Podvod - trestný čin

Zdroj: www.lvcriminaldefense.com/

Trestný čin podvodu je vymedzený v § 221 zákona č. 300/2005 (Trestný zákon) ako úmyselné konanie pri ktorom niekto obohatí seba alebo iného na škodu cudzieho majetku tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Za takéto konanie hrozí páchateľovi trestného činu trest odňatia slobody až na dva roky. Podvod sa radí do kategórie prečinov, pretože základná trestná sadzba za jeho spáchanie neprekračuje hranicu piatich rokov. Aké konanie páchateľa je potrebné na to, aby bolo možné hovoriť o spáchaní trestného činu podvodu uvedieme v nasledujúcich odsekoch.

 

Uvedenie do omylu a miera opatrnosti poškodeného

 

Uvedenie poškodeného do omylu je jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Práve v dôsledku uvedenia niekoho do omylu, či využitie niečieho omylu je možné od niekoho vylákať finančné prostriedky, či na jeho úkor obohatiť seba, alebo iného. Definíciu omylu ustálil Najvyšší súd SR, ktorý napr. v konaní pod. sp.zn. 2 Tdo V 21/2013, uviedol nasledovné:

"Om­yl je roz­por pred­sta­vy so sku­toč­nos­ťou, pri­čom v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du mu­sí mať ur­či­tú „kva­li­tu“ (nes­ta­čí aká­koľ­vek nep­rav­da) a mu­sí byť pros­tried­kom spô­so­bi­lým na ok­la­ma­nie iné­ho v kon­krét­nej si­tuá­cii. Ak však oso­ba v omy­le vy­ko­ná­va­jú­ca ma­jet­ko­vú dis­po­zí­ciu má po­vin­nosť (vy­plý­va­jú­cu zo zá­ko­na, zo zmlu­vy ale­bo zvyk­los­ti) pres­kú­mať tvr­de­nia iných osôb, a to pros­tried­ka­mi bež­ne dos­tup­ný­mi a v ob­dob­ných prí­pa­doch aj bež­ne pou­ží­va­ný­mi, nie je mož­né len uve­de­nie nep­rav­dy, bez ďal­šie­ho po­va­žo­vať za „uvá­dzanie do omy­lu“ v zmys­le skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du. Rov­na­ko je pot­reb­né brať do úva­hy aj tzv. dodr­ža­nie ob­vyk­lej mie­ry opatr­nos­ti oso­by, kto­rá je uvá­dza­ná do omy­lu ale­bo kto­rej om­yl chce pá­cha­teľ vy­užiť. Je ab­so­lút­nou sa­moz­rej­mos­ťou a je úpl­ne le­gi­tím­ne oča­ká­vať od štát­nych za­mes­tnan­cov da­ňo­vých úra­dov nie­len od­bor­no-pro­fe­sio­nál­nu zna­losť po­zi­tív­ne­ho da­ňo­vé­ho prá­va, ale aj to­mu zod­po­ve­da­jú­ci pro­fe­sio­nál­ny prís­tup k vy­ššej mie­re opatr­nos­ti."

Ďalším veľmi podstatným pojmom pri trestnom čine podvodu je práve pojem miera opatrnosti. Len samotné klamstvo, či nepravdivá skutočnosť nie je sama o sebe uvedením do omylu. Každá osoba je iná, a každý vníma tvrdenia a konania iných osôb, na základe svojich životných skúseností a vedomostí, inak. Lož, ktorá môže uviesť do omylu jednu osobu, nemusí do omylu uviesť osobu inú. Preto je vždy nevyhnutné každé podozrenie z tohto trestného činu posudzovať osobitne a nepaušalizovať ho na všetky prípady. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Toto ustanovenie upravuje tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť každej osoby, teda aj poškodeného. Každá osoba si musí počínať tak, aby nedošlo na škode na majetku. S tým súvisí práve aj obvyklá miera opatrnosti. Obvyklá miera opatrnosti spočíva v tom, že poškodený by mal v určitých prípadoch už na prvý pohľad rozpoznať, že sa jedná o nepravdivé skutočnosti. O uvedenie do omylu by sa preto nemalo jednať v prípadoch ak poškodený zjavne nedodržal obvyklú mieru opatrnosti.

 

Škoda na cudzom majetku

 

Spôsobenie škody na majetku je ďalším nevyhnutným predpokladom na spáchanie trestného činu podvodu. Objektom proti ktorému smeruje protiprávne konanie páchateľa je cudzí majetok, pričom druh a forma vlastníctva nie sú v tomto prípade dôležité. Dôležitým pre posúdenie toho či majetok je alebo nie je cudzí je fakt či patrí, resp. patrí páchateľovi výlučne. Ak teda majetok nepatrí páchateľovi,resp. mu nepatrí výlučne jedná sa o majetok cudzí. Pod majetkom možno zase rozumieť veci, pohľadávky a iné majetkové práva. Čo sa týka škody, škodou sa vo všeobecnosti rozumie nejaká ujma ktorá má majetkovú povahu, Škodu definuje § 124 TZ ako ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.

Podľa rozhodnutia súdu R42/1990 pri závere o výške škody spôsobenej na cudzom majetku trestným činom podvodu spáchaným vylákaním veci podvodným sľubom zaplatenia dohodnutej sumy treba vychádzať zo skutočnej hodnoty veci, a nie z výšky dohodnutej sumy.

 

Obohatenie sa

 

Na spáchanie trestného činu podvodu je potrebné aj tzv obohatenie sa na úkor iného. Obohatením podľa ustanovenia § 221 je rozmnoženie majetku páchateľa, ktoré môže nastať dvomi spôsobmi. Buď páchateľ tým že podviedol poškodeného zväčšil svoj majetok, alebo nevynaložil náklady, ktoré bol povinný vynaložiť. Pri podvode je teda významné úmyselné podvodné konanie, ktoré má iného uviesť do omylu. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3 Tdo 15/2014 zo dňa 03.12.2014 potvrdzuje už vyššie spomenuté, že objektom trestného činu podvodu je cudzí majetok. Dodáva , že omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou a pôjde oň vtedy, keď podvádzaná osoba nemá o dôležitej okolnosti žiadnu predstavu, alebo sa domnieva, že sa nemá čoho obávať. Omyl sa môže týkať i skutočností, ktoré majú len nastať, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v dobe, keď dochádza k obohateniu. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci, pričom môže ísť o klamstvo alebo aj o nepravdivú informáciu. Podstatné skutočnosti zamlčí páchateľ, ktorý neuvedie pri svojom podvodnom konaní akékoľvek skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce alebo zásadné pre rozhodnutie podvádzanej osoby, pričom pokiaľ by tieto skutočnosti boli druhej strane známe, k plneniu z jej strany by nedošlo. K dokonaniu trestného činu podvodu dochádza obohatením páchateľa trestného činu alebo inej osoby. Pričom podľa ustálenej judikatúry zákonný znak "obohatenia iného" je naplnený aj obohatením bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb.

 

Trestná sadzba

 

Trestná sadzba za spáchanie trestného činu podvodu sa líši v závislosti od okolností za ktorých bol trestný čin spáchaný, najmä od výšky spôsobenej škody. Tú pre potreby trestného práva upravuje § 125 TZ. Pri malej škode, ktorá predstavuje škoda prevyšujúca sumu 266,- €, je trestná sadzba až dva roky. Pri škode väčšej, čo je desaťnásobok škody malej (t.j. 2.666,- €) je trestná sadzba jeden až päť rokov, pričom v tomto prípade stačí konanie z nedbanlivosti. Ak páchateľ spôsobí tzv. značnú škodu, čo je stonásobok škody malej (t.j.26.600,- €) alebo ak spácha trestný čin z osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania hrozí mu trest odňatia slobody na tri až desať rokov, pričom v týchto troch prípadoch už nepôjde o prečin ale o zločin. Napokon ak vznikne spáchaním trestného činu podvodu škoda veľkého rozsahu, čo je päťstonásobok škody malej (t.j.133.000,- €) alebo ak spácha trestný čin podvodu ako člen nebezpečného zoskupenia alebo za krízovej situácie môže byť odsúdený až na desať až pätnásť rokov. Podľa Trestného zákon sa takéto konanie už posudzuje ako obzvlášť závažný zločin.

