Odstúpenie od zmluvy

Na našu advokátsku kanceláriu sa obracajú klienti so žiadosťou o pomoc s riešením následkov odstúpenia od rôznych typov zmlúv, hlavne zmlúv uzatvorených podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. hľadajú spôsob ako zmluvu zrušiť. V tomto článku preto poukážeme na základné právne otázky týkajúce sa odstúpenia od zmluvy, ako jedného zo spôsobov ich zrušenia a neobídeme ani účinky a formu odstúpenia, resp. ako postupovať po odstúpení od zmluvy. 

 

I. Odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka

 

Pri typickom priebehu záväzkovo-právnych vzťahov záväzok zaniká najmä jeho splnením, resp. spôsobom nahrádzajúcim splnenie napr. zápočtom, uložením do úradnej úschovy. Čo však v prípade, ak zmluvu potrebujete zrušiť, no nechcete zároveň plniť povinnosti z nej vyplývajúce?
Tak Občiansky (ďalej iba "OZ"), ako aj Obchodný zákonník (ďalej iba "ObZ") pozná právny inštitút odstúpenia od zmluvy, ako jeden zo spôsobov zániku záväzku, ktorý je možné dojednať ako zmluvný záväzok pre jednu alebo obidve zmluvne strany, viažúc toto právo na určitú právnu skutočnosť, udalosť, alebo možnosť odstúpenia poskytuje samotný zákon pri jednotlivých zmluvných typoch.


Podľa úst. § 48 OZ platí, že od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. 
Možnosť odstúpenia od zmluvy dávajú viaceré ustanovenia OZ pri jednotlivých typoch zmlúv, ako aj iné zákony, napr. Zákonník práce, zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, zákon o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu, atď.

Obdobnú formuláciu odstúpenia od zmluvy obsahuje aj § 344 ObZ, podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Citované úst. § 344 ObZ platí platí pre všetky obchodné typy zmlúv vrátane zmlúv, ktoré nie sú upravené ako osobitný zmluvný typ. Na pomenované zmluvy platia všeobecné ustanovenia o odstúpení, len pokiaľ nevyplýva niečo iné z osobitnej úpravy konkrétneho zmluvného typu  (napr. Zmluva o úvere, zmluva o skladovaní, zmluva o kontrolnej činnosti). Ustanovenie § 344 ObZ má dispozitívnu povahu (§ 263 ObZ).


Základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či sa jedna o odstúpenie podľa OZ, ObZ alebo iného zákona) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť je platná. Ak by totiž zmluva nebola platná, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Odstúpenie je v zásade možné dojednať pre akýkoľvek dôvod, ktorý nie je v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi (platí pre oblasť občianskoprávnych vzťahov), v prípade obchodnoprávnych vzťahov, by dojednanie možnosti odstúpenia od zmluvy nemalo byť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko v zmysle úst. § 265 ObZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.


Odstúpenie od zmluvy predstavuje jednostranný právny úkon, ktorý nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany. Je však prípustná aj dohoda o odstúpení od zmluvy na základe vzájomnej dohody zmluvných strán. Ako uvádza súdna prax, nie je možná súčasná aplikácia jednostranného odstúpenia od zmluvy a súčasná dohoda o odstúpení a to z dôvodu rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy vzhľadom na čas. V praxi sa stretávame aj s tým, že účastník, ktorý v súlade so zákonom alebo zmluvou odstúpil od zmluvy, je sankcionovaný druhým účastníkom zmluvy uložením pokuty. Tu poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1ObdoV119/2005 z 31. 1. 2008 : "Keďže odstúpenie od zmluvy nie je zmluvnou povinnosťou, ale výkonom práva s ním spojeného, sankcionovanie odstúpenia je preto zo zákona vylúčené."


II. Príklady odstúpenia od zmluvy

a) podľa Občianskeho zákonníka:

 

  • § 642 OZ - zmluva o dielo: Až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.
  • § 679 OZ - nájomná zmluva: Nájomca je oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, ak bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvykle užívanie.
  • Kúpna zmluva na nehnuteľnosť: Podľa súdnej praxe, aj keď v samotnej kúpnej zmluve na nehnuteľnosť nie je uvedená možnosť odstúpenia od zmluvy, v zmysle úst. § 517 OZ ak kupujúci, ako dlžník, neuhradí kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu predávajúcim ako veriteľom, ma veriteľ právo od zmluvy odstúpiť (rozhodnutie OS Nitra sp.zn.: 7C/94/2012 z 26. 2. 2013).
  • § 613 OZ - predaj tovaru na objednávku: Objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť ak predávajúci objednaný tovar neobstará v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej okolnostiam. Odstúpením objednávateľa od zmluvy nie ej dotknuté jeho právo na náhradu škody.


b) Príklady odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka:

 

  • Kúpna zmluva § 436 ObZ: Ak dodaním tovaru s vadami je porušená zmluva podstatným spôsobom, môže kupujúci o.i. Odstúpiť od zmluvy.
  • Zmluva o úvere § 505 ObZ: Stanovená je povinnosť dlžníka doplniť zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v primeranej lehote, ak tak dlžník neurobí, veriteľ môže od zmluvy odstúpiť.

c) Iný zákon:

 

  • Zákonník práce § 19 ods. 2: Právo zamestnávateľa odstúpiť od pracovnej zmluvy ak zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň.
  • Zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku § 5: Spotrebiteľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy na diaľku bez zaplatenia zmluvnej pokuty a bez uvedenia dôvodu v lehote 14 kalendárnych dni od uzavretia zmluvy na diaľku.

 

III. Odstupné


Osobitným spôsobom zrušenia zmluvy je zaplatenie tzv. odstupného, ktoré upravuje tak OZ ako aj ObZ. Na rozdiel od odstúpenia, ktoré je možné dojednať zmluvne alebo vyplýva zo zákona, odstupné je možné dojednať len zmluvne, nakoľko priamo zo zákona z jednotlivých typov zmlúv
nevyplýva.


Podľa § 497 OZ každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočne plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani, keď poskytne odstupné. Obdobne § 355 ObZ uvádza, že ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy, ako odstupného, zrušuje sa zmluva od doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, že svoje právo využíva a určené odstupné zaplatí. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy (§ 351 ObZ).


Odstúpenie od zmluvy podľa ObZ sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva, voľby ObZ podľa § 262, riešenia sporov a iných ustanovení, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy (napr. ochrana know-how).
Oprávnenie zrušiť zmluvu zaplatením odstupného však nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo, ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť. Inštitút odstupného tak predstavuje možnosť "vykúpiť sa" zo zmluvy za dohodnuté odstupné, musí byt však v zmluve osobitne dohodnuté, bez dohody nemožno od zmluvy odstúpiť zaplatením odstupného. Rovnako odstúpenie od zmluvy zaplatením odstupného nie je možné v prípade, ak sa na základe zmluvy už plnilo.

 

IV. Forma odstúpenia od zmluvy a doručovanie


Všeobecne platí, že z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy musí vyplývať vôľa spôsobiť zánik zmluvy alebo jej časti. Je možné požiť aj iný termín než "odstúpenie od zmluvy", je však nutné, aby z tohto úkonu vyplývala vôľa dosiahnuť účinky odstúpenia od zmluvy. Potom je však spravidla potrebné resp. nutné uviesť dôvod, ktorý zodpovedá dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Inak samotný právny úkon označený ako odstúpenie od zmluvy nevyžaduje, aby v ňom boli obsiahnuté dôvody na odstúpenie od zmluvy. Tieto dôvody stanovené zákonom však musí strana, ktorá od zmluvy odstúpila, v prípade súdneho sporu preukázať.


OZ v žiadnom ustanovení nehovorí, že treba uviesť dôvod odstúpenia. Súdna prax však zastáva ten názor, že ak by bol dôvod odstúpenia uvedený v listine o odstúpení, tento dôvod je možné meniť. Pre náležitosti samotného odstúpenia treba vedieť, že sa jedna o jednostranný právny úkon, pri ktorom sa žiadne osobitne náležitosti nevyžadujú a na inštitút odstúpenia sa vzťahujú všeobecne ustanovenia o právnych úkonoch. Odstúpenie od zmluvy sa môže realizovať ústne, písomnou formou musí byť vykonané vždy v prípade, ak samotná zmluva, od ktorej sa odstupuje bola uzavretá písomne. Možno zhrnúť, že neexistencia dôvodov odstúpenia deklarovaných v odstúpení spravidla nemusí vylučovať platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Vždy je však potrebné skúmať, či vôbec dôvody na odstúpenie aj reálne existujú, či už zmluvne alebo zákonné.


