Dobrý deň,
ak zamestnanec odoslal výpoveď poštou zamestnávateľovi, ktorý ju odmietol prevziať, platí fikcia doručenia podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce a zamestnancovi začne v prvý deň nasledujúceho mesiaca plynúť výpovedná doba. Počas výpovednej doby by mal zamestnanec u zamestnávateľa vykonávať prácu (ak nečerpá dovolenku alebo nie je stále PN). V opačnom prípade, ak zamestnanec nedodrží výpovednú dobu, zamestnávateľ si môže uplatňovať voči zamestnancovi peňažnú náhradu, ale to iba, ak to má zamestnanec uvedené v pracovnej zmluve (§ 62 ods. 8 ZP).
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, "Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne."
Podľa § 62 ods. 8 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná."
Výpoveď je platná, ak je písomná a doručená. Samotné podpísanie výpovede zamestnávateľom, ako potvrdenie jej prijatia, nie je rozhodujúce. Dôležité je doručenie výpovede.
Neplatnosť výpovede, ako jednostranného právneho úkonu, môže byť v nasledovných prípadoch:
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, "Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný."
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, "Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony."
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, "Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou."
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, "Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."
V prípade, že výpoveď zamestnanca netrpí vyššie uvedenými nedostakami, tak je možné ju považovať za platný právny úkon.
Ak by zamestnávateľ považoval výpoveď za neplatnú môže jej platnosť napadnúť na súde. Súd by potom rozhodol, či je výpoveď platná alebo nie. Pred podaním žaloby by mal zamestnávateľ zamestnancovi oznámiť, že trvá na tom, aby zamestnanec ďalej vykonával svoju prácu. Toto je zákonný postup, ktorý musí byť dodržaný pred konaním na súde. Zákon rieši všetky možné siuácie od ustanovenia 77 a nasledujúce v Zákonníku práce, ktoré zároveň citujeme nižšie.
Podľa § 77 Zákonníka práce, "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť."
Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí."
Podľa § 78 ods. 2 Zákonníka práce, "Ak nevykonával zamestnanec prácu v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru, môže od neho zamestnávateľ požadovať náhradu škody, ktorá mu tým vznikla, odo dňa, keď oznámil zamestnancovi, že trvá na ďalšom vykonávaní práce."
Náhrada škody uvedená v § 78 ods. 2 ZP, platí v prípade, že o neplatnosti výpovede je už rozhodnuté súdom. To znamená, že ak by zamestnávateľ tvrdil, že zamestnanec podal neplatnú výpoveď, musí o jej neplatnosti najprv rozhodnúť súd, a potom si môže zamestnvávateľ uplatňovať voči zamestnancovi náhradu škody.