Prekážky v práci a rodinný príslušník podľa ZP

Dobrý deň, nie, 10 dní platí pri zdravotne postihnutom dieťati.
Podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 2 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku."

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na sprevádzanie v počte 10 dní na rok, platí len na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa, ale na rodiča nie.

Uvedené neznamená, že Váš zamestávateľ Vám nemôže pracovné voľno poskytnúť aj na takéto sprevádzanie rodiča. Zákonník práce pripúšta aj takúto možnosť v § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z iných dôvodov ako podľa odseku 2 s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy."

Dobrý deň,

počas výpovednej doby, ak nastúpite na ošetrovanie člena rodiny (OČR), sa pracovný pomer v zásade nezastaví, ale skončí sa podľa plánu, ak sa vydala výpoveď pred začiatkom ochrannej doby. Čas strávený na OČR sa teda nepočíta ako ochranná doba. 

Po skončení výpovednej doby a ak OČR stále trvá, nie je potrebné sa hlásiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), pretože sa stále považujete za osobu, ktorá vykonáva činnosti spojené so starostlivosťou o člena rodiny. Akonáhle OČR skončí, mali by ste sa však na ÚPSVaR registrovať ako nezamestnaný, ak nemáte iné zamestnanie. Uistite sa, že všetku potrebnú dokumentáciu ohľadom OČR máte riadne spracovanú a predloženú.

Po skončení OČR, pri novom pracovnom pomere si dajte pozor na pracovnú zmluvu s pracovnými podmienkami, aké Vám boli sľúbené na pracovnom pohovore.

Dobrý deň,

podľa ust. § 141 ods. 3 písm. c) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce: "Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na žiadosť zamestnanca s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy,..."

Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť pracovné voľno, avšak nie je to jeho povinnosť.

V prípade opatrovania matky môžete zvážiť podanie žiadosti o príspevok na opatrovanie. Dôležité informácie o tomto príspevku nájdete na tomto odkaze: https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/tazke-zdravotne-postihnutie/penazne-prispevky/pp-opatrovanie/

Dobrý deň,
sprevádzanie sa môže týkať iba rodinného príslušníka daného zamestnanca. Kto, sa na účely uplatnenia ustanovení Zákonníka práce, považuje za rodinného príslušníka, definuje v § 40 ods. 5 Zákonník práce. 

Podľa § 40 ods. 5 Zákonníka práce, "Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že sprevádzanie otčima (manžela matky), nie je sprevádzaním rodinného príslušníka a zamestnancovi nepatrí náhrada mzdy za takto zameškané hodiny. 

Dobrý deň, pohreb síce nebude v noci, ale zamestnanec má pred nočnou zmenou nárok na odpočinok. Preto, ak požiada o pracovné voľno, tak zamestnávateľ je povinný mu ho poskytnúť. 

Podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práce, "Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou."

Podľa § 141 ods. 2 písm. d) bod 2 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu: úmrtie rodinného príslušníka, pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb."

Zamestnanec pracujúci v noci má zároveň nárok na mzdové zvýhodnenie podľa 123 ods.1 Zákonníka práce. 

Podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.

Dobrý deň,
vo Vami uvedenom prípade paltí ust. § 141 ods. 2 písm. d/ ZP, podľa ktorého máte nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.

Keďže išlo o pohreb starej matky vašej manželky, nie je poterbné, aby táto osoba - stará matka Vašej manželky žila spolu s vami v jednej domácnosti. Uvedené - jedna domácnosť sa týka iných osôb než je uvedené v citovanom zákonnom ustanovení /napr. sesternica Vašej starej matky.

Treba doložiť potvrdenie o účasti napohrebe od pohrebnej služby vrátane uvedenia času.

Dobrý deň, ako zamstnaenc máte právo na pracovné voľno s náhradou mzdy aj na sprevádzanie rodinného príslušníka v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce, čo je Vám známe. Podstatné vo vašom prípade je, či predmetné vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak spĺňate uvedené kritéria resp. Vaša švagriná, vy musíte zamestnávateľoiv predložiť potvrdenie od zdrav. zariadenia, že ste uvedenú osobu sprevádzali na vyšetrenie alebo ošetrenie, čo vyplýva z ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce.

V zmysle ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce platí :

"Rodinný príslušník na účely tohto zákona je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca /naša poznámka : švagriná/, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti."

Dobrý deň,
keďže váš pracovný pomer trval aj k 1.1.2024 a ktorý ukončujete k 30.6.2024, nie je právne možné, aby zamestnávateľ z tohot dôvodu krátil počet dní v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnanca. Ku kráteniu počtu dní by mohlo dôjsť len v prípade /možnosť na strane zamestnávateľa/ ak by pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka, tu by následne platilo ust. § 141 ods. 6 Zákonníka práce, ale toto nie je váš prípad.

Podstatné je pre vás ustanovenie § 141 Zákonníka práce a to v tom smere, či vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby. Ďakej je podstané ust. §  144 Zákonníka práce :

" Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci

(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu.

(2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.

(3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody."

Dobrý deň,
vo vami uvedneom prípade platí ust. § 141 ods. 2 písm. c/ Zákonníka práce, podľa ktorého paltí, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Nepíšete v otázke v čom je problém u zamesntávateľa, ale ako sme zistili, pri týchto chirurgických zákrokoch očné kliniky žiadajú vami uvedený postup a teda odovzdanie pacienta osobe, ktorá ho bude sprevádzať po operácii oka, ako aj pri následnej kontrole. V tomto prípade, keďže ide o vašu mamu, nevyžaduje Zákonník práce, aby ste mali spoločné trvalké bydlisko na jednej adrese, čo vyplýva z ust. § 40 ods. 5 Zákonníka práce.

Zamestnávateľovi treba predložiť potvrdenie kliniky o sprevádzaní vašej matky na uvedený operačný zákrok, vrátane následnej kontroly, čo je ich povinnosťou v zmysle ust. § 144 ods. 2 Zákonníka práce:

"Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci."

Dobrý deň, vo veci platí, že prekážky v práci u pôvodného a u nového zamestnávateľa sa nesčítajú.

V novom pracovnom pomere platí ust. § 141 ods. 6 Zákonníka práce :

"Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Celkový nárok podľa prvej vety sa zaokrúhli na celé kalendárne dni nahor."

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že nový zamestnávateľ môže, teda nemusí určiť, že váš nárok sa kráti podľa uvedeného zákonného ustanovenia a mali by ste nárok len na pomernú časť pracovného voľna na vyšetreni alebo ošetrenie podľa dĺžky trvania prac. pomeru v konkrétnom roku nástupu do nového zamestnania.