Otázka: Konanie o osvojení dieťaťa

Konanie o osvojenie dieťaťa. Ako prebieha konanie o osvojení dieťaťa?

Odpoveď: Konanie o osvojení dieťaťa

Konanie o osvojenie:

Podľa ustanovenia § 181:

(1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.

- Účastníkmi konania o osvojenie sú:

a/ osvojované dieťa,

b/ rodičia osvojovaného dieťaťa,

c/ poručník (v zákonom stanovených prípadoch),

d/ osvojiteľ,

e/ manžel osvojiteľa.

(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.

- Namiesto rodičov dieťaťa je účastníkom konania o osvojenie poručník v prípade, že:

a/ rodičia osvojovaného dieťaťa sú pozbavení rodičovských práv a povinností

b/ rodičia osvojovaného dieťaťa sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu

 (3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.

- Ďalšie prípady, kedy rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojenie sú:

a/ ak na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa podľa ZR,

b/ ak súd právoplatným rozsudkom vyslovil, že dieťa je osvojiteľné.

(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.

- Podľa ustanovenia § 100 ods. 3 ZR: Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. V prípade, že podľa uvedeného ustanovenia nie je potrebný súhlas manžela osvojiteľa na osvojenie, nie je táto osoba ani účastníkom konania o osvojenie.

(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.

- Konanie o osvojenie je možné začať iba na návrh, V konaní o osvojenie je lehota na rozhodnutie najviac jeden rok od podania návrhu na začatie konania; výnimočne je možné túto lehotu predĺžiť.

Z judikatúry k § 181:

R 50/1985: Uplynutie doby kvalifikovaného nezáujmu rodičov o dieťa je nielen jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia dieťaťa bez privolenia jeho rodičov, pokiaľ sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa, ale splnenie tejto podmienky má aj dôležitý procesný význam. Len pri jeho splnení už v čase začatia konania (a nielen v dobre rozhodovania súdu o osvojení) nie sú rodičia dieťaťa účastníkmi konania (§ 181 ods. 2 OSP). S prihliadnutím na nutnosť správneho vymedzenia okruhu účastníkov konania je preto vhodnejšie, aby návrhy na osvojenie boli podávané až po uplynutí uvedenej doby kvalifikovaného nezáujmu.

Podľa ustanovenia § 182:

(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.

- V rámci dokazovania je výsluch osvojovaného dieťaťa obligatórny iba v prípade, ak je osvojované dieťa schopné pochopiť význam osvojenia, pričom výsluch tohto dieťaťa  nemôže byť v rozpore s jeho záujmom. V tomto prípade je obligatórny výsluch dieťaťa odôvodnený náležitým zistením všetkých skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie o osvojení významné. Na druhej strane, v prípade, že sa osvojované dieťa nemá vypočuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.

(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.

- Výsluch ostatných účastníkov konania o osvojenie je obligatórny, pričom by sa mal podľa možností uskutočniť osobne.

Z judikatúry k § 182:

R 69/1967: Při rozhodování o osvojení nelze prospěch dítěte posuzovat jen z hlediska hmotných podmínek a předpokladú, nýbrž především z hlediska záruk všestranného rozvoje dítěte, to je i rozvoje duševního a citového.

Podľa ustanovenia § 183:

(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.

- Lekárske vyšetrenie zdravotného stavu osvojovaného dieťaťa a osvojiteľa je jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia, ktoré vyplývajú vo ZR. Toto lekárske vyšetrenie je zamerané na skutočnosť, či je zdravotný stav týchto osôb v súlade s účelom osvojenia. S výsledkami tohto lekárskeho vyšetrenia súd oboznamuje účastníkov konania o osvojenie.

(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.

- V rámci konania o osvojenia sa špeciálna poučovacia povinnosť súdu vzťahuje na účastníkov tohto konania, pričom ich súd poučí o:

a/ význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti,

b/ význame osvojenia z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa,

c/ povinnostiach osvojiteľa.

Podľa ustanovenia § 184:

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.

- V konaní o osvojenie rozhoduje súd rozsudkom, ktorý má konštitutívnu povahu v ktorom sa z obsahového hľadiska o. i. uvedie priezvisko (nie meno) osvojenca.