Prekážky v práci a rodinný príslušník podľa ZP

Dobrý deň, áno, je to možné aj keď nežijete v spoločnej domácnosti, lebo v prípade dcéry ide o rodinného príslušníka vo vzťahu k Vám -  Vy ako matka a preto nie je potrebné, aby ste mali jedno trvalé bydlisko spolu s dcérou.

Platí však v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na  "sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času."

Pokiaľ ide o dcéru má nárok za rovnakých podmienok na 7 dní v kalendárnom roku na seba, ako aj na jej deti tiež v rozsahu 7 dní. Aj v týchto prípadoch je podstatné to, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Dobrý deň, podľa Zákonníka práce (ZP) má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy napríklad pri osobných prekážkach v práci, t. j. v prípade jeho potreby návštevy lekára alebo doprovodu člena rodiny pri návšteve lekára nad zákonom stavený rozsah, čo je 7 dní ročne. Tzn., že ak by chcel navštíviť lekára viackrát za rok než zákon ustanovuje, má na to nárok, avšak zamestnávateľ mu nie je povinný poskytnúť za to náhradu mzdy. 

Zákonní práce súčasne ustanovuje v § 141 ods. 3 písm. b), že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno aj z iných dôvodov ako ustanovuje zákon, a to s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Uvedené je však na dobrej vôli zamestnávateľa, Zákon mu v tomto prípade nestanovuje povinnosť poskytnúť pracovné voľno.

Dobrý deň,
z pohľadu Zákonníka práce nie je rozhodujúceho, či máte na rovnakej adrese vedený trvalý alebo prechodný pobyt, ale to, že žijete v spoločnej domácnosti (napríklad máte nájomnú zmluvu na byt na oboch písanú). Z Vášho opisu jasne vyplýva, že žijete v spoločnej domácnosti (ak som správne pochopil, prechodný pobyt máte na jej adrese), a preto Vám prináleží prekážka z dôvodu jej sprevádzania na vyšetrenie.

Dobrý deň, áno, je to možné, čo vyplýva z ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce :

"Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci."

Treba však počítať aj s cestou na vyšetrenie k lekárovi a na návrat do práce, preto si nechajte potvrdiť čas naviac od lekára.

Dobrý deň, sprevádzanie svokry alebo svokra na vyšetrenie taktiež spadá pod ust. § 141 ods. 2 psím. c) bod 1. Zákonníka práce (ZP). Aj táto osoba je považovaná za rodinného príslušníka (rodič manžela zamestnanca). V zmysle ust. § 40 ods. 5 ZP: "Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti." 

Vzhľadom na to aj v tomto prípade, ak pôjdete ako doprovod na vyšetrenie s vašou svokrou, predstavuje to na vašej strane ako zamestnanca prekážku v práci, pre ktorú vám je váš zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy. Toto sa však poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. 

Dobrý deň, vo vašom prípade platí ust. § 141 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce, v zmysle ktorého máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy :
"sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,"

Podstatné vo vašom prípade je to, že vyšetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Okolnosť, že nebývate spolu s otcom nie je podstatná, čo vyplýva z ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce. Zamestnávateľovi v zmysle ust. § 144 Zákonníka práce predložte potvrdenie zdrav. zariadenia o sprevádzaní rodinného príslušníka, ktoré je vám zdrav. zariadenie povinné vydať.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade ide o prekážku v práci na strane zamestnanca, kedy v zmysle ust. § 141 ds. 2 písm. d/ bod 3. Zákonníka práce máte nárok na  "pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb."

Ak ste sa na pohrebe zúčastnili, predpokladáme, že ste okolnosť pohrebu oznámili zamesntávateľovi. Nevieme z akého dôvodu zamestnávateĺ Vám odmieta uznať uvedenú prekážku v práci, ale samotné tvrdenie z Vašej strany nie je postačujúce, preto zamestnávateľovi predložte aj potvrdenie o pčasti na pohrebe, ktoré Vám vydá pohrebná služba a toto predložte zamestnávateľovi.

Dobrý deň, v otázke uvádzate, že ste sprevádzali prípadne plánujete sprevádzať družku na vyšetrenie s maloletým dieťaťom. Tu je podstatné ust. § 40 Zákonníka  práce a síce kto je rodinným príslušníkom z hľadiska ust. § 141 Zákonníka práce pri sprevádzaní dieťaťa na vyšetrenie.

Podľa ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce platí :

"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. "

Vy vo vzťahu druh a družka pri sprevádzaní matky dieťaťa na vyšetrenie s maloletým budete mať nárok na pracovné  voľno len v prípade, ak s matkou maloletého dieťaťa žijete spoločne v domácnosti.

Ďalej je podstatné  ust. § 144 Zákonníka práce, podľa ktorého platí :

" Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu....

Dobrý deň,

áno, je to možné. Zákonník práce v § 40 ods. 5 definuje, kto sa rozumie rodinným príslušníkom. Na účely tohto zákona je ním manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. V zmysle uvedeného ustanovenia, vnuk zamestnanca sa považuje za rodinného príslušníka a zamestnávateľ je povinný akceptovať sprievod vnuka zamestnanca na lekárske vyšetrenie, ktoré nie je možné vykonať mimo pracovného času, ako dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že musíte sprevádzať matku na operácii na očnej klinike, pričom nebývate spolu s matkou.

V tomto prípade platí ust. § 141 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno okrem iných aj na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Rodinným príslušníkom v zmysle ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce je aj rodič zamestnanca, pričom podmienka poskytnutia prac. voľna v prípade vzťahu rodič - dieťa nie je viazaná na spoločné trvalé bydlisko rodiča a dieťaťa, teda Vás.

Postup vo Vami uvedenom prípade je ten, že o uvedenej prekážke v práci a žiadosti o poskytnutie prac. voľna s náhradou mzdy informujte vopred zamestnávateľa v súlade s ust. § 144 Zákonníka práce :"

Dobrý deň,
uvádzame, že dôležité osobné prekážky v práci upravuje ust. § 141 Zákonníka práce.  Konkrétne Vami uvedená prekážka sa v cit. ustanovení nenachádza.

Ak ste boli predvolaná na dedičské konanie vo veci poručiteľa, zamestnávateľ je povinný Vám poskytnúť len pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy. Je tu však možnosť, aby zamestnávateľ Vám poskytol pracovné voľno aj s náhradou mzdy a to v zmysle ust. § 141 ods. 3 Zákonníka práce. Odporúčame vopred zamestnávateľa informovať, že ste boli predvolaná na dedičské pojednávanie a uviesť túto možnosť na jeho strane, teda poskytnutie prac. voľna aj s náhradou mzdy.

Znenie ust. § 141 ods. 3 Zákonníka práce :

" (3) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi

Dobrý deň,
vo Vami uvedenom prípade aj vzhľadom na to, že manželka je dôchodkyňa a pracuje na čiastočný prac. úväzok je treba upriamiť pozornosť na nasledovné ustanovenia ZP :

"§ 141

Dobrý deň,
podľa ust. § 141 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno okrem iných aj v prípade sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku.

Podľa ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce platí, že "rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že prac. voľno sa má poskytnúť aj vo vami uvedenom prípade, pričom neplatí, že matka zamestnanca musí žiť so zamestnancom v spoločnej domácnosti Podmienka žitia v spoločnej domácnosti by musela byť splnená napr. v prípade druh - družka, keďže osoba druh - družka sa nezarátavajú medzi rodinných príslušníkov v zmysle cit. zákonného ustanovenia.

Dobrý deň,
ak ide o úmrtie rodiča, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytuje v rozsahu 1 dňa. Ak pohreb obstarávate Vy, máte nárok na ďalší deň. Toto Vám garantuje Zákonník práce. Ďalšie dni by Vám mohol dať zamestnávateľ na báze dobrovoľnosti ako platené voľno alebo dovolenku.

Dobrý deň, nevieme celkom presne, či § neuznali Vám alebo Vašej mame.

Pre Vašu mamu platí ust. § 141 ods. 2 písm. d/ Zákonníka práce :

"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: ....  úmrtie rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,"

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že Vaša mama má nárok na platené pracovné voľno, keďže je súrodencom nebohej.

Pokiaľ ide o Vašu účasť na pohrebe, ako netere nebohej,  Vy nemáte nárok na platené pracovné voľno v zmysle cit. ust. § 141 Zákonníka práce. Nárok na prac. voľno by ste mali len v prípade, že by sestra Vašej matky žila s Vami v domácnosti.

Dobrý deň,

áno, má, pretože nie vždy je možné, aby sprevádzanie vykonal rodič, ktorý je na rodičovskej dovolenke. Každý zamestnanec má pri sprevádzaní rodinného príslušnika nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. V zmysle § 141 ods. 2 písm c) Zákonníka práce, ak zamestnanec sprevádza rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, patrí mu pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 7 dní v kalendárnom roku, v prípade ďalšej potreby sa mu poskytne pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy, na nevyhnutne potrebný čas. 

Dobrý deň,
ako je Vám známe, platí ust. § 141 Zákonníka práce, že prac. voľno je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi v prípade úmrtia rodinného príslušníka
1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,
2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,
3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že nárok na platené prac. voľno Vami uvedený zamestnanec nemá, ibaže by išlo o osobu v zmysle bodu 3. a išlo by "o inú osobu, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti", teda podmienkou priznania plateného prac. voľna by bolo, že ujo by žil s Vašim zamestnancom v jednej domácnosti.

Dobrý deň,
podľa § 141 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

úmrtie rodinného príslušníka

1. pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb,

2. pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb,

Pre účely pracovného voľna sa vzťah medzi rodičmi manželov nepovažuje za príbuzenský. Ak teda bola na pohreb "svatke", z hľadiska pracovného práva, nemusí zamestnávateľ uvedenú prekážku uznať. To by musela žiť svokra a Vaša mama v jednej domácnosti. Pracovné voľno si po dohode môže odpracovať, aby nemala absenciu.

Dobrý deň prajem,

prekážky v práci na strane zamestnanca fungujú tak, že zamestnanec by sa mal usilovať, využiť pracovné voľno. Ak to však nie je objektívne možné, nemôže Vám byť bránené v tom, aby ste manžela sprevádzali aj keď sa to bude kryť so zmenou. Služby môžete mať nastavené štandardne. Ak sa služba bude kryť s doprovodom, máte nárok využiť tento typ prekážky v práci a nemôžete byť za to sankcionovaná.

Dobrý deň, Zákonník práce v ust. § 141 nerozlišuje rozsah resp. počet dní pracovného voľna pri prekážkach v práci v závislosti od toho, ako dlho trvá pracovný pomer.

Podľa ust. § 141 ods. 2 Zákonníka práce platí :
"Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení

1. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

3. pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa zamestnancovi; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku," Atď.

Obmedzením je len ods. 6 § 141 Zák. práce, podľa ktorého "zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor."

Dôležité z hľadiska samotného poskytnutia prac. voľna je aj ust. § 144 Zák. práce :

"(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní.

(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Dobrý deň prajem,

uvedené rieši ustanovenie § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce 

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: 

sprevádzanie

1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

Ak bolo, resp. je sprevádzanie nevyhnutné a nie je ho možné vykonať v iný čas, tak zamestnanec má právo na pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu 7 dní v roku, pričom zákon nerozlišuje, o ktorého rodinného príslušníka sa musí jednať. Zamestnanec má jednoducho k dispozícii 7 dní a tie môže použiť na rôznych rodinný príslušníkov. Ak by týchto 7 dní minul, tak v takom prípade má nárok už len na pracovné voľno, ale bez náhrady mzdy, teda neplatené. 

Ak by ste si chceli vziať OČR, museli by ste preukázať zamestnávateľovi, že ste každý jeden deň, ktorý takto čerpáte, skutočne aj boli u lekára.

Po dohode so zamestnávateľom Vám môže poskytnúť aj väčší rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy. Počet dní voľna bez náhrady mzdy totiž zákon neobmedzuje.

Dobrý deň, 
podľa ust. § 141 ZP platí, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu, okrem iných aj na"c)  sprevádzanie  1.  rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
Rodinného  príslušníka  bližšie špecifikuje ust. § 40 ods. 5 ZP :
"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že deti súrodenca zamestnanca nespadajú do kategórie rodinných príslušníkov podľa ZP a preto zamestnanec nemá nárok na uznanie prekážky v práci pri ich sprevádzaní na vyšetrenie alebo ošetrenie.

 

Dobrý deň, 

na účely Zákonníka práce  sa za rodinného príslušníka podľa ust. § 40 ZP sa považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.

Z uvedeného vyplýva, že nie je potrebné vo Vašom prípade splniť podmienku žitia v spoločnej domácnosti s babkou; podmienka žitia v spoločnej domácnosti by musela byť splnená len v prípade iných osôb ako sú vymenované v predmetnom ustanovení.

Dobrý deň,

Zákonník práce pamätá aj na takéto životné situácie. Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

V prípade, ak zamestnávateľ Vašej žiadosti nevyhovie, je možné obrátiť sa na inšpektorát práce. Odporúčam zdôrazniť zamestnávateľovi, že máte tento právny nárok a je povinný mu vyhovieť, pričom tak podľa môjho názoru môže učiniť minimálne vo vzťahu k jednému z vás bez toho, aby ohrozil prevádzku. 

Rovnako máte možnosť sa pokúsiť sťažovať nadriadenému dotyčnej manažérky.

Dobrý deň, 

možnosťou je spísanie notárskej zápisnice podľa zákona o notároch a notárskej činnosti.

"§ 49 :

Ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

§ 50 :

Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke účastníkom, tí, ktorí sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník."

Možnosťou pre Vás je vybaviť si príspevok na opatrovanie, k čomu však potrebujete súhlas opatrovanej osoby, teda babky. Informácie ohľadom príspevku na opatrovanie zistíte na stránke Ústredia úradu práce, soc. vecí a rodiny.

Dobrý deň,

pokiaľ budete pracovať u syna a Vaša práca bude spĺňať znaky závislej práce (práca pre iného, podľa jeho pokynov, v jeho prospech, nadriadenosť a podriadenosť), potom pôjde o pracovný pomer so všetkými dôsledkami a povinnosťami z toho vyplývajúcimi. V takom prípade by ste už nemohli byť evidovaná, ako nezamestnaná, za svoju prácu by ste museli dostávať mzdu, museli by ste mať uzavretú pracovnú zmluvu. Inak sa vystavujete riziku sankcie za nelegálnu prácu. Domnievam sa však, spojenie Vami popisovaných situácií nebude možné.

Dobrý deň. Hoci to z Vašej otázky nie je úplne zrejmé, predpokladám, že o obmedzení/pozbavení spôsobilosti na právne úkony už súd rozhodol a Vaša otázka sa týka správy opatrovníka, ohľadom výkonu jeho funkcie. V rozsudkoch o obmedzení/pozbavení spôsobilosti na právne úkony totiž súdy opatrovníkom ukladajú povinnosť podávať písomné správy o výkone funkcie opatrovníka príslušnému súdu, a to spravidla dvakrát za rok.

Zákon presné obsahové náležitosti takejto správy neurčuje, a preto je predovšetkým na opatrovníkovi, aby zhrnul, ako vykonával svoju funkciu. Správa by mala obsahovať najmä údaje ohľadom starostlivosti o osobu pozbavenú/obmedzenú na právnych úkonoch, o jej zdravotnom stave, o jej liečbe, o hospodárení s jej finančnými prostriedkami a tiež o tom, aké právne úkony boli za túto osobu vykonané. Do správy je tiež vhodné uviesť aj prípadné mimoriadne udalosti, ku ktorým mohlo medzičasom dôjsť.