Dedičské konanie

Dobrý deň,

ak niektorý z dedičov (napríklad Váš nevlastný brat) požiadal o odročenie pojednávania, súd (resp. notár ako súdny komisár) môže tejto žiadosti vyhovieť, ak uzná dôvody za opodstatnené. Medzi najčastejšie dôvody patrí napríklad zdravotný stav, neodkladné pracovné povinnosti, potreba zabezpečiť právne zastúpenie, alebo iné vážne dôvody, ktoré bránia účasti na pojednávaní. Súd posudzuje každú žiadosť individuálne a nie je automaticky povinný žiadosti vyhovieť.

Pokiaľ ide o počet odročení, zákon nestanovuje presný počet, koľkokrát môže byť pojednávanie odročené na žiadosť účastníka. Súd však musí dbať na hospodárnosť a rýchlosť konania, a preto opakované a neodôvodnené žiadosti o odročenie spravidla neakceptuje. Ak by sa žiadosti opakovali bez vážnych dôvodov, súd ich môže zamietnuť a pojednávanie vykonať aj v neprítomnosti toho dediča.

Lehota na skončenie dedičského konania nie je v zákone presne určená. Zákon však ukladá súdu a notárovi povinnosť konať bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie. Ak by sa konanie neúmerne naťahovalo, môžete podať podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu. 

Čo sa týka žiadosti o prejednanie iného dedičského konania, ak existuje iné dedičské konanie, v ktorom sú tí istí dediči, môže byť dôvodom na spojenie konaní, ak to povaha veci umožňuje. Súd môže rozhodnúť o spojení konaní, aby sa predišlo duplicitnému rozhodovaniu a zabezpečila sa hospodárnosť konania. Dedič však musí preukázať, že takéto konanie prebieha a že sa týka tej istej dedičskej skupiny.

Dobrý deň,
listiny na základe, ktorých došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva by mali byť súčasťou zbierky listín na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore. Skúste kontaktovať kataster nehnuteľností a dohodnúť si termín nahliadnutia do zbierky listín. Podľa ust. § 68 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností:

Verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. (...)

Dobrý deň,

najskôr je potrebné pochopiť, že dedičské konanie na Slovensku vedie notár ako súdny komisár, ktorého určí súd podľa miesta posledného trvalého pobytu poručiteľa (Vašej mamy). Notár je povinný zistiť všetkých dedičov a upovedomiť ich o začatí dedičského konania. Ak ste neboli upovedomená, môže ísť o pochybenie, alebo o to, že notár nemal na Vás kontakt.

Ak ste dostali od sestry žiadosť o podpísanie plnej moci, znamená to, že by chcela, aby ste ju splnomocnili na zastupovanie v dedičskom konaní. Podľa zákona však nie ste povinná udeliť plnú moc, ak s tým nesúhlasíte. Máte právo byť účastníčkou konania osobne alebo prostredníctvom svojho splnomocnenca (napríklad advokáta), ktorému dôverujete. 

Ak nemôžete prísť na Slovensko, odporúčam splnomocniť advokáta na Slovensku, ktorý Vás bude v dedičskom konaní zastupovať. Plnú moc môžete udeliť aj zo zahraničia. 

Čo sa týka bytu, ak vlastníte 25 %, ste podielovou spoluvlastníčkou. Po smrti mamy sa jej podiel bude dediť. Ak by ste boli z dedičského konania vylúčená, odporúčam okamžite kontaktovať notára, ktorý konanie vedie, a oznámiť mu, že ste dedička. Notára môžete vyhľadať podľa miesta trvalého pobytu mamy.

Ak nemáte kľúče od bytu, ale ste podielovou spoluvlastníčkou, potom môžete sestru požiadať o ich vydanie .  Ak Vám sestra bráni v prístupe, môžete sa domáhať svojich práv aj súdnou cestou, prípadne prostredníctvom advokáta.

Dobrý deň,
v dedičskom konaní je možné sa dohodnúť akokoľvek. Ak však niečo dostanete za života poručiteľa bezplatne a následne sa bude dediť, tak potom dedič, ktorý bol znevýhodnený má nárok, aby bol tento dar zohľadnený. Samozrejme to nebráni inej dohode, avšak s tým musí súhlasiť aj znevýhodnený dedič. 

Dobrý deň, vo vami uvedenom prípade v prípade úmrtia brata vašej matky pre dedenie platí ust. § 475 Občianskeho zákonníka :

"1./ Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."   Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že dedičmi majetku brata budú jeho súrodenci v rovnakom pomere k celku. Ak niektorý súrodenec nežije, jeho podiel zdedia jeho deti. Samotná starostlivosť resp. nezáujme o starostlivosť o chorého brata vašej matky nie je dôvodom, aby súrodenci nededili. Dedenia sa nezakladá na princípe zásluhovosti.

Dobrý deň,
ak ste práceneschopný, potom predvolanie na pojednávanie v dedičskej veci nie je dôvodom, aby soc. poisťovňa v prípade kontroly tento dôvod uznala.

Odporúčam vo veci nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte na základe písomného splnomocnenia alebo oznámiť notárovi, že ste práceneschopný a požiadať o odročenie pojednávania /vec môžete pre urýchlenie a zistenie stavu vec konzultovať s kanceláriou notára aj telefonicky/.

Ak by ste sa rozhodli pre zastupovanie v dedič. konaní, potom dávajte pozor na samotný test splnomocnenia, v ktorom uvediete rozsah zastupovania a to s tým, že židate o rozhodnutie podľa dedičských podielov. Teda nesmie tam byť napísané, že zástupca môže sa za vás vzdať dedičstva alebo dedičstvo odmietnúť. Vo veci sa môžete nechať zastupovať aj advokátom.

Dobrý deň,

vaša situácia je pomerne častá a rozumiem, že môže byť citlivo vnímaná. Pri dedičskom konaní podľa slovenského práva platí, že všetky deti poručiteľa – teda aj nemanželské, ak je otcovstvo právne uznané alebo určené – majú rovnaké dedičské právo bez ohľadu na to, aký bol ich vzťah s otcom počas života. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 473 jasne stanovuje, že deti dedia v prvej skupine rovným dielom.

Ak by ste chceli, aby nevlastná sestra nededila, musel by ju otec vydediť za života, a to v súlade s § 469a Občianskeho zákonníka uvedením jedného zo zákonných dôvodov vydedenia. Ak k tomu nedošlo, jej právo na dedičstvo po vašom otcovi je rovnaké ako vaše (ostatných detí). Skutočnosť, že sa o otca nestarala alebo s ním neudržiavala kontakt, zákon neberie do úvahy pri samotnom nároku na dedičstvo.

Odporúčam zvážiť, či by ste sa s ňou vedeli dohodnúť na inom rozdelení dedičstva v rámci dohody dedičov, ak by s tým súhlasila. Ak nie, notár rozdelí dedičstvo podľa zákona. 

DObrý deň, 

v prípade ak sa otec a jeho brat ako podieloví spoluvlastníci rozhodli spoločnú nehnuteľnosť predať, potom každému z nich patrí z kúpnej ceny toľko, koľko pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel ibaže by sa dohodli inak. Otec nie je povinný pristúpiť na hru svojho brata, ktorý žiada z kúpnej ceny polovicu a pritom mu na nehnuteľnosti patrí podiel len o veľkosti 1/6 k celku. Aj v prípade, ak by sa rozhodli riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou, súd by bratovi nepriznal viac než pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel. Týmto môže otec vo vzťahu k bratovi argumentovať. 

Pokiaľ ide o napadnutie závetu, toto brat otca môže urobiť, stáva sa to, že dedičia napádajú takéto listiny zanechané poručiteľmi. To však, či by bol v takomto konaní úspešný je už druhá vec. Viete žalovať sa dá de facto všetko. Na to však, aby súd rozhool o neplatnosti závetu by musel mať za preukázané, že babka nebola v čase jeho spísania spôsobilá na takýto právny úkon alebo že bola k tomuto právneu úkonu donútená a pod.. Navyše ak závet spísala u notára, dovolím si tvrdiť, že tento by bolo skutočne náročné úspešne napadnúť, nakoľko ak by notárka videla, že babka nie je na takýto úkon spôsobilá, závet by s ňou nespísala. Toto musí preukazovať žalobca. Ak by to nepreukázal, súd by žalobu zamietol. 

Dobrý deň,

v prípade, že Váš otec za života prevedie časť svojho majetku v neodvyklej hodnoty (spravidla nehnuteľnosť alebo väčší obnos peňazí) na jedného zo svojich potomkov, potom v rámci dedičského konania sa môžu dedičia domáhať, aby na podiel tohto obdarovaného dediča bol započítaný takýto dar neobvyklej hodnoty, ktorý dotknutý dedič za života dostal od poručiteľa. Uvedené ustanovuje § 484 Občianskeho zákonníka:

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Jedná sa o inštitút kolácie (započítanie na dedičský podiel), ktorého uplatnenie v dedičskom konaní má za následok, že dedičský podiel za života poručiteľa obdarovaného dediča sa vzhľadom na hodnotu daru (vychádza sa pritom z hodnoty daru v čase darovania) zníži. Koláciu - započítanie je však potrebné v dedičkom konaní navrhnúť, inak sa o nej notár nemá ako dozvedieť. 

Vzhľadom na uvedené, neexistuje nič ako 5 % z ceny, ako uvádzate, ale v dedičskom konaní sa postupuje vyššie popísaným postupom. 

Dobrý deň, chápame Vaše rozčarovanie z doterajších výsledkov dedič. konania, ktoré predpokladáme, že nie je ukončené. Máte v dedičskom konaní nadobudnúť 1/4 z 1/2. Vy ste spoluvalstníkom bytu v podiele 1/2, ktorý podiel nie je predmetom dedenia.

Pokiaľ ide o užívanie bytu - vecné bremeno, toto Vám zostáva aj naďalej, toto vecné bremeno nie je predmetom dedičského konania.

Ak deti Vášho nebohého manžela nadobudnú podiely na byte, budú môcť od Vás žiadať, aby ste im platili nájom za ich podiely., ak sa vo veci nedohodnete inak. Otázka sprístupnenia bytu pre dedičov nie je predmetom dedičského konania a o tejto povinnosti nemôže rozhodnúť notár.

Odporúčam vo veci po skončení dedič. konania kontaktovať advokáta na vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva.