Odpoveď: Dlhy po manželovi
Dobrý deň.
Je potrebné rozlišovať, či dlhy vznikli za trvania manželstva alebo ešte pred ním. V prípade, že vznikli za trvania manželstva, tak môže byť takýto dlh uspokojený pri výkone rozhodnutia aj z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)
Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva v ustanoveniach § 143 a nasl.
"V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka."
Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a.
Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Tieto dohody si vyžadujú formu notárskej zápisnice.
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Upriamujem pozornosť na § 145 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého:
"Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne."
Zánik BSM smrťou
Úmrtím jedného z manželov zaniká BSM, ktorého vyporiadanie vykoná priamo zo zákona súd v zmysle ustanovení § 195 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
"(1) Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.
(2) Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.
(3) Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane.
(4) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
(5) Ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2."
Preto notár v dedičskom konaní musí najskôr vyporiadať BSM a následne určí majetok, ktorý bude predmetom dedičského konania po poručiteľovi.
Odmietnutie dedičstva
O práve odmietnuť dedičstvo musia byť dedičia notárom upovedomení v zmysle s § 189 CMP:
"(1) Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
(2) Upovedomenie vrátane poučenia podľa odseku 1 vykoná súd ústne do zápisnice alebo ho doručí do vlastných rúk. Doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon; ustanovenie § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku sa nepoužije.
(3) Ak sa súdu nepodarí upovedomenie o dedičskom práve doručiť podľa odseku 2, je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu dediča. Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť podľa odseku 2 napriek potrebným šetreniam, sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je známy. "
Odmietnutie dedičstva je jednostranný právny úkon dediča adresovaný súdu, ktorým vyhlasuje, že dedičstvo odmieta. Odmietnutie dedičstva možno vykonať ústne pred súdom alebo písomným vyhlásením.
Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím konaním dal najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nie je možné viazať na žiadne podmienky ani výhrady. Odmietnuť dedičstvo možno len ako celok. Nie je možné odmietnuť len časť dedičstva.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže urobiť okrem dediča aj jeho zástupca, a to na základe plnomocenstva, ktoré ho na to výslovne oprávňuje. Zákonný zástupca môže za maloletého dediča odmietnuť dedičstvo iba so súhlasom súdu.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta. Nemožno tak urobiť ani v prípade, ak by sa neskôr objavil majetok, o ktorom sa v pôvodnom konaní o dedičstve nevedelo.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno urobiť pred smrťou poručiteľa.
Záverom
Vy ako pozostalá manželka budete účastníčkou dedičského konania a ako dedič máte právo odmietnuť dedičstvo poručiteľa, o čom musíte byť zo strany notára upovedomená. Ak bude dedičstvo poručiteľa predĺžené (poručiteľ má viac dlhov ako majetku), tak odporúčam dedičstvo odmietnuť.