Dobrý deň,
v takomto prípade by sa použilo ust. § 475 Občianskeho zákonníka a Váš majetok by sa rozdelil medzi Vašich žijúcich súrodencov a ich deti (tých súrodencov, ktorí zomreli).

(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

V prípade, ak si želáte majetok odkázať niekomu inému a predísť dedeniu zo zákona, tak je možné urobiť tak zriadením závetu. 

Dobrý deň,

V prípade úmrtia Vašej mamy sa dedičstvo bude riadiť zákonom alebo závetom, ak taký existuje. Ak nemáte k dispozícii závet, dedičstvo by sa rozdelilo podľa zákonných pravidiel. Váš prípadný podiel by závisel od konkrétnych okolností a zloženia rodiny vašej mamy a jej manžela v čase jej úmrtia. Vo všeobecnosti, ak by Vaša mama zomrela a zanechala byt, ktorý vlastní spolu so svojím manželom, jej podiel na tomto byte by sa stal súčasťou jej dedičstva a rozdelil by sa medzi jej zákonných dedičov. Bez ďalších informácií o tom, či existujú ďalší dediči alebo závet, je ťažké určiť Váš presný podiel. Ak nie sú, tak polovica sa delí na 2 časti. Dostanete štvrtinu. 

Pokiaľ ide o prenájom, pokračovať v prenájme bytu môžete aj po smrti Vašej mamy, avšak musíte uzavrieť novú nájomnú zmluvu. Zmluva by mala byť písomná a obsahovať všetky náležitosti ako informácie o prenajímateľovi (kto bude po úmrti Vašej mamy vlastniť byt), nájomcovi, výške nájmu, dobe nájmu atď. Ohľadom daňového priznania, ak prijímate príjmy z prenájmu, ktoré prekračujú stanovený limit pre povinnosť podávania daňového priznania, budete musieť tieto príjmy zahrnúť do svojho daňového priznania. Daňové pravidlá sa môžu líšiť a môžu byť závislé od celkovej výšky Vašich príjmov. 

Dobrý deň, áno, máte nárok.

Po smrti Vašej matky, budete dediť majetok Vašej matky, ktorý ona bude vlastniť v čase svojej smrti. Budete dediť, pretože ste jej dieťa. 

Skutočnosť, že Vaša matka sa druhýkrát vydala, neznamená, že Vy ste už nie ste jej dieťaťom.

Budete dediť spolu s jej synom a s jej druhým manželom na polovicu (ak sa do jej smrti sa manželom nerozvedie). Toto je postup podľa zákona, teda dedenie zo zákona. Vaša matka však môže aj do svojej smrti spísať závet, v ktorom uvedie svoju poslednú vôľu, ohľadom toho, kto a čo má zdediť jej majetok. V závete však nesmie opomenúť svoje deti ako dedičov. 

Podľa § 461 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, "Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona."

Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, "V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom."

Podľa § 479 Občianskeho zákonník, "Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov."

Dobrý deň,
áno, notár je povinný akýkoľvek majetok poručiteľa, ktorý nebol zahrnutý v závete, zisťovať a potom následne sa tento majetok musí v rámci dedičského konania rozdeliť medzi dedičov. Rovnako to platí aj pre záväzky a pohľadávky. Z toho vyplýva, že notár musí dedičov oboznámiť o ďalšom majetku poručiteľa. 

Dedičia (okrem vydedenej dcéry) sa dohodnú o ostatnom majetku poručiteľa a jeho vzájomnom rozdelení.

Ak sa dedičia nedohodnú, tak notár majetok poručiteľa (nezahrnutý do závetu) rozdelí podľa zákonných dedičských skupín, ktoré určuje Občiansky zákonník.

Podľa § 473 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, "V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci."

Podľa § 474 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, "Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva."

Podľa § 475 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,  "Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."

Podľa § 475a Občianskeho zákonníka, "Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti."

Dobrý deň,

to čo Vám uviedla pani notárka nevyplýva z ustanovení žiadneho zákona. Pokiaľ poručiteľ zanechal po sebe iba majetok nepatrnej hodnoty platí, že súd ho môže vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť. Z tohto dôvodu je účastníkom dedičského konania aj táto osoba aj za predpokladu, že inak by do úvahy ako dedič neprichádzala. 

Vzhľadom na uvedené, nakoľko neuvádzate bližšie informácie, postup by mal byť taký, že ak sa niektorý z vás dedičov postaral o pohreb, tomu by mal byť vydaný majetok nepatrnej hodnoty po poručiteľovi. 

Dobrý deň,
položili ste zvláštnu otázku, zrejme Vás k tomu viedli závažné okolnosti.

Zákonne zrušiť príbuzenský vzťah so súrodencami nemôžete.

Pokiaľ by malo ale ísť napr. o dedenie, a Vy nie ste vydatá, nemáte deti a ani rodičov, potom máte možnosť spísania závetu, aby nededili po Vás Vaši súrodenci a ani ich deti . CItujeme ust. § 475 Obč. zákonníka :

"(1)Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Dobrý deň, z otázky vyplýva, že starí mama je vlastníkom bytu v podiele 10/12, ktoré podiely Vám chce darovať. Predmetom dedičského konania budú 2/12, kde dedičmi sú Váš otec a jeho brat. Byt v súčasnosti užívate aj s mamou a sestrou. Dedičské konanie po starom otcovi nie je ukončené.

Obavy vyslovujete v otázke.

Z hľadiska riešenia Vašich obáv by bolo najlepšie, aby stará mama svoj podiel na byte darovala už teraz Vám. K darovaniu nepotrebuje súhlas Vášho otca a ani druhého syna a na týchto sa ani nevzťahuje predkupné právo v zmysle ust. § 140 Obč. zákonníka. Takto by ste sa už teraz podielovým spoluvlastníkom bytu v podiele 10/12.

Ak by sa otec a jeho brat stali podiel. spoluvlastníkmi v podiele 2/12 spolu, toto v podstate znamená, že by ste sa mali dohodnúť na platení nájmu za ich spoluvlastnícky podiel. Ak by ste sa nedohodli na nájomnej zmluve ohľadom uvedeného podielu 2/12, ich oprávnením je podať žalobu na súd o vydanie bezdôvodného obohatenia, lebo nemáte spísanú nájomnú zmluvu.

Ak by ste chceli odkúpiť podiely otca a jeho brata spolu 2/12, a ani by nesúhlasili s predajom ich podielov, potom riešením by bolo z Vašej strany podanie žaloby na súd o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 Obč. zákonníka. Keďže v tom čase by ste už boli väčšinovým spoluvlastníkom /10/12 podiel/, je skôr isté, že súd by podiel. spoluvlastníctvo zrušil a museli by ste otca a jeho brata z ich podielov vyplatiť podľa trhovej ceny nehnuteľnosti. Súd by na tento účel vyžiadal znalecký posudok. Takto by ste sa stali výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Treba však rátať s tým, že podiely 2/12 by ste museli uhradiť v lehote cca 6 mesiacov, teda nie v splátkach trvajúcich niekoľko rokov.

Odporúčam kontaktovať advokáta.

Dobrý deň,
z otázky vyplýva, že Vaša mama nadobudla rodinný dom dedením a je jeho jediným vlastníkom zapísaným na LV. Z otázky usudzujeme, že v predmetnom rodinnom dome býva spolu aj so svojim manželom, prípadne aj Vami deťmi.

Ak je mama jediným výlučným vlastníkom je pravdou, že s domom môže voľne disponovať. Vášho otca z domu vyhodiť nemôže, keďže jemu ako manželovi vzniklo odvodené právo bývania v predmetnom dome a to na základe rodinno-právneho vzťahu v zmysle ustanovení zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že je povinnosťou manželov žiť spolu. Mama ho z domu vysťahovať ani vyhodiť nemôže.

Pokiaľ ide o Vás ako deti, za života Vašej matky nemáte vlastnícke právo k domu. Ak by došlo k úmrtiu matky, a keďže dom nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva, potom pri dedení, pokiaľ do úmrtia matky sa nezmení právny stav domu /nepredá ho, nedaruje deťom resp. niektorým z nich/, potom dedičmi domu budete Vy deti spolu s otcom v podiele 1/5 k celku ak sa v dedičskom konaní nedohodnete inak. Poukazujeme v tejto súvislosti na ust. § 473 Obč. zákonníka :

"(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci."

V otázke uvádzate, že za matka zdedila rodinný dom za trvania manželstva a aj vyplatila svojich súrodencov z ich dedič. podielov. Ak na vyplatenie súrodencov Vašej matky boli použité prostriedky z BSM, potom Váš otec v prípade úmrtia Vašej matky v rámci dedič. konania by mohol v rámci dedič. konania uplatniť pohľadávku vo výške jednej polovice fin. prostriedkov na vyplatenie súrodencov Vašej matky /§ 150 Obč. zákonníka/.  Bude vecou dohody dedičov ako vyporiadajú podiely na rodinnom dome a či z tohto dôvodu sa dohodnú na tom, že otec bude mať väčší podiel. Samotné vyplatenie súrodencov manželky z dedičstva nezakladá automaticky nárok na väčší podiel na RD ako nehnuteľnosti pri dedení.

Dobrý deň, z otázky usudzujem, že ste sa chceli opýtať, či v prípade úmrtia brata budete musieť uhradiť dlh brata v zdrav. poisťovni, pritom brat nemá žiadny majetok.
Odpoveď na Vami uvedenú otázku dáva ust. par. 188 Civil. mimospor. poriadku a to, že ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo hodnota majtku nepostačuje na úhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, súd ho môže vydať tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa a konanie o dedičstve zastaví.

Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že keďže brat je nemajetný, prípadný nepatrný majetok bude vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb a dedič. konanie bude zastavené, teda dedič. konanie v oravom slovamysle nebude. Veritelia sa nemôžu následne domáhať úhrady dlhu v zdrav. poisťovni od dedičov, lebo dedič. konanie nebolo - bolo zastavené.

Dobrý deň, predmetom dedenia nemôže byť nárok na vyplácanie štipendia konkrétnej osobe študenta, lebo nárok na vyplácanie štipendia zaniká úmrtím študenta.

Ak ste mienili svoju otázku tak, či predmetom dedenia je už vyplatené štipendium ako zostatok na bankovom účte, potom odpoveď je áno, predmetom dedenia bude zostatok na bank. účte.