Dedičstvo

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak právoplatné uznesenie o dedičstve určí, že obchodný podiel v s.r.o. prechádza na dvoch dedičov, pričom každému z nich je určený konkrétny podiel (napr. 50 % a 50 % na základnom imaní), potom platí, že obchodný podiel považuje za rozdelený medzi týchto dedičov. Každý z nich sa stáva samostatným spoločníkom s vlastným obchodným podielom v určenej výške. V takomto prípade nevzniká tzv. spoločný obchodný podiel, ktorý by bol v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, a teda nie je potrebné ustanoviť spoločného zástupcu podľa § 114 ods. 3 Obchodného zákonníka :

"Jeden obchodný podiel môže patriť viacerým osobám. Svoje práva z tohto obchodného podielu môžu tieto osoby vykonávať len prostredníctvom spoločného zástupcu a na splácanie vkladu sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ak jeden obchodný podiel patrí viacerým osobám, do obchodného registra sa zapíše údaj o výške vkladu, ku ktorému sa tento obchodný podiel viaže, rozsah jeho splatenia, ako aj údaje o spoločnom zástupcovi a jednotlivých osobách, ktorým obchodný podiel patrí, a to v prípade právnických osôb obchodné meno alebo názov a sídlo a v prípade fyzických osôb meno, priezvisko a bydlisko."

Spoločný obchodný podiel by vznikol len vtedy, ak by uznesenie o dedičstve neurčilo konkrétnu výšku podielov jednotlivých dedičov, ale by iba konštatovalo, že obchodný podiel nadobúdajú viacerí dedičia spoločne, bez určenia ich individuálnych podielov v %. V takom prípade by sa obchodný podiel považoval za spoločný a dedičia by museli vystupovať navonok prostredníctvom spoločného zástupcu ako to vyplýva z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

Ak však uznesenie o dedičstve presne určí, že každý dedič nadobúda konkrétny podiel (napr. 50 %), do obchodného registra sa zapisujú tieto osoby ako samostatní spoločníci, každý s určeným podielom. Každý z nich môže so svojím obchodným podielom samostatne nakladať, vrátane jeho prevodu, ak to spoločenská zmluva nevylučuje alebo neobmedzuje.

Vaše pochopenie je teda správne: ak uznesenie o dedičstve jednoznačne určí výšku obchodných podielov pre jednotlivých dedičov, nevzniká spoločný obchodný podiel, ale každý dedič je samostatným spoločníkom s vlastným obchodným podielom. Nie je potrebné ustanovovať spoločného zástupcu a nie je prekážka na ďalší prevod týchto podielov, pokiaľ to neobmedzuje spoločenská zmluva.

Dobrý deň,
na Vami položenp otázku uvádzame, že pri dedičskom konaní sa postupuje podľa § 460 a nasl. Obč. zákonníka. Prvým krokom je určenie, či existuje závet, alebo sa dedí zo zákona. Ak závet nie je, dedí sa podľa zákonných dedičských skupín.

Vo Vašom prípade, ak by ste zomreli Vy alebo Váš manžel a neexistoval by závet, dedičmi by boli deti poručiteľa a manžel/manželka. V prvej dedičskej skupine podľa § 473 Občianskeho zákonníka dedia deti a manžel/manželka rovnakým dielom. To znamená, že ak by ste zomreli najprv Vy, dedili by Vaše dve deti a Váš manžel, každý po jednej tretine z Vášho majetku. Ak by zomrel Váš manžel, dedili by jeho dve deti a Vy, opäť každý po jednej tretine z jeho majetku.

