Koronavírus ako vis maior

Dá sa na ohrozenie koronavírusom a s tým spojené preventívne a ochranné opatrenia nazerať ako na zásah vyššej moci?

 

V súčasnosti už zrejme nejeden účastník zmluvného vzťahu uvažoval nad tým, akým spôsobom ovplyvňuje aktuálne ohrozenie koronavírusom a súvisiace preventívne a ochranné opatrenia jeho záväzkový vzťah. Je prirodzené, že za daných nepriaznivých okolností sa uvažuje nad tým, či môže dostať účastník do omeškania s plnením, či zodpovedá za škodu pri porušení záväzku alebo či vôbec musí svoje záväzky dodržať.

 

Takéto úvahy sa dajú do značnej miery považovať za legitímne, ale v prvom rade treba uvažovať nad tým, ako na súčasnú situáciu nazerať z pohľadu práva.

Hoci zámerom tohto článku nie je detailne zodpovedať vyššie nastolené otázky, pokúsime sa v ňom uvažovať o takpovediac prvom kroku, ktorý je potrebný vykonať pri akýchkoľvek ďalších úvahách nad nastolenými otázkami, a tiež o možnej prevencii pred komplikáciami s tým spojenými.

Týmto povestným prvým krokom je zodpovedanie najdôležitejšej otázky, ktorou je to, či možno na súčasné ohrozenie koronavírusom a s tým spojené preventívne a ochranné opatrenia nazerať ako na zásah vyššej moci. Inak povedané, či ide o náhodnú právnu skutočnosť, ktorá sa z pohľadu práva označuje ako vyššia moc (lat. vis maior).

Právna teória v danej súvislosti rozlišuje dve formy náhody, a to jednoduchú a kvalifikovanú náhodu.

Vonkajšia kvalifikovaná náhoda (udalosť) sa spravidla označuje ako vyššia moc, pričom predstavuje takú náhodu, ktorej ani pri zachovaní všetkého úsilia (ktoré možno objektívne vynaložiť) nebolo možné zabrániť.

Okrem nemožnosti zabránenia vzniku takejto udalosti (tzn. okrem faktickej neodvrátiteľnosti) je nevyhnutné aj to, aby bola vzhľadom na svoju mimoriadnosť nepredvídateľná.

Možno teda zhrnúť, že pre zásah vyššej moci, a s tým spojené právne dôsledky, je nevyhnutné súčasné (kumulatívne) splnenie dvoch nasledovných podmienok, a to:


1.    nepredvídateľnosť a
2.    neodvrátiteľnosť.

 

V praktickom živote teda ide o udalosť (právnu skutočnosť), ktorá sa dá charakterizovať ako mimoriadna, nezavinená, nepredvídateľná a neodvrátiteľná.

Zásah vyššej moci sa preto v praxi spája väčšinou s rôznymi prírodnými udalosťami ako sú napr. povodne, zemetrasenia, či iné živelné pohromy.

Otázkou však stále zostáva, či rozšírenie koronavírusu a s tým spojené preventívne a ochranné opatrenia možno po právnej stránke kvalifikovať ako vis maior (vyššiu moc).

Sme toho názoru, že podobne ako pri iných právnych súvislostiach, ani tu sa nedá generalizovať (zovšeobecniť) to, či súčasná situácia predstavuje zásah vyššej moci alebo nie.

Vždy je potrebné konkrétny záväzkový vzťah posúdiť individuálne a s ohľadom na všetky okolnosti prípadu zhodnotiť, či sú záväzok a s ním spojené práva a povinnosti dotknuté zásahom vyššej moci.

To, či bude v konkrétnom prípade možné považovať súčasné okolnosti za také, ktoré napríklad vylučujúcu zodpovednosť za škodu alebo ovplyvňujú posudzovanie omeškanie s plnením závisí od individuálnych okolností tej ktorej právnej veci.

Zásadným bude najmä to, či zmluva obsahuje aj ustanovenie o vyššej moci, v dôsledku ktorej by sa napríklad posunula dodacia lehota alebo iné zmluvné termíny.

Dôležité je ďalej aj to, kedy došlo k uzavretiu záväzku. Iná bude totiž situácia, ak k uzavretiu zmluvy došlo v súčasnosti, nakoľko v súčasnosti sú už ohrozenie koronavirusom a s tým spojené komplikácie predvídateľné, a iné bude ak sa zmluva uzavrela v čase, kedy sa tieto komplikácie nedali objektívne predpokladať.

Záverom treba skonštatovať, že vis maior nie je ako právna kategória definovaná v žiadnom právnom predpise, hoci faktom je, že určité parciálne právne úpravy napríklad v záväzkových častiach Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pamätajú aj na situácie, ktoré sú fakticky zásahmi vyššej moci.

Aktuálny stav však so sebou nesie poučenie, že z hľadiska zmluvných vzťahov nič nemožno nechať na náhodu, a preto je z hľadiska právnej istoty a prevencie vhodné prakticky do akejkoľvek zmluvy pripojiť také zmluvné dojednania, ktoré by riešili úpravu vzájomných záväzkových vzťahov pre prípad zásahov vyššej moci alebo pri výskyte iných právnych skutočností.

Z tohto dôvodu je vhodné nechať si zmluvu pripraviť od advokáta, resp. si zmluvu, ktorú predloží druhá strana, nechať takto skontrolovať a prípadne doplniť alebo upraviť.

Takýto prístup zachováva najvyššiu mieru právnej ochrany a je zárukou toho, že zmluvné strany budú mať zabezpečenú primeranú ochranu svojich záujmov.

V súčasnej praxi však vo väčšine zmlúv absentuje doložka upravujúca záväzkové práva a povinnosti pre prípad zásahu vyššej moci. Svetlou výnimkou sú najmä obchodné zmluvy s medzinárodným prvkom alebo zmluvy developerov pri stavebnej činnosti.

Aktuálna situácia by však mala byť pre zmluvných partnerov dostatočnou motiváciou túto negatívnu bilanciu zmeniť a myslieť pri uzatváraní zmlúv na najvyšší možný stupeň právnej ochrany, ktorý sa inak, ako využitím služieb odborníka, nedá zabezpečiť. 




Autor článku:

Podobné články z rovnakej oblasti práva: