Odpoveď: Materská dovolenka, rodičovská dovolenka a výpoveď
Dobrý deň. Vaša odpoveď sa týka uplatnenia pracovnoprávnych inštitútov a to materskej a rodičovskej dovolenky a tiež výpovede. Pre úpravu týchto inštitútov je kľúčovým právnym predpisom zákon číslo 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Materská a rodičovská dovolenka
Právny inštitút materskej a rodičovskej dovolenky predstavuje vo svojej podstate dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Možno skonštatovať, že materská a rodičovská dovolenka je zákonom vymedzený časový rámec ospravedlneného pracovného voľna, počas ktorého žene, resp. mužovi prislúcha nárok na materské. Materské je pritom dávkou nemocenského poistenia, a preto podmienky vzniku tohto nároku neupravuje Zákonník práce, ale zákon číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Hoci Zákonník práce používa termíny „materská dovolenka“ a „rodičovská dovolenka“, legálnu definíciu týchto zákonných termínov neobsahuje. Samotná materská dovolenka poskytovaná na základe právneho dôvodu, ktorým je pôrodu dieťaťa (príp. detí), je právnym nárokom ženy, pričom žena o tento právny nárok nemusí osobitne žiadať. Stačí, ak zamestnávateľovi oznámi nástup na materskú dovolenku na predpísanom tlačive potvrdenom príslušným lekárom. Zamestnávateľ je v takom prípade povinný ospravedlniť jej absenciu v práci po celý čas trvania materskej dovolenky. Počas materskej dovolenky nepatrí žene mzda ani náhrada mzdy, ale materské.
Podľa súčasnej právnej úpravy má nárok na materskú (resp. rodičovskú) dovolenku aj muž, a to v zásade v rovnakom rozsahu a za obdobných podmienok ako žena.
Pokiaľ ide o nástup na materskú, resp. rodičovské dovolenku, je potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 166 ods. 3 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje: „Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.“
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku najmenej jeden mesiac pred predpokladaným dňom nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku. Inak povedané, v zmysle zákona sú muž aj žena povinní upovedomiť svojho zamestnávateľa o úmysle uplatniť svoje právo na materskú a rodičovskú dovolenku, a to najmenej jeden mesiac vopred.
Zároveň však treba doplniť, že Zákonník práce žiadnym spôsobom neupravuje právny následok toho, ak uvedená lehota nie je zo strany zamestnanca dodržaná.
Výpoveď počas materskej a rodičovskej dovolenky
Z hľadiska výpovede počas trvania materskej alebo rodičovskej dovolenky je potrebné rozlišovať to, či výpoveď dáva zamestnávateľ alebo zamestnanec. Výpoveď totiž predstavuje jeden zo spôsobou skončenia pracovného pomeru, ktorý môže v zásade využiť tak zamestnávateľ, ako aj zamestnanec.
V súvislosti s výpoveďou počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky sa prejavuje ochranná funkcia pracovného práva, nakoľko Zákonník práce v ustanovení § 64 upravuje tzv. ochrannú dobu, počas ktorej v zásade nemôže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď.
Podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce platí, že: „Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky.“
Zákonník práce pri konštruovaní ochrannej doby ide dokonca ešte ďalej, keď v prípade, že je zamestnancovi daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby a výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím až posledným dňom ochrannej doby. Výnimkou sú len prípady, kedy zamestnanec zamestnávateľovi oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.
Tento zákaz výpovede sa však nevzťahuje na prípady, kedy chce zamestnanec počas trvania materskej alebo rodičovskej dovolenky ukončiť pracovný pomer výpoveďou.
Podľa ustanovenia § 67 Zákonníka práce platí, že: „Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.“
Ak sa teda zamestnanec rozhodne počas trvania materskej, resp. rodičovskej dovolenky ukončiť pracovný pomer v dôsledku výpovede, v podaní výpovede mu v zásade nič nebráni.
Pri podaní výpovede však musí zamestnanec vždy dbať aj na to, aby bola podaná v súlade so Zákonníkom práce, pretože inak by mohlo ísť o neplatný právny úkon a teda aj o neplatné skončenie pracovného pomeru.
Výpoveď je ako právny inštitút upravená v ustanovení § 61 Zákonníka práce, pričom zo zákonnej úpravy vyplýva, že výpoveď musí byť realizovaná písomne a musí byť druhej strane doručená. V opačnom prípade totiž nie je výpoveď platná.
Preto pri podaní prípadnej výpovede postupujte tak, že výpoveď vyhotovíte v písomnej podobe, pričom z nej musí byť zrejmá najmä vôľa ukončiť pracovný pomer a tiež z nej musí byť zrejmé, kto výpoveď podáva – identifikácia zamestnanca a komu je adresovaná – identifikácia zamestnávateľa. Takto vyhotovenú výpoveď následne doručte zamestnávateľovi a nechajte si na nej potvrdiť prevzatie.
Záver
Záverom možno zhrnúť, že ak plánujete nastúpiť na materskú alebo rodičovskú dovolenku, je potrebné o tom zamestnávateľa upovedomiť najmenej mesiac vopred. A ak už budete na materskej, resp. rodičovskej dovolenke, tak pokiaľ sa rozhodnete dať v zamestnaní výpoveď, nič Vám v tom nebude brániť.
Projekt podporili:
