Otázka: Môže dediť manželka maminho brata po nebohom svokrovi

Dobrý deň! Pochádzam zo Slovenska, ale žijem v Čechách a mám určitý problém. Chcela by som sa opýtať, či môže zákonne dediť pozemky mamina svokra, teda manželka maminho brata, po nebohom svokrovi? Aké sú následne lehoty na uplatnenie námietok proti dedičstvu? Rada by som sa dozvedela viac o lehotách týkajúcich sa osvedčenia o dedičstve a vydržaní dedičstva. Ďakujem za odpoveď.

Odpoveď: Môže dediť manželka maminho brata po nebohom svokrovi

Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku, ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor:

Dedenie v Slovenskej republike upravuje Občiansky zákonník. V Slovenskej republike existujú dva spôsoby dedenia. Prvým spôsobom je dedenia na základe závetu a druhým spôsobom je dedenia zo zákona. Platný závet má pred dedením zo zákona prednosť. Ak svokor zanechal platný závet a označil v ňom za dedičku dotyčnú, potom po ňom môže dediť. Okrem toho, je potrebné rešpektovať potomkov a teda aj ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka:

Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

Aby mohol napr. celý majetok odkázať v závete dotyčnej, pričom by ešte žili poručiteľove deti, musel by ich platne vydediť. Inak by museli plnoleté deti dostať minimálne polovicu toho, čo by im patrilo podľa zákona. 

Ak však platný závet nezanechal, potom nastupuje tzv. dedenia na základe zákona, a to podľa dedičských skupín. Existujú 4 dedičské skupiny, medzi ktorými platí prísny princíp postupnosti. Inak povedané, napr. v druhej skupine je možné dediť len ak nemožno dediť podľa prvej skupiny, v tretej ak nemožno podľa druhej a v štvrtej skupine je možné dediť, ak sa nededí podľa tretej skupiny.

Tieto skupiny sú upravené v § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka:

§ 473

(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

§ 474

(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.

§ 475

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

§ 475a Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel. V tejto skupine nededia iné osoby. To znamená, že ak žije aspoň jedno poručiteľových detí, dediť bude ono. Ak žije aj mamin brat, tak bude dediť, avšak majetok nadobudne on do svojho výlučného vlastníctva. Tento zdedený majetok by patril len jemu a nepatril by ani do spoločného majetku manželov (BSM). Vyplýva to z § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Ak by nededilo ani jedno dieťa, a táto osoba by žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou a z tohto dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa, mohla by dediť v druhej dedičskej skupine.

Pokiaľ ide o vydržanie pozemkov, na vydržanie je potrebné splniť zákonné podmienky. Musí ísť o oprávnenú držbu veci, dobromyseľnú držbu, musí uplynúť zákonná lehota. V prípade nehnuteľností ide o lehotu 10 rokov, pričom do tejto lehoty sa započítava aj doba, počas ktorej vec držali právni predchodcovia vydržateľa (ktorí rovnako po celý čas spĺňali podmienky vydržania). Dobromyseľná držba znamená, že dotyčná osoba, v dobrej viere držala a užívala určitú vec, pričom po celý čas mala za to, že ide o jej pozemok a nemala žiadnu pochybnosť o tom, že vlastníkom môže byť niekto iný. Po splnení zákonných podmienok vydržania, nadobudne oprávnený držiteľ vec do svojho vlastníctva.

Nakoľko ide o dosť komplikovanú záležitosť a zo znenia otázky nie sú zrejmé všetky potrebné okolnosti, ide v prípade tejto odpovede, len o hypotetickú úvahu. Bolo by lepšie navštíviť advokáta osobne a porozprávať sa o možnostiach napadnutia dedičstva a podobne.