Hranica pozemku medzi susedmi

Dobrý deň,
ak stavba oplotenia nebola súčasťou jeho projektu domu a stavebného povolenia k domu, tak musel podať ďalšiu žiadosť o vydanie stavebného povolenia a mali ste byť účastníkom tohto konania (s ohľadom na výšku múru nepostačovalo ohlásenie).

Ak tak sused nepostupoval a oplotenie postavil bez stavebného povolenia, môžete podať podnet na stavebný úrad, aby vykonali tzv. štátny stavebný dozor. Ak by nekonali, podajte podnety aj na krajský stavebný úrad a netrestný úsek prokuratúry, ktorý vykonajú dohľad nad zákonnosťou postup stavebného úradu.

Dobrý deň,

v obdobných situáciách prichádzajú do úvahy viaceré mimosúdne alternatívne riešenia, a to napr. usporiadanim hraníc pozemkov, zámennou zmluvou, kúpno-predajnou zmluvou, či dokonca prenájmom, pričom tie časti pozemkov, ktoré by sa mali zameniť, predať alebo kúpiť treba identifikovať a zamerať v geometrickom pláne s označením jednotlivých parciel. Ak ste zistili, že ohradenie zasahuje aj do inej parcely, ktorú vlastnia iní majitelia, potom sú to v prvom rade títo majitelia oklieštení o časť pozemku, ktorý by snahu k usporiadaniu vlastníctva mali iniciovať. Vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov predmetnej parcely, do ktorej ohradenie Vášho pozemku zasahuje, bude dosiahnutie dohody náročnejšie ak nie nemožné. O to viac, pokiaľ sú na liste vlastníctva nezistení vlastníci alebo vlastníci, ktorí už nežijú. V týchto prípadoch je nutné komunikovať s regionálnym úradom SPF, ktorý tieto pozemky môže spravovať, a ktorý pri predaji pozemkov postupuje podľa ustanovení osobitných predpisov. Ostatných žijúcich spoluvlastníkov by bolo tiež potrebné kontaktovať. Vzhľadom na množstvo podielových spoluvlastníkov bude cesta usporiadania vzťahov skutočne náročná, najmä z časového hľadiska.

Do úvahy by ešte prichádzalo preskúmanie naplnenia podmienok vydržania tejto spornej časti pozemku. Uviedli ste, že právny predchodca pozemok užíval od r. 1970. Z pohľadu vydržania je však kľúčové, či oprávnená držba bola dobromyseľná, teda či ste boli dobromyseľná v tom, že pozemok Vám patril ako vlastníkovi a to po celú dobu 10 rokov, alebo ste mali vedomosť o tom, že parcela Vám nepatrí. Podmienky vydržania sú stanovené pomerne prísne, a dobromyseľnosť a oprávnenosť držby by bolo nevyhnutné preukázať relevantnými dôkazmi. Ak si myslíte, že podmienky by ste mohli spĺňať, pre komplikovanosť situácie Vám odporúčam vec riešiť s advokátom.

Dobrý deň,

v obdobných situáciách prichádzajú do úvahy viaceré mimosúdne alternatívne riešenia, a to napr. usporiadanim hraníc pozemkov, zámennou zmluvou, kúpno-predajnou zmluvou, či dokonca prenájmom, pričom tie časti pozemkov, ktoré by sa mali zameniť, predať alebo kúpiť treba identifikovať a zamerať v geometrickom pláne s označením jednotlivých parciel. Ak ste zistili, že ohradenie zasahuje aj do inej parcely, ktorú vlastnia iní majitelia, potom sú to v prvom rade títo majitelia oklieštení o časť pozemku, ktorý by snahu k usporiadaniu vlastníctva mali iniciovať. Vzhľadom na veľký počet spoluvlastníkov predmetnej parcely, do ktorej ohradenie Vášho pozemku zasahuje, bude dosiahnutie dohody náročnejšie ak nie nemožné. O to viac, pokiaľ sú na liste vlastníctva nezistení vlastníci alebo vlastníci, ktorí už nežijú. V týchto prípadoch je nutné komunikovať s regionálnym úradom SPF, ktorý tieto pozemky môže spravovať, a ktorý pri predaji pozemkov postupuje podľa ustanovení osobitných predpisov. Ostatných žijúcich spoluvlastníkov by bolo tiež potrebné kontaktovať. Vzhľadom na množstvo podielových spoluvlastníkov bude cesta usporiadania vzťahov skutočne náročná, najmä z časového hľadiska.

