Dedenie v prvej dedičskej skupine

Dobrý deň,

vo Vašom prípade ide o veľmi citlivú situáciu, ktorá sa často v praxi vyskytuje, najmä ak ide o prevody majetku medzi manželmi alebo na účty iných osôb v čase, keď je jeden z manželov zdravotne oslabený.
Na Vami položenú otázku uvádzame, že podľa Občianskeho zákonníka je, že predmetom dedičstva je majetok, ktorý patril poručiteľovi (Vášmu otcovi) ku dňu jeho smrti. Ak boli peniaze prevedené na účet inej osoby ešte za jeho života, v zásade už nepatria do dedičstva, pretože už nie sú v jeho vlastníctve.

Výnimkou by bolo, ak by ste vedeli preukázať, že prevod bol neplatný, napríklad z dôvodu, že bol vykonaný pod nátlakom, hrozbou alebo v čase, keď Váš otec nebol spôsobilý na právne úkony (napr. pre vážnu chorobu alebo duševný stav).

Ak máte podozrenie, že prevod peňazí bol vynútený alebo Váš otec nebol schopný rozpoznať následky svojho konania, odporúčam podať na súde žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu (napr. darovacej zmluvy alebo iného prevodu). V dedičskom konaní môžete notárovi oznámiť, že existuje spor o platnosť prevodu majetku a žiadať, aby sa dedičské konanie v tejto časti prerušilo do rozhodnutia súdu.

Informujte preto notára o podozrivých prevodoch a požiadajte o ich preverenie a súčasne zvážte podanie žaloby na určenie neplatnosti prevodu, ak máte dôkazy o nátlaku alebo nespôsobilosti (priložte aj lekárske správy, svedectvá/.
Ak by súd rozhodol, že prevod bol neplatný, peniaze by sa mohli vrátiť do dedičstva.

Ak by ste sa s druhou stranou v dedičskom konaní a vedeli by ste sa dohodnúť mimosúdne, je možné uzavrieť dohodu o vyrovnaní resp. nechať vec rozhodnúť v dedičskom konaní a teda prevod peňazí priznať.

V prípade záujmu o zastupovanie alebo podrobnejšiu analýzu konkrétnych prevodov majetku ma môžete kontaktovať.

Dobrý deň, nevieme z Vami položenej otázky či Váš otec žije alebo nie, preto uvádzame alternatívnu odpoveď :

1./ Ak Váš otec žije, je na jeho rozhodnutí ktorému resp. ktorým deťom daruje dom za svojho života a v akom pomere k celku. Za svoho života otec môže nakladať so svojim majetkom podľa svojho uváženia a nepotrebuje k tomu súhlas v podstate nikoho a ani nie všetkých svojich detí, teda aj detí, ktoré by prípadne neboli obdarovanými. Pokiaľmide o samotnú investíciu z Vašej strany do nehnuteľnosti nateraz vo valstníctve otca, odporúčam spísať dohodu o výške inevstície vo finančnom vyjadrení, vrátane účelu investície /zateplenie/.

2./ V prípade úmrtia otca sa dom a pozemok stanú predmetom dedičského konania. Ak neexistuje závet, dedí sa podľa § 473 Občianskeho zákonníka, pričom v prvej dedičskej skupine dedia deti a manžel/manželka rovným dielom. Ak ste štyria súrodenci a nie je tu vdova, každý z vás by mal nárok na 1/4 podielu.

Ak sa neviete dohodnúť na rozdelení, notár v dedičskom konaní určí podielové spoluvlastníctvo. To znamená, že každý z vás bude mať ideálny podiel na celej nehnuteľnosti, nie konkrétnu časť domu alebo pozemku. Ak by ste sa chceli vysporiadať inak (napr. dvaja vyplatia dvoch), musíte sa na tom všetci dohodnúť v rámci dedičského konania idelálne s určením konkrétnej lehoty na vyplatenie podielov ustupujúcim dedičom. Ak dohoda nebude možná, a teda nebudete sa vedieť dohodnúť v dedič. konaní, potom notár rozhodne podľa dedičských podielov.

Čo sa týka otázky, či môže sestra predať svoj podiel inej sestre bez vášho súhlasu: Áno, podľa § 140 Občianskeho zákonníka môže každý spoluvlastník svoj podiel previesť na inú osobu, vrátane iného spoluvlastníka, bez súhlasu ostatných. Ak by však chcela predať podiel cudzej osobe, máte ako spoluvlastníci predkupné právo (okrem prevodu medzi príbuznými v priamom rade a medzi súrodencami/. To znamená, že ak sestra predá podiel inej sestre, nepotrebuje váš súhlas a nemáte predkupné právo, lebo ide o blízku osobu v zmysle ust. § 140 s poukazom na ust. § 116 Obč. zákonníka.

Práva a povinnosti spoluvlastníkov upravuje § 137 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý spoluvlastník má právo užívať vec primerane svojmu podielu, podieľať sa na správe veci a rozhodovať o bežných záležitostiach väčšinou hlasov podľa veľkosti podielov. O dôležitých otázkach (napr. zásadné stavebné úpravy) je potrebná dohoda všetkých, inak rozhoduje súd.

Ak ste do spoločnej veci investovali viac, než zodpovedá vášmu podielu, máte právo žiadať od ostatných náhradu podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odporúčam si všetky výdavky zdokumentovať (faktúry, prevody, dohody). Ak by ste sa nevedeli dohodnúť, môžete sa domáhať vyrovnania na súde.

Praktické kroky:
- V dedičskom konaní skúste dosiahnuť dohodu, ktorá vám bude vyhovovať.
- Ak investujete do spoločnej veci v podielovom spoluvlastníctve, potom spíšte dohodu o úhrade nákladov do spoločnej nehnuteľnosti a o finančnom vyrovnaní.
- Ak sa nedohodnete na finančnom vyrovnaní už teraz, potom ak podiel na nehnuteľnosti  ešte nevlastníte a teda otec žije, nie je právny dôvod, aby ste do nehnuteľnosti investovali vlastné finančné prostriedky. Riešením je tu len písomná dohoda s otcom o úhrade investície. Investície si evidujte a v budúcnosti žiadajte vyrovnanie pri zániku spoluvlastníctva alebo súdnou cestou.

Ak by ste potrebovali  vo veci právnu pomoc  a následne aj zastupovanie v dedičskom konaní prípadne  pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, môžete kontaktovať našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň, na Vami položenp otázku uvádzame, že v prípade, že by došlo k úmrtiu vášho manžela, Vami zdedený dom nebude predmetom dedenia v prípade úmrtia manžela, lebo váš manžel nie je vlastníkom domu a dom nepatrí ani do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani do podielového spoluvlastníctva.

V opačnom prípade, teda ak by ste najskôr zomreli Vy, potom dom bude predmetom dedenia a dedičmi v I. skupine dedičov budú Vaše spoločné deti, ako aj manžel a to v rovnakom pomere k celku. Z uevdeného dôvodu /nevieme, čo by ste chceli aby sa stalo s domom v prípade Vášho úmrtia/ je spísanie závetu napr. výlučne v prospech Vašich detí.

Množstvo právnych typov ako aj riešenie konkrétnych právnych situácií nájdete na našej stránke na FB, de nás tiež môžete sledovať.

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že po smrti poručiteľa (pôvodného vlastníka bytu) prechádza jeho majetok na dedičov až právoplatnosťou rozhodnutia o dedičstve. Do tohto momentu je byt tzv. pozostalostným majetkom a dedičia s ním nemôžu voľne nakladať.

Pokiaľ ide o platenie bežných nákladov spojených s užívaním bytu (napr. energie, voda, plyn, poplatky správcovi), tieto náklady by mali byť hradené z pozostalosti, teda z majetku, ktorý po poručiteľovi zostal. Ak však v byte býva len jeden z dedičov (vo Vašom prípade brat), podľa prevažujúceho názoru v právnej teórii a komentároch k Občianskemu zákonníku platí, že ten, kto byt fakticky užíva, by mal znášať aj bežné náklady spojené s jeho užívaním. Ostatní dedičia, ktorí byt neužívajú, nie sú povinní podieľať sa na týchto nákladoch, pokiaľ sa nedohodnete inak.