Pri rozdelení majetku je dôležité rozlišovať medzi bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov a výlučným majetkom každého z manželov.
Majetok, ktorý ste nadobudli pred manželstvom (napr. poľnohospodárska pôda, byt), je Vaším výlučným vlastníctvom. Rovnako je výlučným vlastníctvom Vášho manžela pôda, ktorú nadobudol pred manželstvom. V tejto súvislosti uvádzame, že keďže tieto pozemky nepatria do BSM, s touto pôdou aj v rámci závetu môžete nakladať tak, že manžel/manželka nebude dedičom pozemku, lebo do BSM nepatrí. Je to na Vašom rozhodnutí.
Rodinný dom, ktorý vlastníte v podiele 1/2, je v podielovom spoluvlastníctve, nie v BSM. Každý z Vás má svoj podiel, ktorý sa dedí samostatne.
Peniaze z predaja bytu, ak boli získané pred manželstvom a sú na Vašom účte, sú vo Vašom výlučnom vlastníctve, aj keď má manžel prístup k účtu. Rozhodujúce je, z akého titulu boli peniaze nadobudnuté a komu patria podľa pôvodu.

Ak by ste chceli rozdeliť majetok inak, než určuje zákon, môžete spísať závet. Závet môžete napísať aj vlastnoručne doma. Podľa § 476 Občianskeho zákonníka musí byť závet napísaný vlastnou rukou a podpísaný. Ak by ste ho napísali na počítači, musia byť prítomní dvaja svedkovia, ktorí závet podpíšu a potvrdia, že ste ho pred nimi podpísali ako svoju poslednú vôľu.  Svedkami nemôžu byť budúci dedičia a ani manžel.
Vlastnoručný závet je platný, ak je celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou. Nie je potrebné overenie u notára, ale odporúčam, aby ste závet uložili na bezpečnom mieste a informovali o jeho existencii niekoho dôveryhodného, prípadne ho uložili u notára do úschovy.

Ak by ste chceli, aby závet bol čo najviac nezpochybniteľný, odporúčam závet spísať u notára a závet bude uložený v centrálnomregistri závetov. O obsahu závetu nie ste povinná nikoho informovať a nik od Vás nemôže žiadať vôbec  informáciu o jeho existencii a obsahu. O obsahu závetu sa dedičia dozvedia až v rámci dedič. konania.

Tichá dohoda medzi deťmi nemá právnu silu, rozhodujúci je závet alebo zákonná postupnosť dedenia. Žiadnu tichú dohodu právny poriadok nepozná. Po smrti poručiteľa môžu dedičia uzavrieť dohodu o vyporiadaní dedičstva, ale táto dohoda musí byť v súlade so zákonom a schválená súdom v rámci dedičského konania. 

Záverom uvádzame, že je na Vaošm rozhodnutí, či niektoré nehnuteľnosti nechcet riešiť už za svojho života /napr. darovacia zmluva/, ktoré následne nebudú predmetom dedenia.

.

Dobrý deň,
najskôr je potrebné rozobrať Vašu situáciu z pohľadu slovenského práva, keďže dedičské konanie po Vašej mame prebieha na Slovensku, ale predmetom dedičstva je nehnuteľnosť v Chorvátsku.

Podľa slovenského práva platí, že dedičské konanie sa vedie podľa miesta posledného pobytu poručiteľa, avšak pokiaľ ide o nehnuteľnosti v zahraničí, slovenský notár nemá právomoc rozhodovať o vlastníctve k tejto nehnuteľnosti. V takom prípade slovenský notár vo svojom rozhodnutí o dedičstve uvedie, že o tejto nehnuteľnosti nerozhoduje, a odporučí dedičovi, aby si uplatnil svoje práva v štáte, kde sa nehnuteľnosť nachádza (teda v Chorvátsku).

Ak notár od Vás žiada poplatok za "prepis" nehnuteľnosti v Chorvátsku, je potrebné si overiť, za čo konkrétne tento poplatok žiada. Slovenský notár nemôže zabezpečiť zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v Chorvátsku, pretože na to nemá právomoc. Poplatky za dedičské konanie na Slovensku sa riadia vyhláškou o odmenách a náhradách notárov, ale poplatok za zápis v Chorvátsku by ste platili až tamojším úradom, nie slovenskému notárovi.

Čo sa týka vlastníckych vzťahov k domu v Chorvátsku, odporúčam Vám najskôr získať aktuálny výpis z chorvátskeho katastra nehnuteľností (tzv. "zemljišna knjiga" alebo "gruntovnica") pre predmetnú nehnuteľnosť. Tento výpis je možné získať aj na diaľku, napríklad prostredníctvom online služieb chorvátskeho katastra alebo prostredníctvom právnika v Chorvátsku. Tak zistíte, kto je aktuálne zapísaný ako vlastník.

Ak by sa preukázalo, že druhý spoluvlastník nehnuteľnosť predal bez vedomia a súhlasu Vašej mamy (resp. jej právneho predchodcu), je potrebné preskúmať, či bol tento prevod platný podľa chorvátskeho práva. V prípade, že by išlo o protiprávny prevod, bolo by možné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva na chorvátskych súdoch.


Odporúčam požiadať slovenského notára o vysvetlenie, za čo presne žiada poplatok 700 € a či sa týka len dedičského konania na Slovensku, alebo aj zápisu v Chorvátsku, ako aj zabezpečiť si aktuálny výpis z chorvátskeho katastra nehnuteľností pre predmetný dom v Osijeku, aby ste zistili aktuálny stav vlastníctva. V prípade, že zistíte, že vlastnícke právo Vašej mamy (resp. teraz Vaše) bolo dotknuté protiprávne, obráťte sa na chorvátskeho advokáta, ktorý Vám môže pomôcť s ďalším postupom podľa chorvátskeho práva.
Ak nemáte možnosť cestovať, môžete využiť služby advokáta v Chorvátsku, prípadne požiadať o pomoc slovenského advokáta, ktorý má skúsenosti s cezhraničnými dedičskými konaniami. Prípadne o informácie môžete požiadať aj veľvyslanecto SR v Chorvátsku

Podľa slovenského práva však platí, že slovenský notár nemôže rozhodnúť o vlastníctve k nehnuteľnosti v zahraničí, a preto by ste nemali platiť poplatok za "prepis" v Chorvátsku slovenskému notárovi.

Dobrý deň,

v prvom kroku je potrebné rozlíšiť, aký spôsob dedenia prichádza do úvahy po smrti Vášho brata. Podľa slovenského práva existujú dva základné spôsoby dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona.

Ak Váš brat spísal závet, dedí sa podľa jeho vôle, ktorú v ňom vyjadril. Závet má prednosť pred zákonným dedičstvom, s výnimkou tzv. neopomenuteľných dedičov (deti poručiteľa), ktorí majú právo na povinný podiel, ak neboli vydedení v súlade so zákonom. Ak závet neexistuje, dedí sa podľa zákona, alebo ak závet neobsahuje všetok majetok, dedí sa podľa závetu aj podľa zákona.

Pokiaľ ide o Vašu otázku, či je možnosť ovplyvniť dedenie inak ako podľa zákona, odpoveď je, že dedičstvo sa riadi buď závetom, alebo zákonom. Ak závet neexistuje, nie je možné jednostranne zmeniť poradie alebo podiely dedičov len na základe toho, kto sa o poručiteľa staral alebo nestaral. Samotná skutočnosť, že sa niekto o poručiteľa nestaral alebo ho nenavštevoval, však nepostačuje na vylúčenie z dedenia.

Ak by ste chceli, aby sa do budúcnosti zohľadnila starostlivosť o osobu, je potrebné, aby poručiteľ za života spísal závet alebo vykonal vydedenie v súlade so zákonom. Vydediť však je možné iba svojich potomkov. Po smrti poručiteľa už dedičia nemôžu meniť zákonné poradie dedičov, môžu sa však medzi sebou dohodnúť na rozdelení dedičstva v rámci dedičského konania.

Odporúčam Vám pripraviť sa na dedičské konanie a zvážiť, či existuje závet. Ak nie, dedenie prebehne podľa zákona a podiely budú určené podľa dedičských skupín.

Dobrý deň,

ak ste boli potomkom poručiteľa, patrili by ste do prvej dedičskej skupiny spolu s manželkou poručiteľa (ak žila) a ďalšími deťmi. Ak ste neboli vydedený, mali ste byť účastníkom dedičského konania.

Ak ste neboli uvedený ako dedič a dedičské konanie už prebehlo,mohli ste sa domáhať svojho práva žalobou na určenie dedičského práva, čo ste aj urobili. Táto žaloba však podlieha premlčaniu. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka platí všeobecná premlčacia doba tri roky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade dedičských práv sa uplatňuje trojročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve. 

Ak už uplynulo približne 10 rokov od právoplatnosti dedičského rozhodnutia a súd už rozhodol vo Váš neprospech s odôvodnením premlčania, už nie je možné účinne domáhať sa svojho dedičského práva žalobou. Premlčanie znamená, že aj keď by ste mali právo na dedičstvo, súd Vám ho už neprizná, ak sa druhá strana dovolá premlčania, čo sa vo Vašom prípade stalo.

Na základe vyššie uvedeného, ak už uplynulo 10 rokov a súd už rozhodol s odôvodnením premlčania, už nie je reálne možné domáhať sa dedičského práva ďalšími právnymi prostriedkami. 

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedičstvom alebo darom, pokiaľ darca alebo poručiteľ neustanovil inak. Ak teda matka kúpila chatu za peniaze, ktoré zdedila po svojej matke (babka), a vie to zdokladovať, potom sa na túto chatu vzťahuje režim tzv. substitúcie , ak teda matka kúpila chatu zo zdedených finančných prostriedkov, prípadne predala zdedený majetok a kúpu chaty neboli použité fiannčné prostriedky patriace do BSM, chata je výlučným vlastníctvom Vašej matky.

Po smrti otca sa teda chata nie je  predmetom dedičského konania po otcovi a deti po ňom z tejto chaty nemôžu nič zdediť, lebo matka ako vlastník chaty žije.

Deti by dedili podiel z chaty po otcovi len v prípade, ak by chata patrila do BSM, teda ak by bola kúpená zo spoločných prostriedkov manželov. Ak však matka preukáže, že išlo o jej výlučné prostriedky z dedičstva, chata je len jej a deti po otcovi z tejto chaty nič nededia, lebo nepatrí do BSM a ani do podielového spoluvlastníctva.

V prípade, že by matka nevedela preukázať pôvod prostriedkov, platí domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, a vtedy by deti po otcovi dedili podiel z chaty.

Odporúčam, aby matka pripravila všetky doklady preukazujúce, že chata bola kúpená z dedičstva po jej matke (napr. dedičské rozhodnutie, výpisy z účtu, kúpnu zmluvu a pod.), aby v dedičskom konaní vedela jasne preukázať, že chata je jej výlučným majetkom.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedičstvom alebo darom, pokiaľ darca alebo poručiteľ neustanovil inak. Ak teda matka kúpila chatu za peniaze, ktoré zdedila po svojej matke (babka), a vie to zdokladovať, potom sa na túto chatu vzťahuje režim tzv. substitúcie , ak teda matka kúpila chatu zo zdedených finančných prostriedkov, prípadne predala zdedený majetok a kúpu chaty neboli použité fiannčné prostriedky patriace do BSM, chata je výlučným vlastníctvom Vašej matky.

Po smrti otca sa teda chata nie je  predmetom dedičského konania po otcovi a deti po ňom z tejto chaty nemôžu nič zdediť, lebo matka ako vlastník chaty žije.

Deti by dedili podiel z chaty po otcovi len v prípade, ak by chata patrila do BSM, teda ak by bola kúpená zo spoločných prostriedkov manželov. Ak však matka preukáže, že išlo o jej výlučné prostriedky z dedičstva, chata je len jej a deti po otcovi z tejto chaty nič nededia, lebo nepatrí do BSM a ani do podielového spoluvlastníctva.

V prípade, že by matka nevedela preukázať pôvod prostriedkov, platí domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, a vtedy by deti po otcovi dedili podiel z chaty.

Odporúčam, aby matka pripravila všetky doklady preukazujúce, že chata bola kúpená z dedičstva po jej matke (napr. dedičské rozhodnutie, výpisy z účtu, kúpnu zmluvu a pod.), aby v dedičskom konaní vedela jasne preukázať, že chata je jej výlučným majetkom.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedičstvom alebo darom, pokiaľ darca alebo poručiteľ neustanovil inak. Ak teda matka kúpila chatu za peniaze, ktoré zdedila po svojej matke (babka), a vie to zdokladovať, potom sa na túto chatu vzťahuje režim tzv. substitúcie , ak teda matka kúpila chatu zo zdedených finančných prostriedkov, prípadne predala zdedený majetok a kúpu chaty neboli použité fiannčné prostriedky patriace do BSM, chata je výlučným vlastníctvom Vašej matky.

Po smrti otca sa teda chata nie je  predmetom dedičského konania po otcovi a deti po ňom z tejto chaty nemôžu nič zdediť, lebo matka ako vlastník chaty žije.

Deti by dedili podiel z chaty po otcovi len v prípade, ak by chata patrila do BSM, teda ak by bola kúpená zo spoločných prostriedkov manželov. Ak však matka preukáže, že išlo o jej výlučné prostriedky z dedičstva, chata je len jej a deti po otcovi z tejto chaty nič nededia, lebo nepatrí do BSM a ani do podielového spoluvlastníctva.

V prípade, že by matka nevedela preukázať pôvod prostriedkov, platí domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, a vtedy by deti po otcovi dedili podiel z chaty.

Odporúčam, aby matka pripravila všetky doklady preukazujúce, že chata bola kúpená z dedičstva po jej matke (napr. dedičské rozhodnutie, výpisy z účtu, kúpnu zmluvu a pod.), aby v dedičskom konaní vedela jasne preukázať, že chata je jej výlučným majetkom.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedičstvom alebo darom, pokiaľ darca alebo poručiteľ neustanovil inak. Ak teda matka kúpila chatu za peniaze, ktoré zdedila po svojej matke (babka), a vie to zdokladovať, potom sa na túto chatu vzťahuje režim tzv. substitúcie , ak teda matka kúpila chatu zo zdedených finančných prostriedkov, prípadne predala zdedený majetok a kúpu chaty neboli použité fiannčné prostriedky patriace do BSM, chata je výlučným vlastníctvom Vašej matky.

Po smrti otca sa teda chata nie je  predmetom dedičského konania po otcovi a deti po ňom z tejto chaty nemôžu nič zdediť, lebo matka ako vlastník chaty žije.

Deti by dedili podiel z chaty po otcovi len v prípade, ak by chata patrila do BSM, teda ak by bola kúpená zo spoločných prostriedkov manželov. Ak však matka preukáže, že išlo o jej výlučné prostriedky z dedičstva, chata je len jej a deti po otcovi z tejto chaty nič nededia, lebo nepatrí do BSM a ani do podielového spoluvlastníctva.

V prípade, že by matka nevedela preukázať pôvod prostriedkov, platí domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, a vtedy by deti po otcovi dedili podiel z chaty.

Odporúčam, aby matka pripravila všetky doklady preukazujúce, že chata bola kúpená z dedičstva po jej matke (napr. dedičské rozhodnutie, výpisy z účtu, kúpnu zmluvu a pod.), aby v dedičskom konaní vedela jasne preukázať, že chata je jej výlučným majetkom.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedičstvom alebo darom, pokiaľ darca alebo poručiteľ neustanovil inak. Ak teda matka kúpila chatu za peniaze, ktoré zdedila po svojej matke (babka), a vie to zdokladovať, potom sa na túto chatu vzťahuje režim tzv. substitúcie , ak teda matka kúpila chatu zo zdedených finančných prostriedkov, prípadne predala zdedený majetok a kúpu chaty neboli použité fiannčné prostriedky patriace do BSM, chata je výlučným vlastníctvom Vašej matky.

Po smrti otca sa teda chata nie je  predmetom dedičského konania po otcovi a deti po ňom z tejto chaty nemôžu nič zdediť, lebo matka ako vlastník chaty žije.

Deti by dedili podiel z chaty po otcovi len v prípade, ak by chata patrila do BSM, teda ak by bola kúpená zo spoločných prostriedkov manželov. Ak však matka preukáže, že išlo o jej výlučné prostriedky z dedičstva, chata je len jej a deti po otcovi z tejto chaty nič nededia, lebo nepatrí do BSM a ani do podielového spoluvlastníctva.

V prípade, že by matka nevedela preukázať pôvod prostriedkov, platí domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, a vtedy by deti po otcovi dedili podiel z chaty.

Odporúčam, aby matka pripravila všetky doklady preukazujúce, že chata bola kúpená z dedičstva po jej matke (napr. dedičské rozhodnutie, výpisy z účtu, kúpnu zmluvu a pod.), aby v dedičskom konaní vedela jasne preukázať, že chata je jej výlučným majetkom.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že podľa § 143 Občianskeho zákonníka do BSM nepatrí majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol dedičstvom alebo darom, pokiaľ darca alebo poručiteľ neustanovil inak. Ak teda matka kúpila chatu za peniaze, ktoré zdedila po svojej matke (babka), a vie to zdokladovať, potom sa na túto chatu vzťahuje režim tzv. substitúcie , ak teda matka kúpila chatu zo zdedených finančných prostriedkov, prípadne predala zdedený majetok a kúpu chaty neboli použité fiannčné prostriedky patriace do BSM, chata je výlučným vlastníctvom Vašej matky.

Po smrti otca sa teda chata nie je  predmetom dedičského konania po otcovi a deti po ňom z tejto chaty nemôžu nič zdediť, lebo matka ako vlastník chaty žije.

Deti by dedili podiel z chaty po otcovi len v prípade, ak by chata patrila do BSM, teda ak by bola kúpená zo spoločných prostriedkov manželov. Ak však matka preukáže, že išlo o jej výlučné prostriedky z dedičstva, chata je len jej a deti po otcovi z tejto chaty nič nededia, lebo nepatrí do BSM a ani do podielového spoluvlastníctva.

V prípade, že by matka nevedela preukázať pôvod prostriedkov, platí domnienka, že majetok nadobudnutý za trvania manželstva patrí do BSM, a vtedy by deti po otcovi dedili podiel z chaty.

Odporúčam, aby matka pripravila všetky doklady preukazujúce, že chata bola kúpená z dedičstva po jej matke (napr. dedičské rozhodnutie, výpisy z účtu, kúpnu zmluvu a pod.), aby v dedičskom konaní vedela jasne preukázať, že chata je jej výlučným majetkom.

V prípade potreby kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

vo Vašej otázke je potrebné rozobrať, kto je oprávnený dediť po Vašom manželovi podľa slovenského práva, ak jeho deti z prvého manželstva už nežijú a bývalá manželka je nažive.

Podľa § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka dedičmi v prvej skupine sú manžel a deti poručiteľa, pričom dedia rovnakým dielom. Ak by deti nežili, do úvahy prichádza právo reprezentácie, teda že by ich podiel dedili ich potomkovia (vnuci, pravnuci poručiteľa). Ak však deti nemali žiadnych potomkov, potom sa bude dediť podľa druhej dedičskej skupiny. 

Ak v prvej skupine nie sú žiadni dedičia (teda deti ani ich potomkovia), dedí v druhej skupine manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli na poručiteľa odkázané výživou. V tejto skupine dedia všetci rovnakým dielom, avšak manžel vždy najmenej polovicu dedičstva. Ak rodičia manžela už nežijú, potom by ste podľa tejto dedičskej skupiny dedili majetok manžela sama. 

Bývalá manželka nie je dedičkou zo zákona, pretože rozvodom zaniká manželský pomer a s ním aj dedičské právo. Bývalá manželka by mohla dediť len v prípade, ak by bola v závete výslovne uvedená ako dedička.

Preto odporúčam, aby ste si overili, či deti z prvého manželstva nemali vlastných potomkov. Ak nie, bývalá manželka Vášho manžela nebude mať nárok na dedičstvo zo zákona. Ak by však existoval závet, v ktorom by bola bývalá manželka uvedená ako dedička, vtedy by mohla dediť na základe závetu.

Dobrý deň,

na Vami položenú otázku uvádzame, že dedič môže dedičstvo odmietnuť, ale nie je možné ho odmietnuť „v prospech“ konkrétnej osoby (napríklad súrodenca alebo detí). Ak dedičstvo odmietne, zo zákona sa na jeho miesto povolajú ďalší dedičia podľa poradia, ktoré určuje zákon alebo závet. Ak by teda súrodenec dedičstvo odmietol, jeho podiel by pripadol ostatným dedičom podľa zákonných pravidiel, nie podľa vôle vášho brata.

Problém vo Vašom prípade sú exekúcie brata. Exekútor môže siahnuť na celý dedičský podiel, ktorý dedič nadobudol, až do výšky jeho dlhov vymáhaných cestou súdneho exekútora. Ak dedič iný majetok nemá, exekútor môže uspokojiť pohľadávky v exek. konaní len z toho, čo zdedil.

Platí v tomto prípade aj  ust. § 61d/ exekučného poriadku :

"Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii

(1) Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.

(2) Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť. "                

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že samotné odmietnutie dedičstva  nebude mať vplyVašim bratom nebude mať vplyv na povinnosť uhradiť dlh v exekučnom  konaní a to aj osobami, ktoré sa stanú dedičmi, ak brat dedičstvo v dedičskom konaní odmietne.

Dobrý deň,

na Vami položenú otázku uvádzame, že dedič môže dedičstvo odmietnuť, ale nie je možné ho odmietnuť „v prospech“ konkrétnej osoby (napríklad súrodenca alebo detí). Ak dedičstvo odmietne, zo zákona sa na jeho miesto povolajú ďalší dedičia podľa poradia, ktoré určuje zákon alebo závet. Ak by teda súrodenec dedičstvo odmietol, jeho podiel by pripadol ostatným dedičom podľa zákonných pravidiel, nie podľa vôle vášho brata.

Problém vo Vašom prípade sú exekúcie brata. Exekútor môže siahnuť na celý dedičský podiel, ktorý dedič nadobudol, až do výšky jeho dlhov vymáhaných cestou súdneho exekútora. Ak dedič iný majetok nemá, exekútor môže uspokojiť pohľadávky v exek. konaní len z toho, čo zdedil.

Platí v tomto prípade aj  ust. § 61d/ exekučného poriadku :

"Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii

(1) Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov.

(2) Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti museli vedieť. "                

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že samotné odmietnutie dedičstva  nebude mať vplyVašim bratom nebude mať vplyv na povinnosť uhradiť dlh v exekučnom  konaní a to aj osobami, ktoré sa stanú dedičmi, ak brat dedičstvo v dedičskom konaní odmietne.

Dobrý deň,

najskôr je potrebné pochopiť, z akého dôvodu notárka uviedla, že nie je možné rozdeliť lesný pozemok a ornú pôdu na polovice. Podľa zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (tzv. zákon o pôde) platí, že pri prevode alebo prechode vlastníctva k poľnohospodárskym a lesným pozemkom nesmie vzniknúť nová parcela menšia ako zákonom stanovená minimálna výmera. Pre ornú (poľnohospodársku) pôdu je to 3 000 m2, pre lesný pozemok 5 000 m2. Vzhľadom na uvedené, ani postup, že by vaša matka zdedila celé pozemky a následne by každému z vás darovala polovicu, zákon neumožňuje. Takýto prevod by nebol možný, pretože by išlo o rozdelenie pozemku pod minimálnu výmeru, čo zákon zakazuje. 

Vzhľadom na uvedené, notárka bude predpokladám, že postupovať tak, že Vám dá jeden z pozemkov (napr. poľnohospodársky) a Vašej sestre druhý z pozemkov (lesný). Na takomto rozdelení sa však môžete so sestrou aj dohodnúť na dedičskom konaní uzavretím dedičskej dohody. 

Dobrý deň,
vo Vašej situácii je dôležité rozlíšiť, aký právny vzťah vznikne medzi Vami a Vašou matkou pri prevode peňazí na jej účet, aby ste zabezpečili, že tieto prostriedky ostanú Vaším majetkom a aby peniaze neboli predmetom dedenia v prípade úmrtia matky.

Ak by ste peniaze poslali na účet matky bez akéhokoľvek právneho titulu, považovali by sa za jej majetok a v prípade jej úmrtia by boli súčasťou dedičstva. Preto je potrebné uzatvoriť vhodnú zmluvu, ktorá jasne určí, že peniaze sú stále Vaše.

Zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka znamená, že Vy ako veriteľ požičiavate matke určitú sumu peňazí a ona sa zaväzuje Vám ich vrátiť. V tomto prípade by však peniaze boli počas trvania pôžičky majetkom Vašej matky a v prípade jej smrti by pohľadávka (teda Vaše právo na vrátenie peňazí) prešla na Vás ako veriteľa, ale samotné peniaze by boli v čase úmrtia na účte matky a teda v jej majetku. Vy by ste si museli uplatniť pohľadávku v dedičskom konaní. Tento spôsob teda nezabezpečí, že peniaze nebudú predmetom dedičstva, ale zabezpečí, že máte právny nárok na ich vrátenie .

Zmluva o úschove podľa § 747 a nasl. Občianskeho zákonníka je určená na úschovu veci, pričom uschovávateľ (Vaša matka) sa zaväzuje vec (v tomto prípade peniaze) pre Vás uschovať a na požiadanie Vám ich vydať. Pri úschove však platí, že uschovávateľ nemá právo s peniazmi nakladať, len ich drží pre uschovateľa, teda pre Vás. Ak by ste uzatvorili písomnú zmluvu o úschove, v ktorej by bolo jasne uvedené, že peniaze sú vo Vašom vlastníctve a matka ich len uschováva, v prípade jej smrti by tieto peniaze nemali byť predmetom dedičstva, pretože by neboli jej majetkom, ale Vaším. Je však dôležité, aby bola zmluva jasná a dôkazne preukázateľná, že ide o úschovu, nie o dar alebo pôžičku .

V praxi však môže nastať problém, že bankový účet je vedený na meno matky, a teda banka bude považovať peniaze na účte za jej majetok. Z uvedeného dôvodu preto odporúčam, aby ste okrem zmluvy o úschove viedli aj dôkazné materiály (napr. zmluvu, korešpondenciu, doklad o prevode s poznámkou o úschove), ktoré by v prípade potreby preukázali, že peniaze sú vo Vašom vlastníctve.

Z daňového hľadiska, ak by Vám matka peniaze vrátila, nešlo by o príjem podliehajúci dani, lebo peniaze sú Vaše.

Najvhodnejším riešením je uzatvoriť písomnú zmluvu o úschove, v ktorej bude jasne uvedené, že peniaze ostávajú Vaším majetkom a matka ich len uschováva. Zároveň odporúčam, aby ste viedli dôkazné materiály o tejto skutočnosti. Zmluva o pôžičke by síce zabezpečila Vaše právo na vrátenie peňazí, ale peniaze by boli predmetom dedičstva. 

Ak by ste chceli úplne eliminovať riziko, odporúčam zvážiť aj možnosť vedenia spoločného účtu, kde by ste boli spolumajiteľom, prípadne previesť peniaze do zahraničia na Váš účet, alebo využitie iných foriem správy majetku, avšak tieto možnosti majú svoje špecifiká a obmedzenia.