Niekedy môže byť pre dlžníka zložité zbaviť sa svojho záväzku, ak veriteľ z nejakého dôvodu nechce prijať plnenie, prípadne dlžník nevie kto je veriteľ, alebo kde sa nachádza. Ide teda o situácie, kedy sa objaví prekážka na strane veriteľa, pre ktorú nemôže dlžník svoj záväzok riadne a včas splniť. Za klasických okolností dlžník splní svoj záväzok tak, ako sa s veriteľom dohodne. Tým jeho záväzok zanikne. Čo však robiť v prípade, ak to nie je možné? Ako funguje právny inštitút notárskej úschovy pre účely splnenia záväzku v praxi si zanalyzujeme ďalej v tomto článku.
Aké druhy notárskych úschov poznáme?
Notársky poriadok rozlišuje viacero druhov úschov. A to, úschova listiny, peňazí, závetu a úschova na účely splnenia záväzku. My sa zamierame len na úschovu na účely splnenia záväzku.
Čo hovorí zákon?
V § 568 Občianskeho zákonníka sú taxatívne vymenované dôvody (prekážky na strane veriteľa), ktoré oprávňujú dlžníka na zloženie plnenia do notárskej úschovy (veriteľ nie je prítomný, veriteľ je v omeškaní, dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, dlžník nepozná veriteľa). Iba v týchto štyroch prípadoch môže dlžník využiť inštitút notárskej úschovy, ktorý má obdobné právne účinky ako splnenie dlhu. Ak môže dlžník riadne plniť svojmu veriteľovi, tak notársku úschovu nemôže využiť. Samotná skutočnosť, že plnenie bolo uložené do notárskej úschovy, by nemohla vyvolať splnenie dlhu. Ak nie sú splnené podmienky pre uloženie do notárskej úschovy, platí, že k splneniu dlhu vôbec nedošlo.
V súlade s ustanovením § 568 Občianskeho zákonníka dlžník môže splniť svoj záväzok do notárskej úschovy, pričom ide o náhradný spôsob plnenia záväzku a prichádza do úvahy v tých prípadoch, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný, alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná. Môže ísť napríklad aj o pochybnosti, komu v prípade smrti veriteľa má dlžník plniť, keďže ešte nie je známe, kto po veriteľovi dedí. Dlžník teda nemôže postupovať tak, že vec odovzdá do notárskej úschovy, aby splnil záväzok, hoci by ho mohol priamo plniť veriteľovi. Môže tak urobiť, len ak sa splnia podmienky podľa zákona (§ 568 Občianskeho zákonníka).
Aké sú podmienky a postup?
Podmienkou zloženia predmetu úschovy do notárskej úschovy je aj existencia záväzku. Predmetom solučnej úschovy môžu byť listiny vrátane cenných papierov, peniaze, ako aj hnuteľné veci. Do úschovy nemožno prijať hnuteľnú vec, ktorá sa nehodí na úschovu, najmä vec podliehajúcu skaze a vec, ktorú pre jej povahu alebo veľkosť nemožno uložiť v trezore notára ani v banke a nepodarí sa pre ňu nájsť iného vhodného uschovávateľa.
Zložením predmetu do notárskej úschovy sa dlžník počas trvania notárskej úschovy výslovne vzdáva dispozičného práva nakladať s predmetom úschovy a toto právo prechádza na notára. V zmysle § 68a Notárskeho poriadku o prijatí veci do úschovy spíše notár notársku zápisnicu. Zápisnica o úschove na účely splnenia záväzku musí obsahovať aj vyhlásenie zložiteľa, že záväzok nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že zložiteľ veriteľa nepozná. Zároveň notár zverejní bezodkladne na stránke notárskej komory informáciu o prijatí veci do úschovy. Ďalej musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa § 47 obsahovať
a) miesto a čas prijatia veci,
b) popis veci tak, aby sa vylúčila jej zámena,
c) údaj o tom, že vec bola notárom prijatá do úschovy a na akom mieste bude uložená,
d) označenie účelu úschovy uvedeného zložiteľom.
Čo ak si veriteľ plnenie u notára nevyzdvihne?
Aj na toto pamätá zákon. V prípade, ak sa notárovi nepodarí naložiť s predmetom úschovy v lehote do 10 rokov od jej zloženia, notár podá na súd podnet na začatie konanie o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu. To znamená, že ak notár nevydá vec veriteľovi, pretože si ju tento nepríde vyzdvihnúť, potom by ju podľa zákona nemal vrátiť znova dlžníkovi, ale mal by začať predmetné konanie. Ak by totiž predmet vrátil dlžníkovi, obnovil by sa vlastne stav, kedy by záväzok zase nebol splnený a tým by sa vlastne zmaril účel notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Preto si netreba zamieňať jednotlivé druhy úschovy s úschovou na účely splnenia záväzku.
Ak teda notár podá návrh na súd na začatie konania o prepadnutí veci štátu, začne plynúť trojročná lehota, v ktorej ešte môže oprávnená osoba požiadať o vydanie predmetu úschovy a zabrániť tak prepadnutiu v prospech štátu. Ak žiadosť o vydanie predmetu úschovy nebude podaná v uvedenej lehote, príp. súd žiadosti nevyhovie, súd po uplynutí troch rokov od začatia konania rozhodne o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu. Náklady, ktoré v súvislosti so solučnou úschovou vzniknú notárovi, znáša zložiteľ teda dlžník.
Pri notárskej úschove môže počas trvania úschovy nakladať s predmetom úschovy iba notár a notár nie je oprávnený z predmetu úschovy uspokojiť nároky tretích osôb vyplývajúce z osobitných predpisov.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
