Podľa Zákona o rodine vzniká osvojením medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia. Osvojenie je na rozdiel do biologického rodičovstva, rodičovstvom právnym, ktoré vzniká na základe právoplatného rozhodnutia o osvojení.
Zákony v Slovenskej republike rozlišujú tri resp. štyri typy konaní týkajúce sa osvojenia. Ide o samotné konanie o osvojenie, konanie o osvojiteľnosti, konanie o zverenie do predosvojiteľskej starostlivosti a konanie o zrušenie osvojenia. Hmotnoprávne podmienky osvojenia upravuje Zákon o rodine. Procesné podmienky, teda postup pri osvojení upravoval do 30.06.2016 Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). V súčasnosti sú tieto konania upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len CMP). Dôležitým poznatkom je, že konanie o osvojiteľnosti zásadne predchádza konaniu o osvojenie dieťaťa a konaniu o osvojenie predchádza konanie o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.
Na všetky konania vo veciach osvojenia je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko. Ak takéhoto súdu niet, potom je príslušným súdom ten, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje. Miestna príslušnosť je teda stanovená podobne, ako bola stanovená v Občianskom súdnom poriadku.
Konanie o osvojiteľnosti
Tento druh konania je upravený v § 137 až 142 CMP. Podstata tohto konania spočíva v tom, že súd zisťuje či sú splnené podmienky pre osvojenie dieťaťa ešte pred tým, než je osvojené. Toto konanie môže začať na návrh aj bez návrhu. Navrhovateľom môže byť zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené. Toto ustanovenie prináša novinku oproti OSP, keďže návrh už môže podať aj zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené. Účastníkom konania je navrhovateľ, ak konanie začalo na návrh, dieťa a jeho rodičia. Naproti tomu, OSP za účastníkov ustanovoval len dieťa a jeho rodičov. Rodič je účastníkom konania aj vtedy, ak ešte nie je plnoletý, no má minimálne 16 rokov. Ak má menej ako 16 rokov, potom musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom. Hranicu 16 rokov zákonodarca odôvodňuje predpokladom dostatočnej rozumovej vyspelosti podobne, ako v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo.
Ani rodičia však nemusia byť účastníkmi za každých okolností. Podľa § 138 ods.3 a 4 CMP Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom poručník. Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom. CMP takúto právnu úpravu v podstate kompletne prevzalo z OSP.
Ak súd zistí, že podmienky pri vyslovenie osvojiteľnosti nie sú splnené, návrh zamietne. Ak však usúdi, že návrh je dôvodný a existujú predpoklady na vyslovenie osvojiteľnosti, rozhodne, že dieťa je osvojiteľné. Rozsudok je povinný vydať do 3 mesiacov od začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny. Existuje aj možnosť zrušenie rozhodnutia o osvojiteľnosti. Je to možné len ak nastane zmena pomerov a len do času kým dieťa nie je zverené do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Zákonodarca aj v tejto časti prevzal starú právnu úpravu. Zásadným dôsledkom rozhodnutia o osvojiteľnosti dieťaťa je skutočnosť, že jeho biologickí rodičia už nebudú účastníkmi konania v konaní o osvojenie.
Konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti
Predosvojiteľská starostlivosť je hmotnoprávnou podmienkou toho, aby vôbec mohlo byť dieťa osvojené. Podľa § 103 ods.1 Zákona o rodine Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Náklady spojené s predosvojiteľskou starostlivosťou uhrádza budúci osvojiteľ.
Toto konanie predchádza konanie o osvojenie a začína na návrh budúceho osvojiteľa. Účastníci sú spravidla tí istí, ako pri konaní o osvojenie. Súd zverí dieťa do predosvojiteľskej starostlivosti uznesením, pričom vo výroku vymedzí rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa k maloletému dieťaťu. Toto konanie však neprebehne v prípade, ak si dieťa chce osvojiť manžel rodiča dieťaťa a ak splní podmienku, že sa o dieťa stará počas 9 mesiacov. Je to z dôvodu, že v tomto prípade sa dieťa nezveruje do nového výchovného prostredia. Rovnako tomu je aj v prípade, ak ide o pestúna, osobu, ktorá mala dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti alebo poručníka, ktorý sa o dieťa osobne staral. Musí však byť dodržaná lehota 9 mesiacov.
Konanie o osvojenie
Konanie o osvojenie je najdôležitejším konaním v týkajúcim sa osvojenia, nakoľko práve počas neho sa rozhodne, či dieťa bude mať „nových“ rodičov, alebo nie. Počas konania sa posudzuje splnenie všetkých hmotnoprávnych podmienok, a to ako na strane osvojenca, tak strane osvojiteľa. Toto konanie začína výlučne na návrh, pričom účastníkom konania je dieťa, ktoré je osvojované, jeho rodičia, osvojiteľ a jeho manžel, prípadne aj poručník. Podľa § 144 ods. 2 a 3 CMP Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom poručník. Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak na osvojenie netreba ich súhlas podľa predpisov rodinného práva; to platí aj vtedy, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas. CMP prebralo úpravu účastníctva z OSP v podstate bez zmeny.
Veľmi významnou zmenou oproti OSP je skutočnosť, že podľa nového CMP, konkrétne podľa § 145 je súd povinný o osvojení rozhodnú bezodkladne, najneskôr však do 6 mesiacov od začatia konania. Podľa doterajšej úpravy bol súd povinný rozhodnúť do 1 roka od začatia konania.
Rovnako, ako tomu bolo aj v starej právnej úprave, aj v CMP Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie. Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
Ďalšia novinka sa týka posudzovania zdravotného stavu dieťaťa. Podľa § 183 ods.1 OSP Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zisťoval, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia a s výsledkami vyšetrenia následne oboznámil účastníkov. Podľa CMP a dôvodovej správy k nemu by mal súd zisťovať zdravotný stav dieťaťa komplexne, podľa potreby nie len na základe lekárskeho vyšetrenia.
Súd má ešte jednu nemenej dôležitú úlohu, a síce poučiť účastníkov o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti aj z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ. Táto povinnosť súdu bola prebratá z § 183 ods.2 OSP.
Tak, ako v OSP aj v Civilnom mimosporovom poriadku ostáva zachované, že súd v rozsudku, ktorým vyslovuje osvojenie uvedie aj priezvisko, ktoré bude osvojené dieťa mať.
Poslednou dôležitou zmenou je fakt, že súd je povinný právoplatný rozsudok, ktorým vyslovil osvojenie dieťaťa zaslať orgánu, ktorý vedie matriku. Podľa doterajšej úpravy stačilo len oznámenie o osvojení.
Konanie o zrušenie osvojenia
Posledným konaním, ktoré je z hľadiska systematiky zákona zaradené pod konanie o osvojenie, je konanie o zrušenie osvojenia. Ide o zriedkavé konanie, ktoré môže iniciovať osvojenec, osvojiteľ alebo môže začať bez návrhu. Konanie môže začať len do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Ide o hmotnoprávnu lehotu vyplývajúcu zo Zákona o rodine. Konanie môže začať, len z vážnych dôvodov, ktoré sú v záujme maloletého. Zrušením osvojenia vznikajú znovu vzájomné vzťahy medzi osvojencom a pôvodnou rodinou a osvojenec bude mať opäť svoje predošlé priezvisko.
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