Po skončení dedičského konania, keď sa stanete všetci traja spoluvlastníkmi bytu (ak sa tak dohodnete v dedičskom konaní, vznikne medzi vami podielové spoluvlastníctvo k bytu.  V takom prípade by ste sa mali na nákladoch na byt podieľať podľa veľkosti svojich podielov, avšak opäť platí, že ak byt užíva len jeden spoluvlastník, ostatní môžu požadovať, aby tento spoluvlastník znášal náklady spojené s užívaním bytu sám, prípadne aby im nahradil ich podiel na úžitku z bytu /tzv. nájomné, lebo bude užívať aj vaše spoluvlastníctve podiely/. Nateraz nájomné židať nemôžete, lebo byt neprešiel dedičským konaním a tak skoro nebude spísaná ani prípadná nájomná zmluva. Do spísania nájomnej zmluvy na strane brata, ktorý byt užíva, vzniká bezdôvodné obohatenia, ktorého výška sa rovná výške nájmu za obdobnp nehnuteľnosť v mieste a čase. Táto otázka sa môže preto riešiť po právoplatnosm skončení dedičského konania a to aj spätne. Uvádzame, že náklady na el., plyn, vodu, kúrenie a podobne musí hradiť len, kto byt skutočne užíva.

Odporúčam, aby ste si medzi sebou ujasnili, kto a v akom rozsahu bude hradiť náklady na byt počas dedičského konania, a túto dohodu uzatvorili aj písomne. Ak by ste sa nevedeli dohodnúť, rozhodujúce by bolo, kto byt skutočne užíva.

Dobrý deň,

Vaša otázka je veľmi častá a týka sa ochrany dedičstva pred prípadným prechodom na manželku, najmä ak máte obavy z jej finančného správania. Váš predpoklad, že manželka nemá nárok na dedičstvo po Vašich rodičoch, je správny – dedičstvo po rodičoch patrí výlučne Vám, nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) podľa § 143 Občianskeho zákonníka a manželka nemá naň právny nárok. Ak by ste však zomreli, Vaša manželka by bola zo zákona Vašou dedičkou v prvej skupine dedičov spolu s Vašimi deťmi.

Ak chcete ochrániť majetok, ktorý ste zdedili po rodičoch, aby po Vašej smrti neprešiel na manželku, riešenie je pomerne jednoduché :

Môžete u notára spísať závet, kde uvediete, kto bude závetným dedičom vášho výlučného majetku, predpokladáme, že chcete, aby to boli výlučne vaše deti. Manželka predmetný závet napadnúť namôže, lebo v zmysle Obč. zákonníka ide o váš výlučný majetok a manželka nie je neopomenuteľným dedičom. Neopomenutelnými dedičmi sú výlučne vaše deti.

Ďalšou možnosťou na vašej strane je, aby ste vami zdedený majetok za svojho života darovali deťom. Ak sú však maloleté, budete potrebovať súhlas súdu. Netreba zabudnúť na zriadenie vecného bremena vo váš prospech spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania ak ide o nehnuteľnosť. Takýto majetok už následne nebude predmetom dededenia v prípade vášho úmrtia.  Treba však zvážiť daňové a praktické dôsledky, ako aj dôveru vo vzťahu k deťom.

Ak by ste neurobili žiadne opatrenia, manželka by po Vašej smrti dedila spolu s deťmi a predmentý dom, a to v rovnakom pomere k celku. Pri darovaní za života strácate kontrolu nad majetkom. Pri závete je potrebné myslieť na zákonné podiely detí.

Odporúčam Vám obrátiť sa na notára alebo advokáta, ktorý Vám pripraví závet alebo darovaciu zmluvu podľa Vašich predstáv a zabezpečí, aby boli splnené všetky právne a formálne náležitosti.

Pokiaľ ide o pôžičiavanie peňazí zo strany manželky, tu odporúčam urobiť právny krok a to zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva.

Vo veci môžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

ak by ste zomreli skôr ako vaša mama, v čase smrti vašej mamy už nebudete medzi dedičmi, pretože dedičom môže byť len ten, kto žije v čase smrti poručiteľa (vašej mamy). V takom prípade by ste vy osobne nededili.

Podľa § 473 Občianskeho zákonníka platí, že ak by niektoré z detí poručiteľa (teda vy alebo váš brat) nededilo (napríklad preto, že už nežije), jeho podiel nadobúdajú jeho deti, teda vnuci poručiteľa. Tento princíp sa nazýva "právo reprezentácie".

To znamená, že ak by ste zomreli skôr ako vaša mama, v čase smrti vašej mamy by vaše deti dedili váš podiel na dedičstve po vašej mame. Váš brat by teda nededil celý dom, ale polovicu by dedili vaše deti (ak ste dvaja súrodenci), druhú polovicu by dedil váš brat.

Tento záver platí, ak vaša mama nezanechá závet, v ktorom by určila inak. Ak by existoval závet, dedilo by sa podľa neho, s výhradou tzv. neopomenuteľných dedičov (maloletých a plnoletých detí poručiteľa).

Odporúčam preto, aby ste si overili, či vaša mama nezanechala závet, a v prípade dedenia zo zákona platí vyššie uvedené pravidlo o práve reprezentácie podľa § 473 Občianskeho zákonníka.

Dobrý deň,
zo znenia vami položenej otázky /ďalšie manželstvo vášho nebohého otca, nekontaktovanie cca 15 rokov, zrejme nevlastný brat/, usudzujeme, že by chceli s vami prejednať to, ako sa bude dediť a hlavne deliť majetok, ktorý bude predmetom dedenia.

Uvádzame, že zo zákona ste vy tiež zákonným dedičom po vašom otcovi a máte nárom na dedičský podiel v zmysle zákona. V zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka platí :

"V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom."

Zrejme sa budú chcieť dohodnúť /jedna z možností/, aby ste sa buď vzdali podielu na dedičstve alebo podiel na dedičstve odmietli, úrípadne imm podpísali splnomocnenie na vaše zastupovanie v dedičskom konaní. Vy zrejme neviete ani vy čo bude predmetom dedenia, lebo ste okrem iného neboli s otcom v kontakte 15 rokov.

Naše odporúčanie : Na prípadné stretnutie ísť môžete, ale odporúčam nič nepodpisovať, nepodpisovať žiadne splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní, lebo vec by mohla skončiť aj tak, že nezdedíte vôbec nič. Stretnutie  je výlučne na vašom rozhodnutí, nie je to vaša povinnosť.

Môžete si na okresnom súde podľa miesta trvalého bydliska otca v čase úmrtia a  zistiť ktorému notárovi bol dedičský spis pridelený a následne môžete kontaktovať notára ako dcéra poručiteľa a zákonný dedič.

Vo veci ak by ste mali ďalšie otázky môžete nás kontaktovať prípadne vec prekonzultovať, prípadne vás v dedič. konaní môžete nechať zastupovať a budú dodržané všetky vaše zákonné nároky.

Dobrý deň, vo Vami uvedenom prípade, budete dedičom v I. skupine dedičov podľa ust. § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Budete dedičom v priamom rade a Váš podiel na dedičstve bude predstavovať podiel, ktorý by pripadol na Vášho otca ak by sa dožil úmrtia svojej matky.

Ak neviete ktorému notárovi bol dedičský spis pridelený, kontaktujte inforcentrum okresného súdu podľa miesta trvalého bydliska starej matky a povedia Vám meno notára. Následne môžete kontaktovať notára resp. prihlásiť sa ako dedič po starej matke.

Dobrý deň, skutočnosť tá, že Váš brat sa o otca nezaujímal a ani neprišiel na pohreb vlastného otca, nie je dôvodom, aby Váš brat nededil. Váš brat je zákonným dedičom po svojom otcovi.

Ak Váš otec nespísal závet a súčasne listinu o vydedení svojho syna, proti čomu by brat nepodal žalobu na súd o neplatnosť dôvodov vydedenia, Váš brat bude zákonným dedičom, rovnako ako Vy jeho sestra a manželka Vášho otca - Vaša mama.

Dobrý deň,
na Vami položenú otázku uvádzame, že vzhľadom na skutočnosť, že byt bol vo výlučnom vlastníctve Vašej matky a nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dedičmi bytu budete súrodenci ako potomkovia Vašej matky a manžel Vašej matky, všetci v rovnakom pomere k celku.
V dedičskom konaní sa však môžete dôhodnúť za súhôasu všetkých dedičov, že dedičmi bytu budete len Vy ako potomkovia a manžel Vašej matky bude vyplatený zo svojho podielu na dedičstve, prípadne bez nároku na vyplatenie podielu. Je to vec dohody.

Otázkou je tiež, či Vaša mama nespísala závet v Váš prospech ako potomkov. Ak by to tak bolo, potom manžel Vašej matky nemôže podať žalobu na súd, že nebude dedičom bytu, lebo manžel Vašej matky nie je neopomenuteľným dedičom. Neopomenuteľnými dedičmi sú výlčne potomkovia poručiteľa - teda Vy ako jej deti.