Na nastúpenie účinkov odstúpenia je nevyhnutné jeho riadne doručenie druhej zmluvnej strane ako adresátovi, ak ten nebol fyzicky prítomný pri jeho vykonaní. Otázka doručenia odstúpenia je často predmetom sporov medzi zmluvnými stranami. Zmluvne strany zvyčajne uvádzajú spôsob doručovania listín v príslušnej zmluvy, prípadne otázka doručovania vyplýva zo zákonných ustanovení o príslušnej zmluve (napr. zmluva o krátkodobom nájme bytu v § 10 zák. o krátkodobom nájme bytu odkazuje na úst. § 106 Civilného sporového poriadku).

 

V. Čo robiť po odstúpení od zmluvy?


Samotné odstúpenie od zmluvy musí byť realizované v lehote podľa zmluvy alebo zákona, inak druhá zmluvná strana môže namietnuť premlčanie tohto práva a nenastúpia účinky, ktoré sú spojené s odstúpením. Lehota je daná buď uvedením určitej skutočnosti alebo udalosti.
Podľa ust. OZ platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak, čo znamená, že účinky odstúpenia od zmluvy nastupujú od počiatku, spätne (ex tunc), t.j., akoby k uzatvoreniu zmluvy ani nedošlo. Následne
po odstúpení od zmluvy v zmysle úst. § 457 OZ je každý z účastníkov zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal v rámci zásad o bezdôvodnom obohatení. V prípade nesplnenia povinnosti na vrátenie plnenia platí všeobecne doba podľa § 107 OZ (subjektívna premlčacia doba 2 roky a objektívna premlčacia doba 3 roky) na podanie žaloby.

Aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov platí, že odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy, pričom odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody. Na rozdiel od OZ plnenie poskytnuté pred odstúpením od zmluvy podľa ObZ sa nepovažuje za bezdôvodne obohatenie, nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú okamihom odstúpenia, t.j. ex
nunc, teda nie spätne.


Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, je povinná toto plnenie vrátiť; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi podľa zmluvy, inak § 502 ObZ. Rovnako aj v tomto prípade právo na vrátenie plnenia, ktoré bolo poskytnuté pred odstúpením od
zmluvy, je stanovená lehota podľa úst. § 394 ObZ, ktorá plynie odo dna keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Bez ohľadu na dôvod, pre ktorý vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, platí všeobecná premlčacia doba 4 roky (§ 397 ObZ).

Možno zhrnúť, že z týchto ustanovení vyplýva vzájomne podmienená povinnosť všetkých účastníkov zrušenej zmluvy odstúpením vrátiť si všetko, čo podľa zmluvy dostali (OZ), resp. všetko, čo pred odstúpením bolo poskytnuté (ObZ).

 

Záver


1.) Zmluvná voľnosť účastníkov právnych vzťahov vo veciach odstúpenia od zmluvy je v podstate viazaná na ustanovenia o dobrých mravoch pre oblasť občianskoprávnych vzťahov a na zásady poctivého obchodného styku pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov.


2.) Ak sa rozhodujete ako účastníci zmluvy riešiť zmluvne otázku odstúpenia od zmluvy, odporúčame dôkladne premyslieť dôvody odstúpenia tak, aby tieto boli jednoznačne a nepripúšťali rôzny výklad, aby jasne a zrozumiteľné boli definované situácie, ktoré zakladajú možnosť odstúpenia od zmluvy.


3.) Prečo je dôležité jasná formulácia dôvodov na odstúpenie od zmluvy? V prípade súdneho sporu sa na výklad takéhoto ustanovenia použijú interpretačné pravidlá v zmysle OZ a ObZ, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k tomu, že tento výklad nemusí zodpovedať pôvodnej predstave zmluvných strán, a tak nenastúpia účinky, ktoré sú spojené s odstúpením od zmluvy, a v tom horšom prípade sa môže jednať o neplatné ustanovenie (§ 39 OZ, § 266 ObZ).


Nie vždy je preto správne použiť rôzne vzory zmlúv z internetu, nakoľko nemusia zohľadňovať v celosti Váš konkrétny právny prípad. Každý prípad má totiž svoje špecifiká, na ktoré by mala zmluva pamätať.



Podobné články z rovnakej oblasti práva: