Koronavirus a zrušenie dovolenky

V tomto článku sa budeme zaoberať tým za akých okolností je možné zrušiť dovolenku pre výskyt koronavírusu (COVID-19) a ako postupovať. Ak budete mať ďalšie otázky k tejto téme napíšte nám do našej online poradne.

 

V týchto dňoch je hlavnou témou vírus COVID 19, nazývaný tiež koronavírus. Ochorenie, ktoré tento vírus spôsobuje ovplyvnil životy každého človeka. Jednou z týchto oblastí je aj oblasť cestovného ruchu.

 

Krajiny, postihnuté týmto vírusom prijali prísne opatrenia a obmedzenia, ako napr. uzavretie hotelov, lyžiarskych stredísk,  rezortov, či uzavreli hranice a zakázali vstup cudzincom.  

 

Tieto rozhodnutia možno považovať podľa názorov odbornej verejnosti skutočne za nevyhnutné.


No, ako môže postupovať človek, ktorý si objednal zájazd do takejto krajiny a v dôsledku mimoriadnych opatrení, sa zájazd nezrealizoval? Má právo na vrátenie peňazí? Na to sa pozrieme v tomto článku, ktorý zameriame výhradne na storno zájazdu z dôvodu, akým je napr. koronavírus (COVID 19).

 

Právnu úpravu zájazdov upravuje osobitný zákon, a to zákon č. 170/2018 Z. z. o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu (ďalej len ako „zákon o zájazdoch“). Možnosti, pre ktoré by bolo možné stornovať zájazd, možno nájsť aj v Občianskom zákonníku.


A) Storno zájazdu podľa zákona o zájazdoch


Úvodom je potrebné vysvetliť, čo sa považuje za zájazd, aby sme mohli vôbec uvažovať o aplikácii daného zákona.


Zájazdom je kombinácia najmenej dvoch rôznych druhov služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) zákona o zájazdoch. službou cestovného ruchu
-    preprava,
-    ubytovanie, ktoré nie je prirodzenou súčasťou prepravy a nie je určené na účel bývania,
-    prenájom motorových vozidiel alebo dvojkolesových motorových vozidiel, na ktorých vedenie sa vyžaduje vodičské oprávnenie skupiny A, alebo
-    iné služby cestovného ruchu, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou služby cestovného ruchu uvedených v prvom bode, druhom bode alebo treťom bode,


Tieto služby musia byť zakúpené na účel tej istej cesty, pričom aby sa považovali za zájazd, buď tieto služby skombinuje jeden obchodník, a to aj na požiadanie cestujúceho alebo podľa výberu cestujúceho uskutočneného pred uzatvorením zmluvy o zájazde, alebo ich skombinujú viacerí obchodníci (poskytovatelia) samostatnými zmluvami.

 

Ak ich kombinujú viacerí poskytovatelia tieto služby cestovného ruchu  musia byť (aby sa považovali za zájazd): 

- zakúpené na jednom predajnom mieste a skombinované pred tým, ako sa cestujúci zaviazal k úhrade ich ceny,
- ponúkané, predávané alebo účtované za súhrnnú cenu alebo za celkovú cenu,
- ponúkané alebo predávané pod označením „zájazd“, „balík služieb cestovného ruchu“ alebo obdobným označením,
- kombinované cestujúcim po uzatvorení zmluvy, ktorá oprávňuje cestujúceho na výber z rôznych druhov služieb cestovného ruchu, alebo
- zakúpené od rôznych obchodníkov prostredníctvom prepojených online rezervačných systémov, pri ktorých obchodník, s ktorým je uzatvorená prvá zmluva o službe cestovného ruchu, zasiela meno a priezvisko, platobné údaje a elektronickú adresu cestujúceho ďalšiemu obchodníkovi alebo ďalším obchodníkom a s týmto obchodníkom alebo obchodníkmi sa uzatvorí zmluva o službe cestovného ruchu najneskôr 24 hodín po potvrdení rezervácie prvej služby cestovného ruchu.


Zákon definuje aj to, čo zájazd nie je, a teda na aké typy dovoleniek sa nepoužije.

 

Zájazdom nie je kombinácia jedného druhu služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) v prvom bode, druhom bode alebo treťom bode (teda preprava, ubytovanie, prenájom motorového vozidla) a jednej inej služby cestovného ruchu alebo viacerých iných služieb cestovného ruchu podľa § 2 písm. a) štvrtého bodu (teda, ktoré nie sú prirodzenou súčasťou napr. prepravy, ubytovania, či prenájmu motorového vozidla), ak tieto iné služby cestovného ruchu nie sú ponúkané ako podstatná súčasť kombinácie služieb cestovného ruchu ani inak nepredstavujú jej podstatný prvok alebo ak cena týchto iných služieb cestovného ruchu nie je viac ako 25 % z celkovej ceny kombinácie služieb cestovného ruchu, alebo si ich cestujúci vybral a zakúpil až po začatí poskytovania služby cestovného ruchu uvedenej v § 2 písm. a) prvom bode, druhom bode alebo treťom bode (preprava, ubytovanie, prenájom motorového vozidla).


Na to, aby sme mohli hovoriť o zájazde z právneho hľadiska a aby sme mohli použiť daný zákon, teda musí ísť vždy o kombináciu vyššie uvedených služieb.

 

Ak si niekto tieto služby realizuje takpovediac na vlastnú päsť, nejde o zájazd a nemožno použiť tento zákon. 


Typickým príkladom je, ak si niekto kúpi letenku, osobitne si dohodne ubytovanie, prípadne aj iné služby.

 

Vtedy sa jedná o viacero zmlúv a záväzkov, ktoré je potrebné posudzovať samostatne.

 

Ak je napr. zrušený let možno použiť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, čo je problematika na samostatnú analýzu.

 

Ak sa napr. uzavrie prevádzka hotela, tiež je potrebné postupovať osobitne voči hotelu a skúmať, právo ktorého štátu sa použije (ak sa jedná o zahraničie).

Situácií, ktoré môžu nastať je mnoho a každá sa musí posúdiť individuálne.


Vráťme sa však späť k zákonu o zájazdoch. Ak si niekto objedná dovolenku cez cestovnú kanceláriu a dôjde k situácii, aká je tu v súvislosti s koronavírusom, mohol by za splnenia zákonných podmienok odstúpiť od zmluvy.


Podľa §  21 ods. 2 zákona o zájazdoch Cestujúci je oprávnený odstúpiť od zmluvy o zájazde pred začatím zájazdu bez zaplatenia odstupného, ak v cieľovom mieste alebo v jeho bezprostrednej blízkosti nastanú neodvrátiteľné a mimoriadne okolnosti, ktoré významne ovplyvnia poskytovanie zájazdu alebo prepravu cestujúcich do cieľového miesta; pri odstúpení od zmluvy o zájazde má cestujúci nárok na vrátenie všetkých platieb, ktoré za zájazd zaplatil.


Kľúčovým je pojem „neodvratiteľná a mimoriadna okolnosť“. Podľa zákona sa neodvrátiteľnou a mimoriadnou okolnosťou okolnosť, ktorú zmluvná strana, ktorá sa na ňu odvoláva, nemôže ovplyvniť a ktorej následky nemôže odvrátiť, ani keby prijala všetky primerané opatrenia.

 

Ak teda nastane okolnosť, ktorú zmluvná strana objektívne nemôže ovplyvniť, jej následky ani nijako odvrátiť a zároveň bude významne ovplyvnené poskytnutie zájazdu, vzniká dôvod na odstúpenie od zmluvy. 


Je pochopiteľné, že ak si zákazník objedná zájazd a po jeho zakúpení nastane okolnosť, ktorú nevie ovplyvniť ani odvrátiť, napr. krajina uzavrie hranice, zruší letecké spojenie, uzavrie rezort a pod., nastáva objektívna okolnosť, keďže tieto skutočne nevie ani ovplyvniť, ani odvrátiť.

 

Zároveň môže byť takáto okolnosť, nielen významne ovplyvniť poskytnutie zájazdu, ale ho vlastne celkovo zmariť. Nakoľko sa naplnia všetky dôvody podľa zákona, podľa nášho právneho názoru je možné od zmluvy odstúpiť.


Nad rámec toho, v súvislosti s aktuálnou situáciou okolo koronavírusu a uzatváraním hraníc je na mieste uviesť aj skutočnosť, že podľa zákona, ak v dôsledku neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností nie je možné zabezpečiť návrat cestujúceho podľa zmluvy o zájazde, cestovná kancelária uhrádza náklady na potrebné ubytovanie, ak je to možné rovnakej kategórie a triedy, v trvaní najviac troch nocí na jedného cestujúceho. 


Ak sa teda na Vás vzťahuje zákon o zájazdoch a ocitli ste sa v podobnej situácii, môžete uvažovať o využití odstúpenia od zmluvy.


Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká od počiatku  zmluvné strany sú povinné si vrátiť plnenia, čo znamená, že cestovná kancelária je povinná vrátiť peniaze. Ak by si ich ponechala, jednalo by sa o bezdôvodné obohatenie.

 

B)  Storno pre nemožnosť plnenia podľa Občianskeho zákonníka

 

Nemožnosť plnenia môže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu, alebo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

 

Závisí od toho, kedy nastala nemožnosť plnenia. Vo všeobecnosti, ak sa uzavrie zmluva, zmluvné strany sú si povinné navzájom plniť.

Ako príklad môžeme uviesť kúpnu zmluvu na dom. Ak sa uzavrie kúpna zmluva na dom ktorý neexistuje, ani sa neplánuje jeho výstavba, možno hovoriť o tom, že zmluva je neplatná, pretože predávajúci nikdy nesplní svoju časť zmluvy, nakoľko dom nikdy neexistova, ani nemal existovať. 

Ak by po uzavretí zmluvy dom, ktorý existoval bol úplne zničený, jednalo by sa o dodatočnú nemožnosť plnenia, kde by existovalo právo na odstúpenie od zmluvy. Samozrejme jedná sa o extrémny a hypotetický príklad, no cieľom je vysvetliť podstatu „možnosti plnenia“.

 

Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

 

Jedná sa o tzv. absolútnu neplatnosť, na ktorú sa môže odvolávať každý. Ak niekto plní na základe neplatného právneho úkonu, tak ten, kto takéto plnenie príjme sa bezdôvodne obohatí a musí bezdôvodné obohatenie vrátiť.

 

Ak to prenesieme na našu súčasnú situáciu, mohlo by sa jednať napr. o to, že poskytovateľ vie o tom, že krajina, prípadne lyžiarske stredisko alebo hotel bude uzavretý, v dôsledku čoho nebude objektívne môcť plniť svoju časť zmluvy (poskytnúť ubytovanie, služby a pod.), no napriek tomu zmluvu uzavrie. V takom prípade by sme mohli uvažovať o neplatnosti právneho úkonu, kedy by mohol zákazník žiadať z titulu neplatnej zmluvy, vrátiť peniaze, ktoré zaplatil.


Podľa § 575 Občianskeho zákonníka

(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

(3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

 

V tomto prípade ide o dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá nastane po uzavretí zmluvy.

 

Zákon hovorí, že plnenie, ktoré možno uskutočniť za sťažených podmienok, či s vyššími nákladmi, či po dojednanom čase, nie je nemožné.

 

Čo však v prípade, ak ho nemožno uskutočniť vôbec?

 

Vezmime si príklad objednávky dovolenky v lyžiarskom rezorte. Ak dôjde k uzavretiu zmluvy a po tom nastanú mimoriadne okolnosti, ktoré prinútia prevádzkovateľa uzavrieť rezort na tak dlhú dobu, že sa ukončí sezóna, jednalo by sa o nemožnosť plnenia.

Podľa nášho právneho názoru by totiž nebolo možné spravodlivo požadovať od zákazníka, aby súhlasil s tým, že na lyžovačku môže prísť budúcu sezónu. 

 

Ak nastane dodatočná nemožnosť plniť nestačí len požiadať o vrátenie peňazí. Je potrebné najskôr odstúpiť od zmluvy a následne žiadať ich vrátenie.

 

Je potrebné zdôrazniť, že v oboch prípadoch hovoríme o situácii, keď si zákazník dohaduje dovolenku takpovediac „na priamo“, teda nie cez nejakého sprostredkovateľa.

Môže ísť napr. o prípad kedy si niekto v hoteli v Taliansku v lyžiarskom rezorte sám dohodne pobyt a nerealizuje to cez cestovnú kanceláriu.

 

V tomto prípade sa nemusí jednať o zájazd podľa zákona o zájazdoch.  Nie je potrebné, aby boli splnené podmienky definície zájazdu, aby bolo možné žiadať vrátiť peniaze, cez nemožnosť plnenia.

 

C) Storno pre zodpovednosť za vady

 

Ďalšou z možností, prostredníctvom ktorých je možné žiadať storno dovolenky, je uplatnenie zodpovednosti za vady.

Podľa § 507 Občianskeho zákonníka Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

Nebezpečenstvo nákazy, napr. vírusom COVID 19, či mimoriadne situácie možno podľa nášho názoru považovať za neodstraniteľné vady, kedy má zákazník právo na odstúpenie od zmluvy.

Zmluva sa má plniť riadne a včas. Ak nie je splnená riadne a včas, má vady.

Vadu samozrejme niekedy možno odstrániť, no ak hovoríme o dovolenke, či pobyte, ktorý si niekto objedná máme za to, že každý jeden pobyt je jedinečný, nakoľko ak si niekto vyberie konkrétne miesto, hotel a služby, dáva tým najavo, že nemá záujem o iné služby. 

 

Preto, ak nie je možné zmluvu splniť, sú tu dve možnosti, buď odstúpenie od zmluvy, prípadne poskytnutie iného termínu, so súhlasom zákazníka, čo napr. v prípade zimnej dovolenky, nemusí byť možné.

Rovnako nemusí mať zákazník záujem z dôvodu pracovných, či iných povinností na inom termíne. Vzhľadom na to, by sme moli danú vadu považovať za neodstraniteľnú a bolo by možno odstúpiť od zmluvy a žiadať vrátiť peniaze, teda stornovať dovolenku.

 

Dovoľujeme si však upozorniť, že uvedená zodpovednosť za vady sa použije len ak neexistuje osobitná právna úprava, ktorá by takéto situácie riešila. Osobitný zákon, či ustanovenie zákona má prednosť, pred všeobecnou úpravou.

 

Záverom

Záverom si dovoľujeme upozorniť, že každý prípad je potrebné skúmať individuálne a nemožno tieto ustanovenia paušalizovať automaticky na každého.

Pri každom prípade je potrebné dôsledne skúmať splnenie všetkých zákonných dôvodov. Uvedený článok predstavuje základný náhľad na možnosti, ktoré naša právna úprava ponúka a nie je vylúčené, že pre riešenie Vašej situácie bude nevyhnutné obrátiť sa na advokáta, aby posúdil všetky okolnosti, dôvodnosť nároku a odporučil optimálny postup. 


V prípade, ak ste sa ocitli v podobnej situácii a potrebujete poradiť, môžete sa obrátiť na nás prostredníctvom našej právnej poradne. Odkaz na právnu poradňu nájdete na tejto stránke (hore v menu).




Autor článku:
JUDr. Milan Ficek, advokát

Podobné články z rovnakej oblasti práva: