení slúžiacich lesnému hospodárstvu, alebo
h) podobného všeobecne prospešného zariadenia,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na štyri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia, alebo
b) za krízovej situácie.
Nato, aby mohla osoba naplniť skutkovú podstatu v zmysle § 288 Trestného zákona, postačuje nedbanlivostné zavinenie, pričom osoba musí ohroziť prevádzku všeobecne prospešného zariadenia, kam v zmysle komentára k Trestnému zákonu možno zaradiť aj svetelnú signalizáciu.
Podľa Trestný zákon II, 1. vydanie, 2011: M. Prokeinová:
Podobné všeobecne prospešné zariadenie je zariadenie, ktoré všeobecnou prospešnosťou zodpovedá povahe a významu zariadenia uvedeného v písm. a) až g). Za takéto zariadenie možno považovať napr. zabezpečovacie zariadenie na železničných prejazdoch (rampy, svetelná signalizácia).
V nadväznosti na vyššie uvedené by sa preto dalo uvažovať okrem priestupkovo-právnej zodpovednosti aj o zodpovednosti trestnoprávnej. V prípade, ak by bolo preukázané zodpovednej osobe spáchanie priestupku, tak by jej mohla byť uložená pokuta v rozsahu 300 až 1300 eur ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní jeden až päť rokov.
V prípade trestnoprávnej zodpovednosti, ak by bola osoba uznaná vinnou zo spáchania trestného činu v zmysle ust. § 288 Trestného zákona, tak jej dokonca môže byť uložený trest odňatia slobody s hornou hranicou trvania 6 mesiacov.
Pri rozhodovaní o tom, či ide o trestný čin alebo nie zohráva úlohu viacero faktorov a preto daný skutok nemusí byť posúdený ako trestný čin, pretože nemusia byť naplnené všetky stránky trestného činu.
