Dobrý deň, ak chcete ukončiť pracovný pomer k 30.11.2024, vzhľadom na dnešný dátum /12.11.2024/ je to možné len na základe písomnje dohody o skončení pracovného pomeru. Ak by ste podali výpoveď z pracovného pomeru, potom výpovedná doba by začala plynúť až dňom 1.12.2024, čo je zrejem pre Vá nevyhovujúce, keďže predpokladáme, že vo Vašom prípade máte výpovednú dobu dva mesiace a teda pracovný pomer by skončil až 31.1.2025.

Ak by ste sa so zamesntávateľom nedohodli na skončení pracovného pomeru k 30.11.2024 a Vy ste následne neprišli do práce, keďže chcete nastúpiť do novej práce, zamestnávateľ Vám môže dať výpoveď z pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny, alebo aj okamžité skončenie pracovného pomeru. Vy nárok na ušlý zisk z dôvodu toho, že zamestnávateľ nebude chcieť pristúpiť na skončenie pracovného pomeru dohodou k 30.11.2024 nemáte z dôvodu, že v novej práci by ste mali vyššiu mzdu.

Odporúčam vec riešiť priamo so zamestnávateľom.

Dobrý deň, zamestnávateľ môže od Vás požadovať nahradiť hodnotu poškodeného stroja najviac do výšky štvornásobku Vášho priemerného mesačného platu. Stroj Vám bol zverený a Vy ste ho rozbili, aj keď nechtiac (z nedbanlivosti).
Zamestnávateľ má nárok na náhradu škody, ktorú mu zamestnanec spôsobil, aj keď z nedbanlivosti. 

Podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, "Zamestnanec je povinný najmä, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa."

Podľa § 179 ods. 1 prvá veta Zákonníka práce, "Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním." 

Podľa § 186 ods. 2 Zákonníka práce, "Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnúť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu." 

Dobrý deň,
vo Vašom prípade išlo o jeden deň absencie v práci. Zamestnávateľ môže od Vás požadovať náhradu škody alebo ušlého zisku. Následkom Vašej absencie v práci bude nižšia mzda o jeden neodpracovaný deň. 

Náhradu škody si zamestnávateľ môže uplatniť tak, že ju musí pri vyčíslení riadne odôvodniť a preukázať, že škoda v znikla Vaším zavinením. Čo sa týka ušlého zisku, ten nadväzuje na náhradu škody a  povinnosť jeho náhrady je upravená v § 186 ods. 3 Zákonníka práce. 

Podľa § 186 ods. 3 Zákonníka, "Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku." 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak Vášmu zamestnávateľovi za jeden deň Vašej absencie vznikne škoda z dôvodu, že ste nenastúpili do práce, tak potom má nárok na jej náhradu škody, či ušlého zisku. 

Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nhradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje."

Váš pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce.

Podľa § 72 ods. 1 Zákonníka práce, "V skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak. Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacou ženou a mužom na otcovskej dovolenke len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom, materstvom alebo so starostlivosťou o narodené dieťa, a musí skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné."

Dobrý deň, z otázky vyplýva že zrejme z Vašej strany došlo k poškodeniu výťah. dverí u zamestnávateľa nárazom motor. vozidla prípadne iným spôsobom. K uvedenej škodovej udalosti došlo pred 2 rokmi. Zamestnávateľ prípadnp náhradu škody v čase jej vzniku neriešil. Medzičasom došlo ku skončeniu prac. pomeru. Ku škode došlo pred dvoma rokmi.

V tomto prípade platí ust. § 179 Zákonníka práce o tom, že "zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 ."/naša pozn. : ide o prípady hmotnej zodpovednosti/.

Z uevdneého zásk. ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ je povinný preukázať Vaše zavinenie za vznik škody. pre náhradu škody platí ust. § 186 Zákonníka práce a to, že "náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu."

Premlčacia doba pre náhradu škody v zmysle ust. Obč. zákonníka je dva maximálne tri roky.

Nevieme čo je obsahom výzvy od právnika okrem požiadavky uhradiť v eurách vzniklú škodu. Vzľadom na uvedené /neznámy obsah okolností vzniku škody a dátum jej vzniku/, uvádzame tiež, že keďže ku škode došlo pred cca 2 rokmi, od tej doby mohlo dôjsť k ďalšiemu poškodeniu výťahu, čo malo za následok to, že pôvodná škoda sa zvýšila, resp. jej odstránenie v súčasnej dobe je vyššie napr. vzhľadom na vyššie ceny a podobne, resp. neostránenie poškodenia výťahu zvýšilo náklady na jej odstránenie.

Uvádzame, že keďže nepoznáme konkrétne okolnosti vzniku škody, ani jej výšku, odporúčame vec konzultovať s advokátom. Pohľadávku bývalého zamestnávateľa neuznávajte písomne, nepodpisujte dohodu o splátkach, na list zatiaľ neodpisujte.

Odporúčam kontaktovať advokáta s dokladmi.

Dobrý deň,
v tomto prípade podľa môjho názoru nemá zamestnávateľ nárok na náhradu škody. Musel by preukázať, že priateľ porušil nejakú právnu povinnosť a že toto porušenie súviselo s plnením pracovných úloh. Ak priateľ upozornil iného zamestnanca, ktorý má odberateľov na starosti a ten nič neurobil, tak si splnil aj svoju notifikačnú povinnosť (povinnosť upozorniť, ak by škoda hrozila). V tomto prípade však ani nemožno hovoriť o tom, že priateľ vedel, že škoda hrozila, lebo vtedy nevedel, že majú nastavené zmluvné pokuty. Tiež nemôže za to, že na sklade nie je tovar. Ak niečo nie je na sklade, nemá logicky čo poslať, a teda nemôžeme hovoriť ani o škode. Ak by sme už hovorili o škode tak možno pri zamestnancovi, ktorý komunikuje s odberateľmi. Priateľ môže namietať, že nič neporušil a upozornil na to, že tovar na sklade nie je. Zamestnávateľ by ho musel žalovať, no podľa môjho právneho názoru je malá šanca, že by v tomto prípade uspel. Na definitívne riešenie by však bolo potrebné poznať prípad a doklady podrobnejšie.

Dobrý deň, na Vašu otázku uvádzame nasledovnú odpoveď :

V otázke neuvádzate, čo konkrétne od Vás zamestnávateľ požaduje a na základe čoho, resp. o akú škodu sa jedná, takže môžeme zodpovedať len všeobecne.

Všeobecne podľa ust. § 179 ZP platí :

" (1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom."

To, že zamestnávateľ od Vás žiada uhradiť škodu až po skončení pracovného pomeru, nie je podstatné, podstatné je to, kedy škody vznikla a či Vy sama ste zodpovedná za vznik škody; je povinnosťou zamestnávateľa preukázať Vaše zavinenie za vznik škody, ako aj jej rozsah.

Prípadne do podotázky špecifikujte škodu, za ktorú Vás zamestnávateľ berie na zodpovednosť a ktorú teda žiada od Vás uhradiť.

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme odpoveď :

V zmysle ust. § 47 a nasl. Zákonníka práce platí, že odo dňa vzniku prac. pomeru :  
a)  zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, 
b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. 

V samotnej pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú okrem iných aj druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika.

Povinnosťou zamestnávateľa je starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. 
Platí, že zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením.
Zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach. 
Súčasne však aj zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. 

Zrejme sa vo Vašom prípade jedná o reklamáciu zo strany zákazníka prípadne odberateľa a zamestnávateľ požaduje teraz od Vás, aby ste uhradili tieto náklady, ktoré mu vznikli odstránením nedostatkov. Pre zamestnávateľa predstavuje odstraňovanie nedostatkov v reklamačnom konaní škodu, ktorú chce riešiť tým, že Vám bude vykonávať zrážky zo mzdy.

Poznamenávame, že podľa § 179 Zákonníka práce platí,že "zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie."

Aby mohol zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy z uvedeného dôvodu, musel by Vám preukázať Vašu zodpovednosť za vzniklú škodu a zavinenie.  Zrážky zo mzdy by následne mohli byť vykonávané len na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy.  Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná (§ 20 Zákonníka práce).

Prvotnou je teda otázka a odpoveď, či Vy ako zamestnanci nesiete zodpovednosť za vady výrobku, ktorý bol daný u Vášho zamestnávateľa na reklamáciu, pričom tieto vady boli spôsobené tým, že ste ako zamestnanci nedodržali stanovený výrobný postup, ktorý nariaďuje zamestnávateľ. 

Opakujeme, že zamestnávateľ je povinný preukázať Vašu zodpovednosť a zavinenie.

Až následnou ej otázka dohody o zrážkach zo mzdy.

Teda pokiaľ ste ako zamestnanci dodržali určený pracovný postup, nie je daná Vaša zodpovednosť za vzniklú škodu.

Poznamenávame, že v neposlednom rade je otázkou, či reklamácia zákazníka  alebo odberateľa Vášho zamestnávateľa je vôbec oprávnená.

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Všeobecne podľa ust. o zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce platí :

"§ 178 :

(1) Zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

§ 179 :

(1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

(2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom."

Ak vychádzame z predpokladu, že Vaša predajňa sa nezaoberá predajom tovaru zo Spoj. arab. emirátov, tak zamestnanec nemá žiaden dôvod zneužiť telefón zamestnávateľa.

Overenie tel. čísla je možné cez internet, prípadne telef. operátor by mohol vedieť zistiť /predpokladáme, že aspoň orientačne/ a následne  stotožniť zamestnanca s volaným.

Odporúčame so zamestnancami spísať záznam o vzniklej škode Vám ako zamestnávateľovi s tým, aby sa k tomu vyjadrili. Následne spísať záznam o uznaní výšky škody a jej dôvodu s opísaním podstatných okolností pre Vás ako zamestnávateľa s uznaním výšky škody a jej rozsahu zo strany zamestnanca a dobrovoľnej úhrade škody s uvedením lehoty.

Predpokladáme, že so zrážkami zo mzdy nebudete súhlasiť vzhľadom na výšku škody a výšku zrážok zo mzdy.

Uvádzame, že je možné zriadiť záložné právo k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je zamestnanec a to podľa § 20 Zák. práce :

"Nárok na náhradu škody na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nárok na náhradu škody, ktorú zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi úmyselne, môže zamestnávateľ so zamestnancom zabezpečiť písomnou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú zamestnanec vlastní."

Dobrý deň,

podľa § 178 Zákonníka práce ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca, prípadne zamestnávateľa.

Je dôležité, že priateľ upozornil zamestnávateľa na hroziacu škodu, tým je možné uplatniť tzv. spoluzodpovednosť zamestnávateľa, kde platí, že ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Svoju povinnosť zamestnávateľ porušil tým, že neodstránil nedostatky, na ktoré ho Váš priateľ upozornil.

V tomto prípade možno hovoriť s najväčšou pravdepodobnosťou o škode z nedbanlivosti. V prípade, ak ju zamestnávateľ bude požadovať, zamestnanec ju musí uhradiť, avšak vzhľadom na to, že prácu vykonával na dohodu o pracovnej činnosti uplatní sa nasledujúce ustanovenie:

Podľa § 225 Zákonníka práce Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi, s ktorým uzatvoril dohodu podľa § 223, za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce okrem prípadov podľa § 182 až 185.

Zamestnávateľ preto nemôže požadovať viac než umožňuje zákon.

Pokiaľ ide o mzdu, na tú má priateľ nárok. Zraziť náhradu škody zo mzdy bez súhlasu zamestnanca nie je možné. Museli by sa na tom dohodnúť. Preto má zamestnanec nárok na vyplatenie odmeny. Zamestnávateľ si svoj nárok môže uplatňovať aj naďalej a okrem toho, nie je preukázané, že má nárok na náhradu škody vo výške, v akej zrazil mzdu (odmenu). 

Odporúčam písomne informovať zamestnávateľa o tom, že na hroziace nebezpečenstvo škody bol upozornený a neodstránil ho, preto spoluzodpovedá za škodu. Rovnako ho vyzvať na to, aby vyplatil odmenu za vykonanú prácu a požiadať ho o presné vyčíslenie škody, ktorú požaduje. Následne budeme môcť reagovať za použitia § 225.