 

Príklady z praxe

 

Zmluva a o pôžičke a podvod

 

Zdroj: www.usnews.com

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. V praxi sa veritelia v prípade nevrátenia dlhu zo strany dlžníka, obracajú so žiadosťou o pomoc na orgány činné v trestnom a konaní. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť veľmi dôležitú skutočnosť, a síce to, že trestné právo má povahu tzv. ultima ratio, čiže nejakej poslednej možnosti. Inak povedané, ak je možné sa svojho práva domôcť prostriedkami občianskeho, či obchodného práva, potom je veriteľ povinný využiť najskôr tieto prostriedky. Až keď by tieto prostriedky skutočne zlyhali a zároveň by sa preukázalo, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty podvodu, potom by bolo možné uvažovať o použití inštitútov trestného práva, a teda o začatí trestného stíhania.

Trestného činu podvodu sa pri zmluve o pôžičke možno dopustiť len ak páchateľ už v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke vedel, že peniaze nevráti.K tomu ustálená judikatúra uvádza, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu, sa zo subjektívnej stránky vyžaduje, aby páchateľ už v čase pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze nevrátiť vôbec, alebo nevrátiť ich v dohodnutej lehote, prípadne konal s vedomím, že peniaze nebude môcť v dohodnutej lehote vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu. (R 57/1978). Nestačí teda len skutočnosť, že páchateľ nevrátil požičané peňažné prostriedky v dohodnutej lehote. Ide teda o úmyselné konanie páchateľa.

 

Nezaplatenie v  reštaurácii ako podvod?

 

Zdroj: http://www.domainedefontenille.com

Trestný čin podvodu by mohol byť spáchaný aj v prípade návštevy reštaurácie, či iného podobného podniku, v ktorom by po využití služieb, či konzumácii jedla a nápojov zákazník nezaplatil. Aj tu by však bolo potrebné veľmi dôkladne skúmať, či zákazník takéto zariadenie navštívil už z úmyslom, že nezaplatí, resp. s vedomím, že nebude mať na zaplatenie, alebo či túto skutočnosť (že nemá dostatok peňazí na zaplatenie) zistil až na mieste.  V prvom prípade by sa jednalo o podvod, s čím súhlasí aj Okresný súd Bratislava I, podľa ktorého: "Ob­jed­na­ný to­var v pod­ni­ku je zá­kaz­ní­ko­vi pos­kyt­nu­tý za­mes­tnan­com pod­ni­ku dob­ro­voľ­ne, pri­čom za­mes­tna­nec pod­ni­ku ko­ná v omy­le oh­ľad­ne za­pla­te­nia ce­ny zo stra­ny zá­kaz­ní­ka. Prev­za­tie ob­jed­na­né­ho to­va­ru v pod­ni­ku zá­kaz­ní­kom (pá­cha­te­ľom) na zá­kla­de je­ho dob­ro­voľ­né­ho pos­kyt­nu­tia ne­mô­že napĺňať ob­sah poj­mu „zmoc­ne­nie“ v zmys­le zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu krá­de­že. Po­va­ha slu­žieb pos­ky­to­va­ných v ob­dob­ných pod­ni­koch (po­hos­tin­ské pre­vádz­ky a im ob­dob­né pre­vádz­ky) je lo­gic­ky za­lo­že­ná na tom, že za­mes­tna­nec pod­ni­ku po ob­jed­na­ní služ­by a to­va­ru zá­kaz­ní­kom vy­chá­dza z pred­pok­la­du, že za ten­to to­var a služ­bu je zá­kaz­ník schop­ný za­pla­tiť a že z je­ho stra­ny aj k za­pla­te­niu prís­luš­nej ce­ny dôj­de. Ak to­mu tak nie je, ide o uve­de­nie do omy­lu v tej­to otáz­ke, a to bez oh­ľa­du na to, či sa zá­kaz­ník vý­slov­ne k otáz­ke za­pla­te­nia ce­ny vy­jad­rí, ale­bo nie, t. j. či za­mes­tna­nec pod­ni­ku ko­ná v omy­le už len v dôs­led­ku sa­mot­né­ho ob­jed­na­nia si to­va­ru a služ­by."

