Dobrý deň,

z hľadiska možností zamestnávateľa, ak nenastúpite do práce cez výpovednú dobu, tzn. doku, kedy pracovný pomer ešte stále trvá, prichádza do úvahy nasledovné:

- možnosť krátenia dovolenky pre neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

- možnosť vyvodenia zodpovednosti pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (okamžité skončenie pracovného pomeru)

- možnosť uplatniť si nároky na náhradu škody (ak zamestnávateľovi pre neospravedlnenú absenciu s práci vznikne)

- možnosť uplatnenia práva na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby (tu je ale predpokladom to, že sa tak zamestnanec a zamestnávateľ písomne dohodli v pracovnej zmluve).

Dobrý deň,

na základe výpovede sa nekončí pracovný pomer k určitému dňu, ale až po uplynutí výpovednej doby. Aj v rámci výpovednej doby riadne trvá pracovný pomer a ak nenastúpite do práce, bude to považované za neospravedlnenú absenciu.

Čo sa týka iných následkov, odporúčam vám pozrieť sa do pracovnej zmluvy, či tam máte ustanovenie nadväzujúce na § 62 ods. 8 Zákonníka práce, ktorý hovorí: "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

Ak máte v pracovnej zmluve v zmysle citovaného ustanovenia dohodnutú takúto sankciu pre nezotrvanie na pracovnom mieste počas výpovednej doby, tak môžete počítať aj s finančnou sankciou.

Dobrý deň,

pokiaľ nezotrváte u zamestnávateľa počas výpovednej doby po skončení PN zamestnávateľ podľa § 62 ods. 8 ZP  má právo na peňažnú náhradu v určenej výške za podmienky, že ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v prac. zmluve /citujeme/ : 

"Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."

Dobrý deň,

ďakujeme za Vašu reakciu.

K dodatočnej otázke uvádzame, že pokuty zákonník práce v uvedených prípadoch nepozná.  Zamestnávateľ  v zmysle ust. § 179 môže od zamestnanca požadovať náhradu škody :

Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 /t.j. :  zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať  a  zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov/.

Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorá vyplýva z podnikateľského rizika.

Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185

Dovolenka : Za každú neospravedlnene zameškanú zmenu - pracovný deň -  môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni.