Zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) upravuje procesnú stránku osvojenia dieťaťa. V piatej hlave tretej časti OSP s názvom osobitné ustanovenia, konkrétne v ustanoveniach §§ 180a až 185 sú upravené dva. resp. tri druhy konania. V ustanoveniach §§ 180a a 180b je upravené konanie o osvojiteľnosti (tzv. incidenčné konanie), v ustanoveniach §§ 181 až 184 je upravené konanie o osvojenie a v ustanovení § 185 je upravené konanie o zrušenie osvojenia. Všetky tri druhy konania patria do kategórie nesporových konaní a v rámci všetkých troch druhoch konania sa uplatňuje tzv. druhá definícia účastníkov konania, t. j. účastníkmi konania sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Z hľadiska miestnej príslušnosti pôjde v daných prípadoch o osobitnú výlučnú príslušnosť podľa ustanovenia § 88 ods. 1 pís. c), podľa ktorého je na konanie príslušný súd v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko.
1/ Konanie o osvojiteľnosti:
- Cieľom tohto konania je zefektívniť samotný proces osvojovania, pričom najvýznamnejším dôsledkom tohto konania je, že v prípade, že súd rozhodne o osvojiteľnosti dieťaťa, potom rodičia osvojovaného dieťaťa nebudú účastníkmi konania o osvojenie.
Podľa ustanovenia § 180a:
(1) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného predpisu, môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
- Osobitným predpisom sa rozumie ZR, resp. príslušné ustanovenia týkajúce sa osvojenia; konanie možno začať na návrh, ako aj bez návrhu (ex offo); v praxi podáva návrh na začatie konania o osvojiteľnosti najčastejšie príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany.
(2) Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom.
- Okruh účastníkov konania o osvojiteľnosti je upravený tak, že účastníkmi konania sú dieťa a rodičia tohto dieťaťa. Procesná spôsobilosť je ex lege rozšírená aj na maloletého rodiča dieťaťa, za predpokladu, že dosiahol vek minimálne 16 rokov, v takom prípade bude účastníkom konania o osvojiteľnosti; v prípade, že maloletý rodič dieťaťa nesplní podmienku dosiahnutia minimálneho veku 16 rokov, musí byť v konaní o osvojiteľnosti zastúpený svojím zákonným zástupcom.
(3) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
- Namiesto rodičov dieťaťa je účastníkom konania o osvojiteľnosti poručník v prípade, že:
a/ rodičia dieťaťa sú pozbavení rodičovských práv a povinností,
b/ rodičia dieťaťa sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo
c/ rodičia dieťaťa nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia.
(4) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
- Procesným dôsledkom poskytnutia tzv. blanketového súhlasu rodičov na osvojenie dieťaťa je strata ich spôsobilosti byť účastníkom konania v konaní o osvojiteľnosti.
(5) Súd v konaní môže vypočuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma i okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
- V rámci dokazovania (pri výsluchu) je súd oprávnený vypočuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené; súd v rámci konania o osvojiteľnosti obligatórne skúma tiež okolnosti, ktoré sú na strane dieťaťa a vylučujú splnenie účelu osvojenia.
(6) O osvojiteľnosti rozhodne súd rozsudkom bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.
- V konaní o osvojiteľnosti sa rozhoduje rozsudkom, pričom lehota na rozhodnutie je 3 mesiace odo dňa začatia konania (t. j. deň kedy došiel návrh na začatie konania súdu alebo deň keď súd vydal uznesenie o začatí konania); túto lehotu je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, avšak najviac o tri mesiace.
Podľa ustanovenia § 180b:
Súd na návrh rozhodnutie o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh je možné podať len do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
- Zrušiť rozhodnutie o osvojiteľnosti je možné za splnenia nasledujúcich podmienok:
a/ na návrh
b/ musí dôjsť k zmene pomerov
c/ návrh musí byť podaný, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov (do tzv. predosvojiteľskej starostlivosti)
2/ Konanie o osvojenie:
Podľa ustanovenia § 181:
(1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
- Účastníkmi konania o osvojenie sú:
a/ osvojované dieťa,
b/ rodičia osvojovaného dieťaťa,
c/ poručník (v zákonom stanovených prípadoch),
d/ osvojiteľ,
e/ manžel osvojiteľa.
(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
- Namiesto rodičov dieťaťa je účastníkom konania o osvojenie poručník v prípade, že:
a/ rodičia osvojovaného dieťaťa sú pozbavení rodičovských práv a povinností
b/ rodičia osvojovaného dieťaťa sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu
(3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu; to platí aj v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
- Ďalšie prípady, kedy rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojenie sú:
a/ ak na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného dieťaťa podľa ZR,
b/ ak súd právoplatným rozsudkom vyslovil, že dieťa je osvojiteľné.
(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.
- Podľa ustanovenia § 100 ods. 3 ZR: Ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. V prípade, že podľa uvedeného ustanovenia nie je potrebný súhlas manžela osvojiteľa na osvojenie, nie je táto osoba ani účastníkom konania o osvojenie.
(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
- Konanie o osvojenie je možné začať iba na návrh, V konaní o osvojenie je lehota na rozhodnutie najviac jeden rok od podania návrhu na začatie konania; výnimočne je možné túto lehotu predĺžiť.
Z judikatúry k § 181:
R 50/1985: Uplynutie doby kvalifikovaného nezáujmu rodičov o dieťa je nielen jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia dieťaťa bez privolenia jeho rodičov, pokiaľ sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa, ale splnenie tejto podmienky má aj dôležitý procesný význam. Len pri jeho splnení už v čase začatia konania (a nielen v dobre rozhodovania súdu o osvojení) nie sú rodičia dieťaťa účastníkmi konania (§ 181 ods. 2 OSP). S prihliadnutím na nutnosť správneho vymedzenia okruhu účastníkov konania je preto vhodnejšie, aby návrhy na osvojenie boli podávané až po uplynutí uvedenej doby kvalifikovaného nezáujmu.
Podľa ustanovenia § 182:
(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
- V rámci dokazovania je výsluch osvojovaného dieťaťa obligatórny iba v prípade, ak je osvojované dieťa schopné pochopiť význam osvojenia, pričom výsluch tohto dieťaťa nemôže byť v rozpore s jeho záujmom. V tomto prípade je obligatórny výsluch dieťaťa odôvodnený náležitým zistením všetkých skutočností, ktoré sú pre rozhodnutie o osvojení významné. Na druhej strane, v prípade, že sa osvojované dieťa nemá vypočuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
- Výsluch ostatných účastníkov konania o osvojenie je obligatórny, pričom by sa mal podľa možností uskutočniť osobne.
Z judikatúry k § 182:
R 69/1967: Při rozhodování o osvojení nelze prospěch dítěte posuzovat jen z hlediska hmotných podmínek a předpokladú, nýbrž především z hlediska záruk všestranného rozvoje dítěte, to je i rozvoje duševního a citového.
Podľa ustanovenia § 183:
(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
- Lekárske vyšetrenie zdravotného stavu osvojovaného dieťaťa a osvojiteľa je jednou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia, ktoré vyplývajú vo ZR. Toto lekárske vyšetrenie je zamerané na skutočnosť, či je zdravotný stav týchto osôb v súlade s účelom osvojenia. S výsledkami tohto lekárskeho vyšetrenia súd oboznamuje účastníkov konania o osvojenie.
(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
- V rámci konania o osvojenia sa špeciálna poučovacia povinnosť súdu vzťahuje na účastníkov tohto konania, pričom ich súd poučí o:
a/ význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti,
b/ význame osvojenia z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa,
c/ povinnostiach osvojiteľa.
Podľa ustanovenia § 184:
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
- V konaní o osvojenie rozhoduje súd rozsudkom, ktorý má konštitutívnu povahu v ktorom sa z obsahového hľadiska o. i. uvedie priezvisko (nie meno) osvojenca.
3/ Konanie o zrušenie osvojenia:
Podľa ustanovenia § 185:
Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
- V súlade s ustanovením § 109 ZR je možné osvojenie v rámci šesťmesačnej lehoty zrušiť a to aj napriek tom, že v slovenskom právnom poriadku je osvojenie konštruované ako v zásade nezrušiteľné. Z procesného hľadiska je konanie o zrušenie osvojenia upravené iba stroho, a to iba jedným ustanovením, v zmysle ktorého je toto konanie možné začať nielen na návrh, ale aj z úradnej povinnosti súdu. Z legislatívno-technického hľadiska je konanie o zrušenie osvojenia upravené súčasne s konaním o osvojení; napriek tomu sme ho v rámci tohto výkladu uviedli ako samostatné nesporové konanie.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