Do úvahy by ešte prichádzalo preskúmanie naplnenia podmienok vydržania tejto spornej časti pozemku. Uviedli ste, že právny predchodca pozemok užíval od r. 1970. Z pohľadu vydržania je však kľúčové, či oprávnená držba bola dobromyseľná, teda či ste boli dobromyseľná v tom, že pozemok Vám patril ako vlastníkovi a to po celú dobu 10 rokov, alebo ste mali vedomosť o tom, že parcela Vám nepatrí. Podmienky vydržania sú stanovené pomerne prísne, a dobromyseľnosť a oprávnenosť držby by bolo nevyhnutné preukázať relevantnými dôkazmi. Ak si myslíte, že podmienky by ste mohli spĺňať, pre komplikovanosť situácie Vám odporúčam vec riešiť s advokátom.

Dobrý deň,
kým nekopú priamo na hranici pozemku alebo na Vašom pozemku, nie je to vylúčené. Pozrite však stavebné povolenie, ktoré bolo vydané na obci, či kopú správne v súlade s ním.

Dobrý deň,
Vami uvedenú otázku rieši ust. § 71 stav. poriadku :

Dobrý deň, úvodom poznamenávame, že pôvodný vlastník pozemku a ani Váš sused ako vlastník pozemku nemôžu na základe svojho rozhodnutia zrušiť hranicu pozemku, ktorá je vedená  v katastri nehnuteľností.
Nevieme ako znie Vaša kúpna zmluva a čo jej podkladom bol aj geometrický plán.
Uvádzame, že podľa ust. § 67c/  ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností platí :

"Ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné."

Treba uviesť, že v minulosti sa zameriavanie hranice pozemkov robili pomocou iných prístrojov, na dnešnú dobu zastaralých, na rozdiel od súčasnosti, kedy sa používajú moderné prístroje vrátane elektronických laserových prístrojov.

Vo veci odporúčame kontaktovať autorizovaného geodeta, na ktorom by bolo najlepšie, aby ste sa spoločne so susedom dohodli, o vytýčenie hranice pozemkov. Zmena hranice je prípustná len na základe súdneho rozhodnutia.

Zoznam geodetov nájdete na stránke Komory geodetov a kartografov.

Dobrý deň,
vo vami uvedenom prípade platí  ust. § 67c/ ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností :

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že sused predal svoj rodinný dom, ktorého bol výlučným vlastníkom, pričom Vás o predaji neinformoval.
Z otázky vyplýva, že rodinný dom sa nachádza zrejme na pozemku, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, resp. pozemok, ktorý je vo vašom výlučnom vlastníctve s nachádza v blízkosti vchodu do rodinného domu, ktorý bol predaný. Toto len usudzujeme, keďže to z otázky nie je zrejmé.

Pokiaľ je náš predpoklad správny, a teda že pozemok, ktorý je vo vašom výlučnom vlastníctve, pričom je nevyhnutný pre vstup do susedovho domu, ktorý bol predaný, odporúčame kontaktovať autorizovaného geodeta, aby pozemky zameral tak, aby bol zabezpečený vstup do domu suseda a mali ste samostané oddelené pozemky. Nepoznáme vaše podklady, je nevyhnutné ich vidieť v záujme zaujatia stanoviska.

Najlepším riešením, a čo bude ako v záujme vašom, tak aj suseda, je dohodnúť sa na autorizovanom geodetovi, ktorý vec posúdi na mieste samom. Vypracovaný geom. plán bude následne podkladom pre majetkoprávne vyporiadanie pozemku.

