Osobných bankrot po novom

Zdroj: encrypted-tbn0.gstatic.com

Čo je osobný bankrot?

Osobný bankrot je výraz, ktorý sa bežne používa v hovorovej reči, avšak právny poriadok SR takýto pojem nepozná. Osobný bankrot je upravený v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), a to najmä vo štvrtej časti ZKR nazvanej Oddlženie. Podľa § 166 ZKR  Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Oddlženie má podľa ZKR dve formy, a to konkurz a splátkový kalendár. Právo žiadať oddlženie, teda právo podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára má fyzická osoba len vtedy, ak sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie. Príkladom takéhoto „obdobného vykonávacieho konania“ je  napríklad daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby a podobne. Cieľom osobného bankrotu je zbaviť sa svojich dlhov. Výraznou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a rovnako sa už nevyžaduje žiadna trojročná skúšobná doba. V rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára súd zároveň rozhodne o oddlžení, čiže inak povedané, že sa dlžník zbavuje dlhov.

 

Podmienky osobného bankrotu

 

O oddlženie môže fyzická osoba žiadať za splnenia nasledovných podmienok:

  1. Osoba musí byť fyzickou osobou, pričom sa nerozlišuje to, či ide o fyzickú osobu  podnikateľa alebo nepodnikateľa a rovnako je bezvýznamné, či ide majetok z podnikateľskej činnosti alebo nie. Stačí, aby išlo o fyzickú osobu.
  2. Osoba musí byť platobne neschopná. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
  3. Osoba musí preukázať, že sa voči nej vedie exekučné, alebo obdobné vykonávacie konanie (daňové exekučné konanie, exekúcia vymáhaná Sociálnou poisťovňou, výkon dražby, atď.)
  4. Osoba musí mať poctivý zámer, teda musí mať snahu v rámci svojich možností vyriešiť svoje dlhy. Táto snaha by mala byť úprimná, pričom osoba by nemala robiť pri uspokojovaní veriteľov obštrukcie,  správcovi a veriteľom by mala poskytovať potrebnú súčinnosť, vynaložiť snahu získať zamestnanie, alebo si zabezpečiť iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúknuť aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložiť snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradiť.

 

Kedy dlžník nemá poctivý zámer?

 

To, kedy dlžník nemá poctivý zámer upravuje ustanovenie § 166g  ods. 2 ZKR. Podľa tohto ustanovenia, dlžník nemá poctivý zámer ak:

a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada,

c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,

e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,

g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci,

l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

Následkom nepoctivého zámeru môže byť až zrušenie oddlženia. Veriteľ má totiž do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára právo podať na súd návrh na zrušenie oddlženia. Ak súd takémuto návrhu vyhovie, všetky neuspokojené pohľadávky sa stanú znova splatnými a vymáhateľnými. Zároveň začína pri nich plynúť nová, 10 ročná premlčacia lehota. Dlžník by o opätovné oddlženie mohol žiadať až po uplynutí 10 rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

 

Ktoré pohľadávky môžu byť pri osobnom bankrote uspokojené?

 

Podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii možno v konkurze alebo splátkovým kalendárom uspokojiť len nasledujúce typy pohľadávok:

a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),

b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,

c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

Tieto pohľadávky si musia veritelia uplatniť v konkurze, a to prihláškou.

 

Na aké pohľadávky sa osobný bankrot nevzťahuje?

 

Podaním návrhu na oddlženie sa dlžník nezbaví všetkých svojich dlhov. Určité pohľadávky sú svojou povahou špecifické. Jedná sa napríklad o vymáhanie peňažného trestu uloženého v trestnom konaní, pracovnoprávne nároky, ktoré majú iné osoby voči dlžníkovi (napríklad zamestnanci), pohľadávky, ktoré vznikli zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky z výživného na dieťa ale aj pohľadávky nepeňažného charakteru, či zabezpečené pohľadávky (napríklad dlh zabezpečený ručením, či záložným právom. Nedotknutou pohľadávkou podľa § 166c ZKR je aj pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení.

 

Rozdiel medzi konkurzom a splátkovým kalendárom

Oddlženie je možné realizovať dvoma spôsobmi. Prvým spôsobom je podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Druhým spôsobom je podanie návrhu na určenie splátkového kalendára.

 

KONKURZ: Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov. Ak súd vyhlási konkurz, musia súdy bezodkladne zastaviť prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak prebieha dražba, na návrh dlžníka dražobník upustí od konania dražby.

 

SPLÁTKOVÝ KALENDÁR: Aby dlžník mohol použiť druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár musí okrem vyššie uvedených všeobecných podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu a zároveň dlžníkove dlhy nesmú prevyšovať jeho majetok. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné % aké bude musieť dlžník v priebehu 5 rokov splatiť určí až súd. Na rozdiel od konkurzu, pri určení splátkového kalendára sa prebiehajúce súdne ani exekučná konania nezastavujú.

 

Ako vyhlásiť osobný bankrot?

 

Či už sa dlžník rozhodne pre návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára, musí sa obrátiť na Centrum právnej pomoci. Ide o povinné zastúpenie dlžníka, ktoré ustanovuje zákon. Toto zastúpenie trvá až do kým súd neustanoví správcu. Na Centrum právnej pomoci sa môžete obrátiť buď telefonicky, alebo osobne podľa miesta trvalého pobytu. Centrum právnej pomoci dlžníka informuje o celom postupe a podmienkach oddlženia.  Po konzultácii v Centre právnej pomoci, sa Centrum rozhodne, či bude dlžníka zastupovať, alebo jeho zastupovaním poverí iného advokáta. Samozrejme sa dlžník môže informovať aj u iného advokáta, avšak zastupovať pred súdom  ho môže len Centrum právnej pomoci, alebo Centrom poverený advokát.

 

Centrum je v zmysle zákona oprávnené v dlžníkovom mene podať návrh na vyhlásenie konkurzu, alebo návrh na určenie splátkového kalendára. Ako prílohy je potrebné priložiť nasledujúceho doklady:

  • Zoznam majetku
  • Zoznam spriaznených osôb
  • Zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch
  • Životopis s opisom aktuálnej životnej situácie
  • Vyhlásenie o platobnej neschopnosti
  • Doklad preukazujúci vedenie exekučného alebo iného vykonávacieho konania nie starší ako 30 dní (potvrdenie od exekútora alebo internetový výpis z centrálneho registra exekúcií).

 

Centrum právnej pomoci môže okrem zastupovania dlžníka, dlžníkovi poskytnúť aj pôžičku vo výške 500,- € na úhradu  paušálnej odmeny správcu. Na takúto pôžičku má nárok dlžník len vtedy, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky. Následne musí túto pôžičku Centru právnej pomoci vrátiť do dohodnutej doby. Po podaní návrhu na súd a po zaplatení preddavku na účet správcu činnosť Centra právnej pomoci končí.

 

Súd je povinný do 15 dní od doručenia návrhu rozhodnúť. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky. Týmto v podstate dochádza k dlžníkovmu oddlženiu.

 

Ako sa bude speňažovať majetok v konkurze?

 

Správca po vyhlásení konkurzu postupuje tak, že do 60 dní od jeho vyhlásenia pripraví tzv. rozvrh výťažku. Z tejto sumy odpočíta náklady konkurzu (odmena správcu, výdavky správcu...), nepostihnuteľnú hodnotu obydlia, pohľadávky detí na výživnom a to, čo zostane, rozdelí pomerne medzi veriteľov. Po splnení rozvrhu výťažku, alebo po zistení, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, alebo sa neprihlási žiaden veriteľ, oznámi správca v Obchodnom vestníku, že sa konkurz končí. Práva veriteľov už podľa novej úpravy nebude vykonávať veriteľský výbor, ale zástupca veriteľov.

 

Pri speňažovaní nehnuteľností sa bude rozlišovať medzi nehnuteľnosťami s vyššou a nižšou hodnotou. Tie s vyššou hodnotou sa speňažia na dražbe, tie s nižšou hodnotou zase ako hnuteľné veci. Za nehnuteľnosť s nižšou hodnotou sa považuje nehnuteľnosť alebo spoluvlastnícky podiel na nej, ktorého hodnota nepresahuje 5.000,- €. Hodnotu nehnuteľnosti bude určovať správca odhadom. Ak by však niektorý z veriteľov predložil znalecký posudok s vyššou sumou, bude sa pri speňažovaní vychádzať z tejto sumy. Správca zároveň zriadi v mene dlžníka bankový účet, na ktorý poukáže po speňažení nehnuteľnosti sumu zodpovedajúcu nepostihnuteľnej hodnote obydlia, ktorá je nariadením vlády 45/2017 stanovená na 10.000,- €. V prípade podielového spoluvlastníctva táto nepostihnuteľná hodnota je vo výške podielu na nehnuteľnosti. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia sa rozumie časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.  Môže teda ísť aj o hnuteľnú vec, napríklad karavan. Peniaze na tomto účte nepodliehajú konkurzu ani exekúcii počas 3 rokov od jeho zriadenia. Dlžník však nemôže týmto peniazmi počas 3 rokov disponovať. Môže ale požiadať banku o pravidelné mesačné platby do výšky stanovenej nariadením. Hnuteľné veci sa predávajú v tzv. ponukovom konaní zverejňovanom v Obchodnom vestníku.

