Otázka: Naliehavý právny záujem

Čo je to naliehavý právny záujem? Kedy je nevyhnutné preukazovať naliehavý právny záujem?

Odpoveď: Naliehavý právny záujem

Naliehavý právny záujem

V zmysle ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).: „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.“ 

Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. 

Aby ste si vedeli predstaviť na príklade, čo je to naliehavý právny záujem, tak asi najčastejším prípadom je situácia, ak na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľnosti je uvedený niekto iný, hoci vlastníkom nehnuteľnosti ste vy. V žalobe na súde budete tvrdiť, že ste vlastníkom nehnuteľnosti, hoci z listu vlastníctva to nevyplýva. Keďže je vaše právo ohrozené (vlastnícke právo) resp. právne postavenie neisté (pretože nie ste uvedený ako vlastník), tak hovoríme, že máte naliehavý právny záujem.

Uvedené zákonné ustanovenie § 137 písm. c) C.s.p. hovorí o podstate určovacej žaloby, ktorou je domáhanie sa buď určenia toho, že právo existuje (pozitívna určovacia žaloba) alebo naopak určenia toho, že právo neexistuje (negatívna určovacia žaloba). Špecifikom takejto žaloby je, že ju môže podať každý, kto má naliehavý právny záujem na takomto určení, to znamená, že aj ten komu v žalobe tvrdené právo nepatrí. To znamená, že aj keby súd nakoniec rozhodol, že nie ste vlastníkom nehnuteľnosti, naliehavý právny záujem ste mali. 

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešnosť každej určovacej žaloby je práve preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu. Samozrejme nie je to jediná podmienka úspešnosti žaloby. Naliehavý právny záujem je procesný inštitút.

Bez toho, aby existoval naliehavý právny záujem nie je možné rozhodnúť v prospech žalobcu. 

V tomto ohľade sa už vyjadril aj  Ústavný súdu SR v uznesení zo dňa 06.10.2017, sp. zn. II. ÚS 590/2017, ktorý v jeho odôvodnení uvádza: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“

Z uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení. Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí. Zároveň platí, že ak bola žaloba zamietnutá iba z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku veci už právoplatne rozhodnutej a určovaciu žalobu je možné v tej istej veci podať opätovne bez toho, aby došlo k jej zamietnutiu.  

To je podobné ako, keď zoberiete žalobu späť, vtedy sa tiež nevytvára prekážka rozhodnutej veci.

Existencia naliehavého právneho záujmu

Ako bolo uvedené vyššie naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie je, je daný iba vtedy, ak by bez takéhoto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, a to za predpokladu, že toto ohrozenie alebo túto neistotu možno odstrániť rozhodnutím súdu. Aby sme mohli tvrdiť, že právny záujem je naliehavý, musí vykazovať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť spočíva v skutočnosti, že rozhodnutie súdu je pre žalobcu užitočné podstatným spôsobom. Právny záujem však naliehavý nie je, ak sa žalobca môže domáhať svojho práva prostredníctvom iných prostriedkov ochrany práva. To sú napríklad prípady, kedy katastrálny odbor Okresného úradu zo zákona zapíše právo k nehnuteľnosti záznamom na podklade verejnej listiny, ktorou môže byť v prípade aplikácie zákonnej nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj rozsudok o rozvode manželstva. V takomto prípade, nie je možné podať žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorou by sa jeden z manželov domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nakoľko v tomto prípade spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti už je, pričom zosúladenie skutočného stavu so stavom v katastri nehnuteľností je možné vykonať aj inak ako podaním žaloby. V tomto prípade teda nie je daný naliehavý právny záujem a súd by žalobu zamietol.

Pri určení existencie vlastníckeho práva  je daný naliehavý právny záujem vždy vtedy, ak cieľ, ktorý sa sleduje podaním určovacej žaloby je dosiahnutie zosúladenia skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Ide napríklad o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca má v takomto prípade naliehavý právny záujem na tom, aby bol zapísaný ako vlastník pozemku v katastri nehnuteľností, nakoľko bez takéhoto zápisu nie je oprávnený pozemok predať. V takomto prípade je však nutné správne určiť vecnú legitimáciu na strane žalovaného, teda je potrebné žalovať všetky osoby, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva. 

V prípade sporu  o určenie toho, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva sa tiež skúma naliehavý právny záujem. Podľa ust. § 198 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len “C.m.p.“) platí, že „ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd v dedičskom konaní len zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva sa na ne neprihliada.“ Súčasne v zmysle ust. § 212 ods. 1 C.m.p. platí, že nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Takouto žalobou je práve určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.. V prípade, že by dedičské konanie bolo skončené, avšak súd na podklade určovacej žaloby rozhodol  tom, že vec patrí do dedičstva, potom možno iniciovať dodatočné konanie o dedičstve. 

Naliehavý právny záujem bude spravidla daný vždy vtedy, ak vo veci nie je možné podať žalobu na plnenie podľa ust. § 137 písm. a) C.s.p..  Určovacia žaloba je totiž opodstatnená len dovtedy, pokiaľ k porušeniu práva zo strany povinného subjektu (budúceho žalovaného) ešte neprišlo, ale právo žalobcu je aj napriek tomu ohrozené alebo neisté. V prípade však, že už porušenie práva nastalo, potom sa možno na súde domáhať už priamo zaviazania žalovaného na splnenie povinnosti, ku ktorej porušeniu z jeho strany prišlo. Napriek uvedenému však môže nastať v praxi prípad, kedy bude stále daný naliehavý právny záujem na určení existencie alebo neexistencie konkrétneho práva aj za predpokladu, že už prišlo k porušeniu práva žalobcu, a to spravidla vtedy, ak by určovacia žaloba mala mať za následok vytvorenie takého právneho základu medzi sporovými stranami, ktorý by zabránil prípadným ďalším sporom medzi nimi. 

V nadväznosti na uvedené žalobca naliehavý právny záujem na určení práva stratí, ak potom čo bola podaná určovacia žaloba, bola podaná aj žaloba na plnenie, pretože nastalo porušenie práva. V takomto prípade už súd nemôže podanej určovacej žalobe vyhovieť. 

Obdobné otázky môžu vyvstávať aj v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), kedy nie je namieste žalovať na určenie toho, že určitá vec patrí alebo nepatrí do masy BSM, keď je možné žalovať na splnenie povinnosti a to priamo podaním žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Priamo v konaní o vyporiadanie BSM totiž súd posúdi otázku, či predmetné veci patria alebo nepatria do BSM ako predbežnú otázku. Preto by súd určovaciu žalobu v takomto prípade zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko vyhovujúce rozhodnutie by nevyriešilo obsah spornosti daného právneho vzťahu a po takomto konaní by nevyhnutne nasledovalo ďalšie konanie, t. j. konanie o vyporiadanie BSM. K týmto záverom dospel Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 27.06.2013, sp. Zn. 4 Co/91/2012, v ktorom sa vyslovil, že „ak už zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, tak určenie, či nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd rieši ako predbežnú otázku v konaní o vyporiadanie BSM.“ Uvedené skonštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 10.04.2014, sp. zn. 3Cdo/460/2013, podľa ktorého „sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s ohľadom na konkrétny určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania. Ak sa žalobca domáha určenia, že určitá vec patrí do BSM a súčasne je vedené konanie o vyporiadanie BSM, ktorého predmetom vyporiadania žalobca učinil aj sporný majetok, otázka ich spoločného vlastníctva k tejto veci bude riešená v rámci BSM ako predbežná otázka, preto nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení predbežnej otázky v inom konaní.“

Nepreukazovanie naliehavého právneho záujmu

Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. V takomto prípade žalobca nie je ani povinný v žalobe tvrdiť, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko to, že daný je, sa prezumuje.

Takýmto žalobami sú napríklad v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto iný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten, kto v exekúcií vystupuje ako oprávnený) alebo v zmysle ust. § 32 zákona o konkurze a reštrukturalizácií žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu. 

Pri žalobe na vylúčenie veci z exekúcie (tzv. excindačná žaloba) je naliehavý právny záujem žalobcu vyjadrený tým, že mu reálne hrozí, že jeho vec bude speňažená, nakoľko nie povinný, ale on je vlastníkom exekvovanej veci.

Zdroje:

Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.  a Števček, M., Ficová, S.,  a kol. Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha. C. H. Beck, 2012, 965 s.