Dobrý deň,
kým je takýto záhon na ich pozemku a nejde o takú stavbu, ktorá si vyžaduje povolenie alebo ohlásenie, môže ju tam umiestniť. Rovnako by tam mohol v tejto výške postaviť murovaný plot. Kým základne takejto stavby neprekračuje hranicu pozemkov, nezasahuje do Vašich práv.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že vo veci výstavby rodinného domu nie je ani podaná žiadosť o vydanie stav. povolenia v zmysle ust. par. 58/a nasl. stav. poriadku. 
Podľa ust. par. 59 stav. poriadku platí, že sused ako vlastník stavby na susednom pozemku bude účastníkom stav. konania a bude sa môcť vyjadriť k plánovanej výstavbe v stav. konaní, teda aj ku konkrétnemu projektu stavby, potom čo mu bude príslušné oznámenie zaslané stav. úradom. Stav. poriadok nestanovuje v žiadnom ustanovení povinnosť stavebníka predložiť súhlas suseda so stavbu.

Spísanie listiny o tom, že sused nemá námietky k stavbe (okná do jeho záhrady) ho nezbavuje oprávnenia podať námietky v stav konaní. Je to tak z dôvodu, že stav. konanie ani nezačalo.

Dobrý deň,
sused nie je oprávnený zasahovať do Vášho pozemku a teda ani postaviť plot na Vašom pozemku.

Mohol by tak urobiť len za podmienky, že by ste mu prísl. časť pozemku odpredali. Nutnosťou je však vyhotovenie geometrického plánu, ktorý by bol podkladom pre uzatvorenie kúpnopredajnej zmluvy.

Dobrý deň,
vychádzajúc z informácií vo Vašej otázke je zrejmé, že niekedy v minulosti došlo k nesprávnemu zameraniu alebo vytyčeniu pozemkov. Z toho dôvodu sa mohlo stať, že Vaša garáž je postavená na cudzom pozemku.

Nakoľko ide o stavbu na cudzom pozemku, buď musíte stavbu premiestniť (odstrániť) alebo sa s developerom dohodnúť na odkúpení časti pozemku alebo uzatvorení nájomnej zmluvy na časť pozemku, na ktorom je garáž postavená.

Základom tohto problému nie je ani to, že garáž by bola postavená na hranici pozemku (ak ste mali tak udelené stavebné povolenie, tak je to v poriadku), ale to že stojí na cudzom pozemku.

Pri posudzovaní vzdialenosti jednotlivých stavieb je potrebné vychádzať z toho, že Vaša stavba tam už roky stojí. Odporúčam Vám však pozrieť sa spätne do dokumentov (ak ich máte k dispozícii), kedy a kde mohlo dôjsť k chybe, že Vám bola povolená stavba na cudzom pozemku.

Rovnako je potrebné posúdiť, či stavebné konanie bolo v súlade so zákonom, keď takýmto spôsobom došlo k zmene stavebného povolenia bez toho, aby ste boli o tom vôbe informovaný.

Dobrý deň,
Vy sám nemôžete posunúť hranicu pozemku.

Podľa ust. § 67c/ ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností platí :

"Ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné."

T.j. : Ak by ste chceli posunúť hranicu pozemku a teda zabrať pozemok suseda, potrebujete geom. plán a na jeho základe majetkoprávne vyporiadanie predmetného nového pozemku.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že sused zrejme posunul hranice medzi Vašimi pozemkami.
Aj keď sused užíva Váš pozemok, k vydržaniu dôjsť nemôže, keďže vlastník pozemku je mu známy a on sám má vedomosť o tom, že mu pozemok nepatrí  - chýba dobromyseľnosť v tom, že držba pozemku je z jeho strany oprávnená.
Odporúčame nechať vyhotoviť geom. plán na zameranie hraníc pozemku a so susedom sa dohodnúť na odstránení oplotenia a jeho posunutie na hranicu pozemku, alebo na odkúpení časti Vášho pozemku, vrátane žiadania nájmu za užívaný pozemok za predchádzajúce obdobie, prípade mu Vašu časť pozemku dať do nájmu.

Ak k dohode nedôjde, budete musieť podať návrh na súd o určenie hranice pozemku, keďže o tejto otázke môže rozhodnúť len súd. Citujeme ust. § 67c/ ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností :

"Ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné."

Ak by malo dôjsť k sporu ohľadom pozemku malej výmery, čo závisí od konkrétnych okolností prípadu, vec odporúčame riešiť zmierčou cestou.

V prípade záujmu o vyriešenie veci kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,
treba vychádzať zo stav.predpisov, zákona o energetike a následne z povolenia dodávateľa plynu na pripojenie plynovej prípojky k RD, kde k žiadosti musí sused okrem iných pripojiť situačný nákres/výkres (kópia z katastrálnej mapy) s farebným vyznačením polohy budúcej plynofikovanej nehnuteľnosti/objektu na pozemku číslo parcely), vrátane vyznačenia hraníc predmetného pozemku a verejného priestranstva (odporúčaná mierka 1:2880, alebo 1:2000, alebo 1:1440), s identifikáciou názvu ulice a súpisného/orientačného čísla objektu, alebo s označením čísla parcely, na ktorej sa bude nachádzať budúca plynofikovaná nehnuteľnosť/objekt (informácie zo stránky SPP).
Po ukončení výstavby zákazník požiada SPP-D o kontrolu realizácie výstavby pripojovacieho plynovodu. Ak je výsledok kontroly vyhovujúci, žiadateľ odovzdá SPP-D kompletnú technicko-právnu dokumentáciu pripojovacieho plynovodu, je povinný rešpektovať a zohľadniť existenciu plynárenských zariadení a/alebo ich ochranných a/alebo bezpečnostných pásiem, je povinný pri súbehu a križovaní navrhovaných vedení s existujúcimi plynárenskými zariadeniami dodržať minimálne odstupové vzdialenosti v zmysle STN 73 6005 a TPP 906 01,

Stavebník nesmie v ochrannom pásme plynárenských zariadení v zmysle § 79 a § 80 Zákona o energetike umiestňovať nadzemné stavby, kontrolné šachty, trvalé porasty a pod. (ochranné a bezpečnostné pásmo).
Bezpečnostné a ochranné pásmo plyn. zariadenia určuje zákon o energetike a nie je právny dôvod, aby toto ochranné a bezpečnostné pásmo zasahovalo, t.j. v konečnom dôsledku bolo aj na Vašom pozemku, a teda Vás obmedzovalo v užívaní Vášho pozemku.

Preto aj umiestnenie oplotenie nad plynovou prípojkou je viac ako diskutabilné.

Odporúčame vo veci s opisom situácie kontaktovať priamo SPP.

Ohľadom oplotenia platí, že sused mal splniť ohlasovaciu povinnosť v zmysle ust. § 57 a nasl. stavebného poriadku, čo sa týka aj budúceho plánovaného oplotenia na hranici pozemku medzi Vami.

Dobrý deň,

nepíšete v otázke v čom je spor o hranicu pozemku, pričom platí, že za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v katastrálnom operáte. Ak vec nevyjasníte podľa dokladov, ktoré máte k dispozícii, potom strana, ktorá hranicu spochybňuje, musí podať žalobu na súd a až na základe právoplatného súdneho rozhodnutia môže dôjsť k zmene hraníc pozemku a samotný rozsudok bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností.

Podľa ust. § 67c/ ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností platí :

"Ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné."

Pokiaľ ide o výstavbu oplotenia, súhlas susedy s jeho výstavbou nepotrebujete, avšak ej potrebné splniť si ohlasovaciu povinnosť voči stav. úradu podľa stav. poriadku (ohlásenie drobnej stavby). Vzhľadom na možný spor o hranicu pozemku, odporúčame vec riešiť s advokátom, aby ste predišli zbytočným súdnym sporom.

Ďakujem veľmi pekne za rýchlu odpoveď. Chcem len doplniť, že spor spočíva v tom, že suseda bola na tom, že má od svojho plota smerom k nášmu pozemku viac priestoru ako len 30cm. My sme sa o ten kúsok starali, keďže sme chcèli, aby to vyzeralo pekne a ona stále so všetkým súhlasila. Ale akomáhle sme si šli urobiť suchý múrik z pieskovcov tak sa jej to znepáčilo a tvrdila, že sme ešte v jej pozemku. Geodét prišiel a vymeral niečo cez 30 cm ako ešte jej pozemku s čím nesúhlasí a tvrdí, že tam má isto aspoň meter. Ďalej s ňou nepohneme a preto chceme oplotenie, na základe aktuálnych meraní aby sa to raz a navždy skončilo. Verím, že som objasnila situáciu a ostávam s pozdravom.

Dobrý deň,
ak suseda nesúhlasí s vytýčenou hranicou geodetom a nedohodnete sa, musí podať návrh na súd.

Ak geodet vytýčil hranicu pozemku v teréne, ohláste drobnú stavbu na stav. úrade - obec a celé oplotenie urobte na Vašom pozemku, aby tento ani z časti nezasahoval pozemok suseda.

Dobrý deň. V zmysle stavebného zákona pre tieto potreby treba susediace pozemky a stavby vnímať v materiálnom zmysle slova, nie formálne. Inak povedané, susedom nie je len ten, kto má bezprostrednú hranicu so stavebníkom, ale aj ten, kto môže byť "susediacou" stavbou dotknutý. Navyše takéto konanie by bolo možné kvalifikovať aj ako obchádzanie zákona. Obávam sa preto, že Vami uvedeným spôsobom sa nevyhnete pripomienkam a námietkam v rámci územného, resp. stavebného konania.

dobrý deň, 
podľa ust. § 55 a nasl. stav. poriadku povinnosťou susede bolo splniť si ohlasovaciu povinnosť voči stavebnému úradu. Vzhľadom naokolnosť, že stavba je nalepená na Vašu stavbu, mal mať sused minimálne Váš písomný súhlas. 
Podľa ust. § 6 vyhl.  ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie ohľadom odstupov medzi stavbami platí :

"Odstupy stavieb 
(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 
(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. 
(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. 
(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. 
(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. 
(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby. 
(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny."

Vo veci požiadať suseda písomne, aby Vám predložil súhlas prísl. stav. úradu o tom, že stav. úrad nemá námietky proti ohlásenej drobnej stavbe, čo pravdepodobne nemá.  Môžete požiadať písomne suseda, aby stavbu  odstránil, resp. upravil tak, aby sa nedotýkala Vašej stavby a v zmysle cit. ust. § 6 ods. 1 vyhlášky aby bola zachovaná vzdialenosť na údržbu a užívanie Vašej stavby. Ak k náprave nedôjde budete sa musieť obrátiť na stavebný úrad s návrhom na odstránenie stavby v zmysle ust. § 88 stav. poriadku.
 

Dobrý deň, 
z otázky vyplýa, že nový sused nepodal žiadosť o stavebné povolenie v zmysle ust. § 58 a nasl. stavebného poriadku.

Podľa ust. § 59 stav. poriadku Vy ako vlastníci susedného pozemku budete účastníkmi stavebného konania.
Ak je situácia taká, ako predpokladáme, že nebola podaná žiadosť o stav. povolenie, sme názoru, že spisovanie dohody o tom, že ak Vy budete súhlasiť s výstavbou domu podľa podmienok suseda, že nový sused postaví plot, sme názoru, že takáto dohoda nie je vykonateľná, vrátane tej podmienky, že po 5 rokoch nepostaví poschodie. O nadstavbe rozhoduje stavebný úrad.

Podmienky stav. povolenia stanovuje stavebný poriadok a stavebný úrad v stavebnom konaní.

Naviac o odstupoch medzi stavbami podľa ust. § 6 vyhl. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie platí o rozostupoch medzi stavbami nasledovné :
"Odstupy stavieb
(1) Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
(3) Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
(4) V stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialeností od spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3.
(5) Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny.
(6) Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej zástavby.
(7) Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny."

Odporúčame, aby sused podal žiadosť o stavebné povolenie vrátane stavby oplotenia ako ste sa ústne dohodli. Je na Vás či v stav. konaní uplatníte pripomienky k umiestneniu stavby.
 

Dobrý deň, podľa ust. § 55 stav.poriadku platí :

"(1) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.

(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou." Atď.

Podľa ust. § 57 stav. poriadku platí, že "stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia."

Podľa ust. § 6 vyhl. č. 532/2002 Z. z. o ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu platí, že vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie; odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Stavbu na hranici pozemku pozemku možno umiestniť, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.

Otázkou vo vami uvedenom prípade je či sused vykonal ohlásenie stavebnému úradu a či jeho stavba spĺňa vyššie uvedené požiadavky na odstupy od stavieb, hlavne či postavením jeho prístrešku nie je obmedzený resp. zamedzený prístup k vašej stavbe z dôvodu postavenia prístrešku. Prípadne podľa okolností žiadať o odstránenie stavby podľa § 88 stav. poriadku, ak bola realizovaná bez ohlásenia stav. úradu

Dobrý deň, odpoveď na Vami uvedenú otázku obsahuje ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka :

"Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť."

Treba vyzvať  suseda písomne, aby prekážky v úprave a oprave vášho oplotenia odstránil vo Vami určenej primeranej lehote a v prípade, že tak neurobí, budete sa musieť obrátiť na súd a oznámiť spáchanie priestupku na obec (§ 49 zákona o priestupkoch - priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý je možné uložiť pokutu až  99 €).

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :
Podľa ust. § 55 stav poriadku sused mal ohlásiť plánovanú realizáciu stavby drevárne /drobná stavba/.
Podľa §  57 stav poriadku stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 /t.j. vrátane uvedenej drobnej stavby drevárne/  vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu.

K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 
Podľa ust. § 6  vyhl. č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu platí, že "vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. 
(2) Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel."

Odporúčame  písomne požiadať stavebný úrad /obec/, aby Vám oznámil, či vo veci bolo vykonané ohlásenie stavby zo strany suseda a keďže zrealizovaná stavba je v rozpore s ust.§ 6 o odstupoch stavieb /nie je možná údržba Vašej stavby/ podľa cit. vyhlášky a ust. § 88 stav. poriadku požiadať, aby zo strany stav. úradu bolo nariadené odstránenie stavby :
"Odstraňovanie stavieb 
§ 88 
(1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie 
a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, 
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami."

Dobrý deň, na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Vo veci odporúčame podať tzv. ohlásenie stavebnému úradu na výstavbu dotknutej časti oplotenia, keďže sa jedná o drobnú stavbu v zmysle ust. stavebného poriadku. K ohláseniu pripojíte aj nový geometrický plán. 

Pokiaľ bol pozemok v minulosti zameraný, je možné, k nepresnostiam došlo aj z dôvodu, že boli iné technické zariadenia na zameriavanie pozemkov. 

Geometrický plán je potrebné nechať zapísať do katastra nehnuteľností.

O postavení nového oplotenia na novej hranici podľa GP informujte suseda, aby nedošlo k nezrovnalostiam. Pokiaľ by došlo k námietkam z jeho strany, že došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva k pozemku, príslušným na riešenie sporu je súd. 

Dobrý deň, na Vašu otázku zasielam nasledovnú odpoveď :
1./ Pokiaľ Vám bolo vydané povolenie na výstavbu oplotenia, ste oprávnený toto stavať.
Keďže suseda svojim oplotením a porastom na Vašom pozemku Vám v tom bráni, odporúčame podať návrh na stavebný úrad na odstránenie stavby podľa § 88 stavebného poriadku, kde zdokumentujete stav pozemku - fotografie a pripojíte  geometrický plán.

2./ Pokiaľ sa jedná o porast na Vašom pozemku, podľa ust. § 127 Obč. zákonníka platí :
" (1)  Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok." 

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že mohli by ste odstrániť korene alebo konáre, ktoré by presahovali zo susedovho na Váš pozemok. Keďže sa nejedná o takúto situáciu, odporúčame susedov vyzvať k odstráneniu porastu a oplotenia, ktorý je na Vašom pozemku.

V prípade, že nedôjde k navráteniu pozemku Vám, možnosťou je ešte obrátiť sa na obec podľa ust. § 5 Obč. zákonníka :

"Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde."

V prípade, že by ste znova začali stavať plot, resp. robili prípravné práce a došlo by k zasahovaniu do prác zo strany suseda môžete volať aj políciu. Pokiaľ sused namieta hranicu pozemku, nech sa obráti na súd.

3./ Ohováranie a podobné útoky resp. ataky, odporúčame podať  oznámenie na obec o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

Základnou otázkou však je, či osoba,. ktoré tieto neprístojnosti pácha, je aj skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, čo zistíte na stránke katasterportal.sk. Uvádzame to z dôvodu, že pojem sused nemusí sa rovnať pojmu vlastník.

Odstránenie plota a porastu môže byť súdnym rozhodnutím uložené len vlastníkovi pozemku. 

Poznamenávame tiež, že geom. plán je potrebné dať zapísať do katastra nehnuteľností. 

Dobrý deň,

na Vašu otázku predkladáme nasledovnú odpoveď :

Uvedený stav určenia hraníc medzi pozemkami mohla pôvodne /pred 15.4.2004/ riešiť aj správa katastra.

V súčasnosti je stav taký, ako vyplýva aj z Vašej otázky, v prípade, ak sa jedná aj o spor o vlastnícke právo k pozemku, túto otázku je oprávnený na základe Vašej žaloby riešiť príslušný okresný súd.

K uvedenej veci vyjadril právne stanovisko aj Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 Rkc 2/2009 /skrátené/ :

"Určenia priebehu hraníc v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu vlastníckych práv; v katastrálnom konaní preto nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného technického podkladu. 
Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a „určenie hranice" treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov."
 

Uvedené je v súlade s ust. § 4 Obč. zákonníka :

"Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd." 

Sporný pozemok bude potrebné preukázať geometrickým plánom.

Dobrý deň, ak by sa stalo, že dom predá, a potom môže budúci majiteľ žiadať vydať (vypratať) tento pozemok. Budúci majiteľ vstúpiť do všetkých práv pôvodného majiteľa, a to znamená, že bude môcť disponovať aj s dohodou o užívaní pozemku. Preto by som sa nespoliehal iba na takúto dohodu a radšej to vyriešil ešte v čase, keď sa viete so susedom dohodnúť.

Dobrý deň,

podľa toho, čo uvádzate je pozemok v podielovom spoluvlastníctve daných ľudí.  Čo sa týka snahy "prisvojiť si časť pozemku", na to, aby mohol dotyčný sused vlastniť reálnu časť  pozemku, by muselo dôjsť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Toto zrušenie a vpyoriadanie by muselo byť písomné. Tak ako uvádzal, by dotyčný dedič musel najskôr vyplatiť ostatných podielových spoluvlastníkov a až potom by mohol previesť pozemok na suseda. Pokiaľ ide o vlastníctvo studne, bolo by potrebné skúmať, či aj tá je v podielovom spoulvastníctve, alebo komu vlastne patrí.

Dobrý deň  

nepíšete na základe čoho došlo k vzdaniu sa nehnuteľností (vydržanie osvedčené notárom, zmluvou - dohodou). Pokiaľ šlo o zmluvu a dohodu je dôležité za akých podmienok si tento prevod dojednali.

Pokiaľ boli porušené nejaké ustanovnia (zákona, zmluva), je možné, aby sa domáhali nápravy resp. neplatnosti právneho úkonu. 

Nie je to ale možné len tak z akéhokoľvek dôvodu.

Dobrý deň, 

podľa rozhodnutia súdov, sa hranica vyznačená na pozemku predlžuje zvislo do zeme (pomyselne až do zemského jadra) a do vzduchu. Potvrdzuje to aj nasledovné rozhodnutie súdu, vo svojej druhej časti:

R 61/1968

Pred prípadným reálnym rozdelením veci súdnym rozhodnutím treba uvážiť, do akej miery treba od účastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením (najmä stavby); ak by reálne rozdelenie nebolo uskutočniteľné bez nákladných stavebných úprav, z tohto hľadiska by bolo treba vec považovať za reálne nedeliteľnú.

Hranica medzi pozemkami vyznačená na povrchu sa predlžuje zvisle nad povrch i pod povrch; takto určená hranica sa má v podstate rešpektovať aj pri delení stavby.