 

V prípade speňažovania majetku majú určité osoby, ako je manžel, súrodenec alebo obec v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť nachádza, právo so súhlasom dlžníka vykúpiť majetok v konkurze za cenu stanovenú znaleckým posudkom, alebo ponúknutý veriteľom.

 

Pokiaľ ide o pohľadávky dlžníka voči iným osobám, tieto sa správca musí pokúsiť vymôcť, avšak nemôže podávať žalobu na súd. Ak sa mu nepodarí pohľadávky vymôcť do 6 mesiacov, postúpi ich na veriteľov.

 

Ako sa uspokojujú veritelia pri splátkovom kalendári?

 

Správcovi je potrebné zložiť preddavok a od tohto momentu má správca 45 dní na to, aby zostavil návrh splátkového kalendára. Splátky majú svoju hornú hranicu. Táto nesmie presiahnuť príjem dlžníka po odrátaní nevyhnutných nákladov na bývanie, základných životných potrieb, vyživovacích povinností a pod. Správca v Obchodnom vestníku oznámi návrh splátkového kalendára spolu s percentom, ktoré navrhuje uspokojenie veriteľov. Po zverejnení splátkového kalendára, majú 90 dní na podanie námietky voči tomuto návrhu. Po uplynutí lehoty správca tento návrh aj s námietkami a svojím prípadným vyjadrením predloží súdu. Ak súd zistí, že pomery dlžníka nebudú stačiť na určenie splátkového kalendára, konanie zastaví. Dlžník je povinný splátkový kalendára plniť od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom súd určil splátkový kalendár. Dlžník sa s veriteľom môže dohodnúť na inej lehote splatnosti. Termíny splátok sú podľa ZKR nasledovné:

 

Ak celkové plnenie pre nezabezpečeného veriteľa podľa splátkového kalendára:

a) presiahne sumu 6 000 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi mesačne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,

b) nepresiahne sumu 6 000 eur, ale presiahne sumu 1 200 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi polročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho polroka,

c) nepresiahne sumu 1 200 eur, ale presiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytovať splátky veriteľovi ročne, najneskôr k poslednému dňu príslušného kalendárneho roka,

d) nepresiahne sumu 100 eur, dlžník je povinný poskytnúť splátku veriteľovi jedným plnením, najneskôr posledný deň piateho roku plnenia splátkového kalendára.

 

Aký bude mať osobný bankrot vplyv na život dlžníka?

 

Podľa novej úpravy už neexistuje žiadne 3 ročné skúšobné obdobie. Dlžníkovi ostáva v podstate celá mzda, z ktorej by sa už nemalo nič strhávať. Proces osobného bankrotu už bude riadiť správca a ten ho aj dokončí. Správca je oprávnený nakladať s dlžníkovým majetkom. Aj dlžník môže so svojím majetkom nakladať obvyklým spôsobom, avšak všetky osoby, ktoré majetok užívajú musia rešpektovať § 167n ods. 3 ZKR, podľa ktorého: Dlžník a jeho blízka osoba so súhlasom dlžníka sú oprávnení vec podliehajúcu konkurzu užívať obvyklým spôsobom; sú však povinní chrániť ju pred poškodením, stratou alebo zničením a zdržať sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania jej hodnota znižuje. Každý, kto užíva vec tvoriacu konkurznú podstatu, je povinný umožniť správcovi kedykoľvek túto vec obhliadnuť. Ak má takúto vec v užívaní niekto iný ako dlžník alebo jeho blízka osoba, môže ju užívať len so súhlasom správcu. Všetky príjmy z takéhoto užívania veci treťou osobou patria do konkurznej podstaty.

 

Kedy zvyknú vyhlásiť osobný bankrot majitelia firiem - živnostníci? O aké dlhy najčastejšie ide?

 

Najčastejším dôvodom vyhlásenia osobného bankrotu je vtedy, keď sa dlžník dostane do špirály dlhov a časom sa nedokáže z nej dostať. Dlhy sa stále navyšujú a novými zákazkami platí staré dlhy. Ak živnostník nie je schopný plniť si svoje záväzky včas, hrozí riziko súdnych sporov, ktoré často vyústia až v exekúciu. Niekedy sa však živnostníci do platobnej neschopnosti dostanú aj s pričinením iných subjektov, napr. ak im ich zákazníci včas nevyplatia faktúry, čím sa živnostník môže dostať do situácie, kedy nemá prostriedky na vyplatenie faktúr, ktoré mu vystavili jeho dodávatelia (veritelia).

Veľakrát sme sa stretli s tým, že nezaplatením faktúr ich odberateľmi) sa dostali do platobnej neschopnosti. Ide najmä o prípady, ak majú jedného odberateľa (rôzni malí živnostníci). Ich odberateľovi nezaplatí ich dodávateľ a potom sa nezaplatené faktúry reťazia. Dopláca na to ten posledný v rade.

Pokiaľ ide najčastejšie dlhy, v tomto smere hovoríme najmä o dlhoch z podnikateľskej činnosti, napr. nevyplatených faktúrach za dodaný tovar, či služby.

 

Ako dlho trvá samotný proces od momentu, keď sa klient rozhodne vyhlásiť bankrot, až po samotné oddlženie?

 

Dĺžka celého procesu je relatívna a môže sa líšiť. Záleží najmä na dlžníkovi a jeho prístupe. Podľa novej právnej úpravy musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci, alebo Centrom určeným advokátom. Tieto osoby môžu podať návrh  na vyhlásenie konkurzu, alebo na určenie splátkového kalendára. V prvom rade je potrebné posúdiť situáciu dlžníka a či spĺňa zákonné podmienky na vyhlásenie osobného bankrotu, čo zaberie istý čas. Potom záleží na dlžníkovi, ako rýchlo doloží Centru právnej pomoci všetky potrebné doklady, ktoré sa prikladajú ako prílohy k návrhu. Po podaní návrhu má príslušný súd 15 dní na rozhodnutie. Môže rozhodnúť buď tak, že návrh odmietne, alebo že vyhlasuje konkurz, resp. určuje splátkový kalendár. Týmto rozhodnutím poskytuje ochranu dlžníkovi pred veriteľmi. Priamo v tomto rozhodnutí ustanoví, že sa dlžník zbavuje dlhov, zároveň ustanoví správcu a veriteľov vyzve, aby prihlásili svoje pohľadávky. Týmto v podstate dochádza k dlžníkovmu oddlženiu.

 

Aké najvýznamnejšie zmeny priniesla novela v osobných bankrotoch? Aký je ich prínos v praxi a kde sú rezervy?

 

Asi najmarkantnejšou zmenou oproti starej právnej úprave je, že tento proces sa už nerozdeľuje na konkurz a oddlženie a nevyžaduje sa už ani žiadna trojročná skúšobná doba. Súd vo svojom rozhodnutí o vyhlásení konkurzu alebo o určení splátkového kalendára zároveň rozhodne o oddlžení, čo znamená, že sa dlžník zbavuje svojich dlhov. Azda najväčším prínosom tejto novely je, zjednodušenie celého postupu oddlženia. Ako bolo uvedené, dlžník už nemusí čakať na uplynutie 3 ročnej skúšobnej doby, na to, aby mohol byť oddlžený. Dlžník neplatí 70% zo svojho príjmu správcovi. Novinkou je aj možnosť požiadať o pôžičku od Centra právnej pomoci. Táto pôžička má slúžiť na úhradu odmeny správcovi konkurznej podstaty. Nakoľko ide o pôžičku, dlžník bude musieť túto sumu Centrum do dohodnutej doby vrátiť. Takúto možnosť možno opäť len privítať, pretože ide o ďalšie uľahčenie prístupu k oddlženiu.

V podstate je možné už do 15 dní od podania návrhu získať rozhodnutie, ktorým sa zabráni exekútorom, aby siahali na mzdu povinného.

 

Môže sa človek zbaviť dlhov aj inými spôsobmi, ako je osobný bankrot? 

 

Zbaviť sa dlhu je okrem osobného bankrotu možné najmä jeho zaplatením. Splnenie dlhu je jedna z foriem zániku záväzku. Pre dlžníka je najvýhodnejším spôsobom snažiť sa dlh uhradiť v lehote splatnosti, ktorú si dohodol s veriteľom. Ak tak neučiní, riskuje súdne a následne exekučné konanie a s tým spojené obmedzenia v nakladaní s majetkom. Ak dlžník nie je schopný platiť svoj dlh, je vhodné pokúsiť sa dohodnúť s veriteľom, či už na odklade splatnosti, alebo na splátkovom kalendári.

Dlžník sa môže dohodnúť s veriteľom, že mu časť dlhov odpustí, vtedy je potrebné, aby bola takáto dohoda písomná.

 

Čo uvedená novela zákona spôsobila pre veriteľov? Je pre nich výhodné, ak človek vyhlási osobný bankrot, alebo nie?

 

Pre veriteľa je najvýhodnejšie, ak dlh uhradí dlžník v dohodnutej lehote splatnosti. Tieto dva subjekty uzavreli zmluvu, dohodli sa na podmienkach jej realizácie a v zmysle zásady výkonu práv  a povinnosti v súlade s dobrými mravmi by mali svoje povinnosti plniť. Je pochopiteľné, že pre veriteľa nie je výhodné, ak dlžník neuhrádza platby na čas, alebo vôbec. V konkurznom konaní ide o pomerné a čiastočné uspokojenie ich pohľadávok, a preto nemožno pre veriteľa osobný bankrot považovať za extra výhodný. Ak to však porovnáme so situáciou, keď bolo oddlženie extrémne zložité alebo so situáciou, keď neexistovalo oddlženie, tak dlžník de facto nedokázal splatiť ani len časť dlhu a v podstate rezignoval na zaplatenie. Veriteľ potom nedostal vôbec nič. Pri oddlžení je tu aká-taká šanca, že veriteľ dostane aspoň časť svojich peňazí.

Veriteľom odporúčam vždy si svoj dlh poistiť aj inak (napríklad záložnou zmluvou, ručiteľským záväzkom, atď).

 

Možno osobný bankrot aj zneužiť v prospech nepoctivých dlžníkov? Dá sa tomu nejako predísť, alebo takéto konanie odhaliť?

 

Zákon v účinnom znení obsahuje aj inštitút poctivého zámeru dlžníka. Ten je ustanovený v § 166g, pričom okrem legálnej definície tohto pojmu vymenúva aj situácie, kedy dlžník nemá poctivý zámer. Ide len o demonštratívny výpočet, čo znamená, že za nepoctivý zámer dlžníka môže byť považované aj iné, v tomto výpočte neuvedené, konanie. 

 

Podľa § 166g ods.  1 Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

 

Podľa § 166g ods. 2 zákona Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

Práve uvedenie poctivého zámeru dlžníka a uvedenie toho, čo sa za poctivý zámer nepovažuje, by mohlo zabrániť zneužívaniu inštitútu oddlženia. Veritelia majú vcelku účinný prostriedok, aby sa mohli voči nepoctivému dlžníkovi brániť. Do 6 rokov od povolenia oddlženia môže veriteľ proti dlžníkovi alebo jeho dedičom podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka v čas oddlženia.

 

Akým častým chybám sa majú vyhnúť dlžníci pri osobnom bankrote a na čo majú pamätať? 

 

Ak je už dlžník nútený vyhlásiť osobný bankrot, v prvom rade je potrebné navštíviť Centrum právnej pomoci, ktoré jednak posúdi jeho situáciu, či spĺňa podmienky na vyhlásenie bankrotu a pomôže mu s kompletizáciou podania, ako aj so samotným podaním. Ďalšou chybou, ktorej sa môžu dlžníci dopustiť je, že požadujú vyhlásenie osobného bankrotu bez toho, aby voči nim bolo vedené exekučné, alebo iné obdobné konanie. Opäť ide o obligatórnu (povinnú) podmienku oddlženia. Centrum právnej pomoci nebude za dlžníka vyhľadávať jeho exekúcie a doklady. Dlžník by si mi mal zosumarizovať všetky doklady k dlhom. Na stránke www.cre.sk môže nájsť zoznam všetkých svojich exekúcii aj s vymáhanými sumami.

 

Postup pri vyhlásení osobného bankrotu- krok za krokom

 

  1. Dlžník musí byť platobné neschopný a musí sa voči nemu viesť aspoň jedno exekučné, alebo iné obdobné konanie.
  2. Ak sa rozhodne pre oddlženie, musí najskôr navštíviť Centrum právnej pomoci.
  3. Dlžník by si mal pripraviť všetky doklady, ktoré v súvislosti so svojimi dlhmi má (dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, zoznam veriteľov, vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci, že voči dlžníkovi sa vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.)
  4. Centrum posúdi jeho situáciu a či spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára
  5. Ak dlžník spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, Centrum právnej pomoci, alebo Centrom určený advokát podá za dlžníka návrh na súd.
  6. Súd návrh posúdi a rozhodne, či povolí oddlženie dlžníka alebo nie.

 




Autor článku:
JUDr. Milan Ficek

Podobné články z rovnakej oblasti práva:
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku