Odpoveď: Nevyplácanie mzdy a výplatné pásky
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujem zaujať nasledovný právny názor:
Odpoveď rozdelím na viacero častí.
K nevyplateniu mzdy:
Vyplatenie odmeny za vykonanú prácu je jedna zo zamestnávateľových základných povinností. Táto povinnosť vyplýva už zo zásad pracovného práva, uvedených v Zákonníku práce, konkrétne podľa čl. 3 ZP:
Zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie. Na to nadväzuje zákonné ustanovenie § 118 ZP: Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
V § 129 ZP je upravená splatnosť mzdy
(1) Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
(2) Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky.
(3) Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Ak Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, potom môžete túto mzdu vymáhať súdnou cestou, prostredníctvom podania žaloby na zaplatenie dlžnej sumy. Okrem toho môžete požadovať aj úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti mzdy dohodnutom v pracovnej zmluve.
Okrem toho samozrejme môžte na zamestnávateľa podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného:
§ 214 Nevyplatenie mzdy a odstupného
(1) Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním väčšiu škodu,
b) z osobitného motívu, alebo
c) voči viac ako desiatim zamestnancom.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.
(4) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.
Podľa § 86 ods. 1 písm. c) Trestného zákona:
Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Ak však mzdu nevyplatil ani dodatočne, do 60 dní, potom by bol jeho čin naďalej trestným.
V neposlednom rade môžete podať podnet na Inšpektorát práce, ktorý mu môže uložiť pokutu. Ak však chcete peniaze vymáhať, je potrebné podať žalobu (inšpektorát práce mzdu nevymáha).
K nezadávaniu práce:
§ 47 Povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru
(1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 142 ods. 1 ZP Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak Vám zamestnávateľ neprideľuje prácu, potom ide o prekážku na strane zamestnávateľa a Vy, pokiaľ ste v určenom čase na pracovisku pripravený vykonávať svoju prácu, máte nárok na náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku.
Aj v tomto prípade je na zváženie podanie podnetu príslušnému inšpektorátu práce, ktorý by v rámci svojej právomoci mohol vykonať u zamestnávateľa kontrolu a posúdiť, či dodržiava ustanovenia Zákonníka práce, či dodržiava svoje povinnosti, neporušuje práva zamestnancov a pod. a v prípade zistenia pochybenia uložiť zamestnávateľovi pokutu podľa zákona.
Odporúčam Vám prerokovať Vašu konkrétnu situáciu s advokátom a zvážiť vyvodenie právnych dôsledkov voči zamestnávateľovi.