Na druhej strane, ak by zákazník náhle zistil, že nemá na zaplatenie a z podniku by odišiel, nejednalo by sa o podvod, pretože objektívna stránka trestného činu podvodu spočíva v úmyselnom konaní a vzhľadom na to, že úmysel by absentoval, nebol by naplnený jeden zo znakov trestného činu podvodu a k jeho spáchaniu by logicky dôjsť nemohlo. To nemení nič na tom, že by sa mohlo jednať o priestupok.

Rovnako netreba zabúdať na to, že aj keď by išlo o úmyselné konanie zákazníka, ktoré napĺňa skutkovú podstatu trestného činu podvodu, no výška škody by neprevyšovala sumu 266,- €, nedošlo by k spáchaniu trestného činu, no znova by mohlo ísť o priestupok.

 

Je stáčanie kilometrov podvod?

 

Zdroj: http://auta-skoda.wbl.sk/

V súčasnosti sa často hovorí o stáčaní kilometrov na vozidlách, či o potrebe zavedenia špeciálneho trestného činu, ktorý by pokrýval práve manipuláciu s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Podľa účinnej právnej úpravy však stáčanie kilometrov môže naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ucelený názor na stáčanie kilometrov a spáchanie trestného činu podvodu podal Najvyšší súd ČR v konaní vedenom pod sp.zn. 8 Tdo 728/2014:

" I. Preu­ká­za­ná ma­ni­pu­lá­cia s ta­cho­met­rom mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pri je­ho pre­da­ji pred­sta­vu­je napl­ne­nie zna­ku uve­die do omy­lu pred­pok­la­da­né­ho pri tres­tnom či­ne pod­vo­du, pre­to­že po­čet naj­az­de­ných ki­lo­met­rov je pri pre­da­ji mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la jed­nou z pod­stat­ných sku­toč­nos­tí ur­ču­jú­cich vý­šku je­ho pre­daj­nej ce­ny. Ce­nu a at­rak­tív­nosť ojaz­de­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la ur­ču­je pre­dov­šet­kým je­ho tech­nic­ký stav, rok vý­ro­by a in­ten­zi­ta s akou bo­lo pou­ží­va­né pred­chá­dza­jú­cim ma­ji­te­ľom. Ak prí­de k pre­tá­ča­niu ta­cho­met­ru na stav vy­ka­zu­jú­ci niž­ší po­čet ki­lo­met­rov je tým pred­stie­ra­né, že vo­zid­lo je v lep­šom sta­ve, než aký zod­po­ve­dá sku­toč­ne naj­az­de­ným ki­lo­met­rom, čo má nás­led­ne od­raz vo vý­ške kúp­nej ce­ny.

 II. Ak te­da ob­vi­ne­ný za­is­tí, aby mo­to­ro­vé vo­zid­lo vy­ka­zo­va­lo v ča­se svoj­ho pre­da­ja stav ta­cho­met­ru s tak­mer po­lo­vič­ným poč­tom naj­az­de­ných ki­lo­met­rov a zís­kal v dôs­led­ku to­ho od poš­ko­de­né­ho vy­ššiu kúp­nu ce­nu, než by mu inak ná­le­ža­la, napl­nil v pria­mom úmys­le zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­vo­du.

 III. Ak je za úče­lom na­vý­še­nia kúp­nej ce­ny mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la pre­tá­ča­ný stav ta­cho­met­ru, ide o ty­pic­ké pod­vod­né ko­na­nie a pre­to nie je pot­reb­ným vy­tvá­ra­nie akej­koľ­vek no­vej skut­ko­vej pod­sta­ty v tom­to sme­re, pre­to­že dô­vod pre­čo k pre­tá­ča­niu ta­cho­met­ra do­chá­dza je prá­ve proti­práv­ne na­vy­šo­va­nie kúp­nej ce­ny."

 

 

Úverový podvod

 

Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu. Podľa § 222 Trestného zákona, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Objektom je tu teda podobne ako je tomu pri klasickom podvode cudzí majetok. Rozdiel však spočíva v tom, že ide o majetok z ktorého sa poskytuje úver alebo záruka na úver. Úver vzniká na základe zmluvy o úvere, upravenej v Obchodnom zákonníku. Podľa § 497 ObchZ. sa zmluvou o úvere veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Čo sa týka záruky úveru ako objektu trestného činu, ide v podstate o ručenie v zmysle z. 513/1991 (Obchodný zákonník), kde § 303 uvádza, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom, pričom ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

Na to aby konanie páchateľa bolo trestným je potrebné aby poškodeného uviedol do omylu v súvislosti s podmienkami na poskytnutie úveru. Tieto podmienky sa však nesmú zakladať na pravde a tým sa podarí páchateľovi vylákať úver alebo záruku na úver od poškodeného.

Výška trestu odňatia slobody sa posudzuje obdobne ako pri trestnom čine podvodu (§ 221), a teda pri spôsobení malej škody je to trest odňatia slobody jeden až päť rokov. Pri spôsobení väčšej škody, alebo konania z osobitného motívu, alebo závažnejším spôsobom konania je trestná sadzba tri až desať rokov. Pri spôsobení značnej škody trest päť až dvanásť rokov. Odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo ako člen nebezpečného zoskupenia, alebo za krízovej situácie. Špecifickým je odsek 2 § 222 TZ, podľa ktorého odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak ako zamestnanec, člen, štatutárny orgán, zástupca alebo iná osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožní získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie. Toto ustanovenie sa použije na osoby, ktoré majú oprávnenie poskytovať úver (uvedené v § 222 ods.2) a to z toho dôvodu, že pri poskytovaní úveru si boli vedomé toho, že žiadateľ o úver nespĺňa zákonné podmienky a aj napriek tomu mu úver poskytli.

 

Príklady z rozhodovacej praxe súdov

 

Rozsudok Okresného súdu Galanta 29T/199/2014 zo dňa 04.02.2015

Páchateľ v predajni spotrebnej elektroniky W uzavrel zmluvu so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., predmetom ktorej bol splátkový nákup spotrebnej elektroniky v hodnote 297, -Eur, pričom v úmysle získať úver na toto zariadenie ako svojho zamestnávateľa uviedol spoločnosť DHL Logistics Slovakia, s.r.o., a s typom pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s mesačným zárobkom vo výške 550,- Eur, keďže však z jeho strany neboli uhrádzané žiadne splátky v zmysle úverovej zmluvy, pristúpila spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy, pričom sa zistilo, že menovaný nie je a nikdy nebol zamestnancom spoločnosti DHL Slovakia, s.r.o., čím poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, spôsobil škodu vo výške 321,07 Eur a teda vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, č í m spáchal prečin úverový podvod podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 3 písmeno e), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obvinený zaväzuje nahradiť poškodenej spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., škodu vo výške 321,07 Eur.

 

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen 5T/143/2014 zo dňa 26.11.2014

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku sa obžalovaná X oslobodzuje spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen ktorá jej kládla za vinu spáchanie zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorý mala spáchať tým, že spoločne W vystupujúc pod vymyslenými totožnosťami zamestnancov tajnej služby Ministerstva obrany SR sa po vzájomnej dohode v presne nezistenom čase najneskôr dňa 02. 10. 2006 nakontaktovali z utajených telefónnych čísel na Y ktorému oznámili, že bol zaradený do tajných zložiek Ministerstva obrany SR a že v prípade spolupráce s nimi, mu bude do konca roku 2013 vyplatená suma 120 000,- Eur, z toho výsluhový dôchodok vo výške 90 000,- Eur a pre jeho manželku a syna suma 30 000,- Eur, s čím poškodený súhlasil, pričom následne v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 obvinený poškodeného viacerými telefonátmi pod rôznymi vymyslenými totožnosťami vplyvných osôb presvedčili, že na účel jeho zaradenia do tajnej služby im má vopred zaslať finančnú hotovosť, ktorá sa mu zhodnotí vo výsluhovom dôchodku, pričom takto od poškodeného vylákali v rôznych čiastkach peniaze, ktoré poškodenému prikázali vložiť na bankové účty čo poškodený v presvedčení, že sa stane tajným agentom, a že plní úlohy pre tajnú službu aj urobil a na uvedené bankové účty zaslal celkovo 35.773,15 Eur, zároveň v období od 02. 10. 2006 do 10. 10. 2013 v Moteli Luteus A. v obci A. pri D., ako aj pred obchodným domom Lidl vo D., postupne odovzdal J. C. na uvedený účel finančnú hotovosť vo výške 78.276,29 Eur, ktorú následne obvinení použili pre svoju potrebu, čím spôsobili Y škodu vo výške 114.052,44 Eur, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Súd odôvodnil rozhodnutie tým, že nebolo dostatočne preukázané, že X spáchala trestný čin podľa § 221 TZ, pretože svedok opísal ako malo dôjsť k spáchaniu skutku, poprel, že by obžalovaná X o skutku čokoľvek vedela. Taktiež obaja poškodení zhodne uviedli, že obžalovaná jednak nebola prítomná pri rozhovoroch poškodeného., a taktiež, že obžalovaná sa s poškodenými o celej tejto trestnej veci vôbec nerozprávala. Taktiež obaja poškodení si od obžalovanej nežiadali náhradu škody. Jedinou skutočnosťou spájajúcou obžalovanú s prejednávaným skutkom je potom to, že na jej účet posielal poškodený finančné prostriedky. Ako ale uviedla obžalovaná a svedok Y obžalovaná nemala prehľad o finančných prostriedkoch na jej účte, bola si vedomá len toho, že jej na účet chodí materská a občas peniaze od rodičov. Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že v konaní nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností prijať záver o tom, že obžalovaná X je vinná zo skutku tak, ako je uvedený v obžalobe, pretože v konaní nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz, ktorý by preukazoval vinu obžalovanej a ani logická reťaz nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné preukázať vinu obžalovanej. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v konaní podľa názoru súdu nepreukázalo, že skutok uvedený v obžalobe spáchala obžalovaná X súd preto obžalovanú v zmysle § 285 písm. c) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

 

Rozsudok Okresného súdu Prešov 5T/104/2014 zo dňa 13.11.2014

Štatutárny zástupca spoločnosti X, na základe mailovej objednávky objednal: 1/ od spoločnosti HANA-trans, s.r.o. prepravné služby na prepravu kameniva na trase Margecany (lom) - Chminianska Nová Ves s jednotkovou cenou 1,30 €/km, na základe ktorej dodávateľ v období od 25.6.2012 do 4.7.2012 dodal obvinenému objednané prepravné služby celkom v hodnote 18.454,80 €, ktoré obvinený v lehotách splatnosti vystavených faktúr (posledná splatná dňa 24.8.2012) neuhradil, kde už v čase objednania predmetných služieb a ich dodania vedel, že tieto neuhradí, čím spoločnosti HANA-trans, s.r.o. spôsobil škodu vo výške 18.454,80 €, 2/ od fyzickej osoby František Straka - FESTRA prepravné služby s jednotkovou cenou 1,35 €/km na totožnú prepravu na rovnakom úseku ako v predošlom prípade, na základe ktorej dodávateľ v období od 21.6.2012 (čomu mailovej predchádzala ústna objednávka zo dňa 18.6.2012) do 4.7.2012 dodal obvinenému objednané prepravné služby celkom v hodnote 6.015,06 €, ktoré obvinený v lehotách splatnosti vystavených faktúr (posledná splatná dňa 23.8.2014) neuhradil, kde už v čase objednania predmetných služieb a ich dodania vedel, že tieto neuhradí, čím FO František Straka - FESTRA spôsobil škodu vo výške 6.015,06 €, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím spáchal pokračovací prečin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Súd mu ukladá Podľa § 276 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Trestného zákona mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť počas skúšobnej doby dlh Daňovému úradu Trenčín, pobočka Prievidza, vo výške 4.364,54 €.. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obvinený povinný uhradiť poškodeným škodu.



Podobné články z rovnakej oblasti práva: