Osvojenie (adopcia) - judikatúra

ESĽP vo veci Pini a Bertani and Manera a Atripaldi proti Rumunsku

Význam uprednostnenia záujmov dieťaťa pred záujmami rodičov narastá v prípadoch, ak ide o vzťah založený osvojením, keďže (ako Európsky súd pre ľudské práva už vo svojej judikatúre uviedol), osvojenie znamená „dať rodinu dieťaťu a nie dieťa rodine“ (pozri Fretté proti Francúzku, 2002).

 

R 49/1961

Ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie, súd nemôže osvojenie vysloviť. Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.

 

R 62/1963

Ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie, súd nemôže osvojenie vysloviť. Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.

 

R 23/1962

Osvojenie dieťaťa mužom, ktorý nie je manželom matky, podľa § 63 ods. 2 ZR (teraz § 97 ods. 2 – pozn. autora) nemožno vysloviť. Osvojiteľ by bol zapísaný do matriky namiesto oboch rodičov tohto dieťaťa, čo je v rozpore s prirodzenými vzťahmi medzi rodičmi a deťmi.

 

R 50/1985

Pri nariadení ústavnej výchovy (teraz ústavnej starostlivosti – pozn. autora) treba veľmi starostlivo uvážiť, či výchova dieťaťa je tak vážne narušená, že je nevyhnutné nariadením ústavnej výchovy zasiahnuť do života dieťaťa; nariadenie ústavnej výchovy by malo byť výnimkou. Ak ide o situáciu, keď výchova dieťaťa nie je síce narušená, ale záujem maloletého nevyhnutne vyžaduje zabezpečenie jeho výchovy, je žiaduce, aby súd nariadil ústavnú výchovu až potom, keď iné riešenie, najmä zverenie dieťaťa do výchovy iného občana než rodiča (teraz do náhradnej osobnej starostlivosti – pozn. autora), zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo jeho osvojenie, neprichádza do úvahy.

 

R 91/2000

Ak otec dieťaťa na základe rozhodnutia súdu prispieval na výživu maloletého dieťaťa do rúk jeho matky ešte aj po tom, čo dieťa bolo osvojené manželom matky, ktorý spolu s matkou dieťaťa riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť na osvojené dieťa, nešlo zo strany biologického otca o plnenie vyživovacej povinnosti za iného podľa § 101 ZR (teraz § 79 – pozn. autora), ale o poskytnutie majetkového prospechu matke dieťaťa z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Vecne pasívne legitimovanou na vydanie bezdôvodného obohatenia je tu matka dieťaťa ako preberateľka plnenia.

Prípustnosť dovolania nie je tu vylúčená ustanovením § 238 ods. 4 OSP, keďže nejde o vec upravenú Zákonom o rodine.

 

Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 379/2010

Medzi záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.

 

ESĽP vo veci Schwizgebel proti Švajčiarsku

Štát musí bdieť nad tým, aby za osvojiteľov boli vybraté osoby, ktoré môžu vo všetkých smeroch poskytnúť najpriaznivejšie podmienky na prijatie osvojovaného dieťaťa. Súd v tejto súvislosti pripomína svoju judikatúru, podľa ktorej platí, že pokiaľ je medzi osvojiteľom a osvojovaným dieťaťom vytvorené rodinné puto, „musí sa prihliadnuť na čo najlepší záujem dieťaťa, ktorý podľa povahy a závažnosti môže mať prednosť nad záujmom rodičov“ (E.P. proti Taliansku - § 62, ako ja Johnasen proti Nórsku - § 78).

 

R 5/1976

Lekárske vyšetrenie osvojenca a osvojiteľov (70 ZR; teraz § 104 – pozn. autora), na základe ktorého súd zisťuje, či sa ich zdravotný stav neprieči účelu osvojenia, musí zodpovednosť zákonnému predpokladu podľa ustanovenia § 154 ods. 1 OSP, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

 

R 34/1961

Osvojenie nemožno vysloviť, ak by vzťah, ktorý vzniká osvojením medzi osvojiteľom a osvojencom (§ 63 zákona o rodinnom práve; teraz § 97 ZR – pozn. autora), bol v rozpore s existujúcim rodinným vzťahom osvojiteľa k osvojencovi. Takýto vzťah však nie je medzi tetou a neterou.

 

R 6/1987

Za osamelú osobu v zmysle ustanovenia § 74 ods. 2 ZR (teraz § 100 ods. 1 – pozn. autora) nemožno považovať osobu, ktorá žije v manželstve v čase, keď súd rozhoduje o osvojení.

 

R 30/1962

V konaní o osvojenie dieťaťa druhým manželom matky musí byť predmetom vyšetrenia súdu, aj to, či druhý manžel matky, ktorá zamýšľa osvojiť si dieťa, má zákonnú vyživovaciu povinnosť k svojim vlastným deťom. Súd v tomto prípade prihliadne aj na to, aký vplyv by malo osvojenie na vyživovaciu povinnosť osvojiteľa k jeho vlastným deťom. Preto uváži, či zamýšľané osvojenie je v súlade so záujmom spoločnosti, keď dieťaťu ktoré má byť osvojené, nechýba rodinné prostredie a zúčastňuje sa na výhodách vyplývajúcich z toho, že žije v domácnosti matky a jej druhého manžela.

 

R 69/1967

Pri rozhodovaní o osvojení nemožno prospech dieťaťa posudzovať len z hľadiska hmotných podmienok a predpokladov, ale predovšetkým z hľadiska záruk všestranného rozvoja dieťaťa, a to aj rozvoja duševného a citového.

 

R 29/1990

Súhlas rodiča na osvojenie maloletého dieťaťa, ktorý bol podmienený tým, že dieťa bude mať aj naďalej doterajšie priezvisko, nemožno pokladať za súhlas na osvojenie v zmysle ustanovenia § 67 ZR (teraz § 101 – pozn. autora).

 

R 51/1962

Prejavom záujmu o dieťa podľa § 66 ods. 3 písm. a) zákona o rodine (teraz § 102 ods. 1 písm. a) – pozn. autora) v znení zákona č. 15/1958 Zb. nie je len priamy styk rodiča s dieťaťom, ale aj iné prejavy rodiča, z ktorých je zrejmé, že sa dieťaťa nemieni zriecť. Za takéto prejavy záujmu o dieťa treba považovať opätovné návrhy matky opatrovníckemu súdu, aby sa nenariaďovala ústavná výchova dieťaťa, aby bola zrušená a aby bolo dieťa zverené jej.

 

R 51/1964

Ak otec niekoľko rokov neprejavuje prakticky žiadny záujem udržiavať s maloletým styk, niekoľko rokov na neho riadne neplatí, a ak sa má ako rodič vysloviť k navrhovanému osvojeniu, nesleduje tým záujem dieťaťa, ale svoj súhlas viaže na odpustenie dlžného výživného, neprejavuje o dieťa ani zďaleka skutočný záujem, ktorý by mal ako rodič prejavovať, a preto nič nebráni tomu, aby osvojenie maloletého bolo povolené aj bez jeho súhlasu.

 

Rozsudok NS SSR sp. zn. 1 Cz 94/75

V konaní o osvojenie treba vždy dôkladne objasniť celkový postoj rodičov k dieťaťu, ich pomery, dôvody, pre ktoré sa o dieťa osobne nestarajú ako aj to, či rodičom v primeranej starostlivosti o dieťa a v styku s ním nebránia ospravedlniteľné prekážky. Prejavom skutočného záujmu o dieťa v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) ZR (teraz § 102 ods. 1 písm. a) – pozn. autora) nemusí byť len priamy styk rodiča s dieťaťom, ale aj iné konanie rodiča, z ktorého je celkom zrejmé, že rodič si zachoval k dieťaťu rodičovský vzťah.

 

R 5/1977

Ustanovenie § 68 ods. 1 ZR (teraz § 102 ods. 1 – pozn. autora) sa nevzťahuje na prípady, keď rodičia nemôžu vykonávať rodičovské práva a povinnosti z objektívnych dôvodov (napr. pre duševnú poruchu).

 

R 63/1970

Pri úvahe o splnení podmienok ustanovenia § 68 ods. 1 písm. a) ZR (teraz § 102 ods. 1 písm. a) – pozn. autora)(kvalifikovaný nezáujem rodičov o dieťa) je treba v každom jednotlivom prípade dôkladne a komplexne objasniť celkový postoj rodičov k dieťaťu, ich pomery, dôvody, ktoré viedli k tomu, že sa o dieťa osobne nestarajú, ako aj to, či rodičom nebránia v priamej starostlivosti o dieťa ospravedlniteľné prekážky.

Za bydlisko maloletého dieťaťa v zmysle § 88 písm. c) OSP nemožno považovať jeho pobyt založený opatrením dočasného charakteru, akým je napr. odovzdanie dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov, alebo jeho umiestnenie v zariadení kolektívnej starostlivosti, ak nie je spojené s jasne prejaveným úmyslom rodičov neplniť rodičovské povinnosti.

 

R 54/1963

Ak rodičia dali súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom (§ 66 ods. 3 písm. c) zákona o rodinnom práve; teraz § 102 ods. 1 písm. c) –pozn. autora), v konaní o osvojenie už nie je potrebný súhlas rodičov na osvojenie dieťaťa inými osobami (§ 66 ods. 3 zákona o rodinnom práve; teraz § 102 ods. 3 písm. c) –pozn. autora), rodičia nie sú ani účastníkmi konania o osvojenie (§ 265 ods. 2 OSP) a súd nemal zisťovať ich stanovisko k osvojeniu dieťaťa.

 

Rozsudok NS SSR sp. zn. 2 Cz 11/80

Opatrovník ustanovený podľa § 37 ods. 3 ZR (teraz § 31 ods. 2 – pozn. autora) nemôže nahradiť opatrovníka, ktorý dáva privolenie na osvojenie podľa ustanovenia § 68 ods. 2 ZR (teraz § 102 ods. 3 – pozn. autora). Tohto opatrovníka treba ustanoviť osobitne, priamo v konaní o osvojenie.

Nevylučuje sa pritom, aby súd ustanovil tú istú osobu za opatrovníka na privolenie osvojenia, ako aj za opatrovníka na zastupovanie dieťaťa.

 

R 2/1988

V konaní o osvojenie podľa ustanovenia § 68 ods. 1 ZR (teraz § 102 ods. 1 – pozn. autora) súd ustanoví maloletému dieťaťu spravidla jedného opatrovníka, ktorému vymedzí rozsah jeho práv a povinností tak, že opatrovník bude maloleté dieťa v konaní o osvojenie zastupovať a je oprávnený dať súhlas na osvojenie.

 

Rozsudok NS SSR sp. zn. 1 Cz 19/75

V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, nemožno určovať meno osvojovaného.

 

R 54/2000

Zásada slovenského práva, že osvojiť možno len maloletého, nie je takou zásadou, na ktorej podľa § 36 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov treba bezvýhradne trvať. Vyplýva to aj z článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého muži a ženy, vekom spôsobilí, majú právo založiť rodinu v súlade s vnútroštátnymi zákonmi. Uvedený článok chráni jednorazové akty, ako napríklad uzavretie manželstva alebo osvojenie dieťaťa. Ak sa rodinný vzťah medzi osvojiteľom a osvojencom vytvoril už v čase osvojenia, odkedy osvojenec žije v rodine osvojiteľa, niet zákonného dôvodu ho neakceptovať.

 

R 22/1965

V konaní o návrhu na zrušenie osvojenia nie je prípustné prenesenie príslušnosti.

 

Stanovisko NS ČSR sp. zn. Pls 5/1967

 

Z povahy konania o zrušenie osvojenia treba vzhľadom na to, že po vyhovení návrhu na zrušenie osvojenia vznikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, vyvodiť, že rodičia osvojenca sú účastníkmi tohto konania, prirodzene za predpokladu, že nimi boli v konaní, v ktorom bolo osvojenie vyslovené.

 




Autor článku:
JUDr. Milan Ficek, advokát

Podobné články z rovnakej oblasti práva:
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku