Dobrý deň,

zákon nerozlišuje medzi vlastnými a nevlastnými súrodencami. Za súrodencov sa považujú osoby, ktoré majú aspoň jedného spoločného predka. Po Vašej tete, ktorá je slobodná a nemá deti teda v zmysle zákona budú dediť jej súrodenci, aj vlastní (spoločná matka aj otec) aj nevlastní (spoločný iba otec). Ak však chce Vaša teta tomuto predísť, môže spísať závet u notára a svoj majetok odkázať vyslovene iba svojim "vlastným" súrodencom. Takto zabezpečí, že majetok jej nezdedia aj jej "nevlastní" súrodenci. Ostatní potom nebudú dediť. Bežný závet stojí okolo 120-150 eur.

Dobrý deň, na vami položenú otázku uvádzame, že vzhľadom na skutočnosť, že vaša dcéra nemá deti, v zmysle ust. Občianskeho zákonníka je jej oprávnením, aby ako závetných dedičov určila kohokoľvek, teda aj výlučne vás ako matku. Neopomenuteľnými dedičmi v zmysle ust. Obč. zákonníka sú výlučne deti poručiteľa, či už jeho vlastné alebo osvojené.

Ak by ste sa smrti vašej dcéry nedožili, potom zákonným dedičom po dcére bude jej otec. Ak by sa ani on nedožil úmrtia dcéry, a teda zomrel by skôr ako dcéra, potom dedičmi budú deti otca vašej dcéry.

Nevieme čo chce dcéra celkovo dosiahnuť aj vo vyššie uvedených prípadoch a teda aby dedili alebo nededili deti jej otca, potom treba závet  doplniť resp. zmeniť aj o uvedené prípady resp. určiť závetného dediča.

Otec a ani jeho deti nebudú môcť takto spísaný závet napadnúť z dôvodu, že nie sú dedičmi, lebo dcéra nemá neopomenuteľných dedičov a preto rep prípad úmrtia s ním nakladať ako len chce.

Dobrý deň,

Vaša nevlastná sestra je plnoprávnym dedičom po svojom otcovi. 
Ak sa v dedičskom konaní ako dedičia nedohodnete na vyplatení nevlastnej sestry napr. aj napr. v splátkach,  prípadne na tom, že ona sama sa vzdá podielu na dedičstve, potom platí ust. § 481 a nasl. Obč. zákonníka :
"§ 481 : Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
§ 482 :
(1) Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
§ 483 : Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané."

Uvedený zákonný text v podstate znamená, že Vaša nevlastná sestra sa stane podielovým spoluvlastníkom bytu.
Ak sa následne nedohodnete na vyporiadaní bytu a teda, že Vaša nevlastná sestra Vám svoj podiel predá alebo daruje, potom budete musieť podať návrh na súd na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
To, že Vaša sestra sa o svojho otca nezaujímala a nijako nestarala, nie je právnou prekážkou, aby nebola dedičom. Iným prípadom by bolo, ak by ju Váš otec vydedil.
V súvislosti s dedič. konaním je treba  uviesť, že pokiaľ predmetom dedenia budú aj dlhy poručiteľa, Vaša sestra bude rovnako zodpovedať aj za tieto dlhy a v to v pomere k tomu, čo z dedičstva nadobudne.

O zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa sa venujeme v našom špeciálnom článku.

Nepíšete v otázke, či predmetom dedenia budú aj dlhy poručiteľa, preto v dedičskom konaní je treba sa zaoberať aj touto otázkou a prípadne požiadať notára, aby vyhláškou vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ktoré majú voči Vášmu otcovi ako poručiteľovi. 

Podľa ust. § 470 Obč. zákonníka platí :

"(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu."

Dobrý deň,

v slovenskom právnom systéme sa nerobí rozdiel medzi potomkami a tým, či pochádzajú z manželstva, alebo nie. Podstatné je, že majú statu potomka poručiteľa. V takom prípade majú právo dediť, pokiaľ nie sú platne vydedené, prípadne sa nevylúčia z dedičstva svojím konaním. Odpoveďou teda je, že dediť bude aj tento nevlastný brat, pokiaľ nie je platne vydedený.