Dedičské konanie

Dobrý deň,
ak ste práceneschopný, potom predvolanie na pojednávanie v dedičskej veci nie je dôvodom, aby soc. poisťovňa v prípade kontroly tento dôvod uznala.

Odporúčam vo veci nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte na základe písomného splnomocnenia alebo oznámiť notárovi, že ste práceneschopný a požiadať o odročenie pojednávania /vec môžete pre urýchlenie a zistenie stavu vec konzultovať s kanceláriou notára aj telefonicky/.

Ak by ste sa rozhodli pre zastupovanie v dedič. konaní, potom dávajte pozor na samotný test splnomocnenia, v ktorom uvediete rozsah zastupovania a to s tým, že židate o rozhodnutie podľa dedičských podielov. Teda nesmie tam byť napísané, že zástupca môže sa za vás vzdať dedičstva alebo dedičstvo odmietnúť. Vo veci sa môžete nechať zastupovať aj advokátom.

Dobrý deň,

vaša situácia je pomerne častá a rozumiem, že môže byť citlivo vnímaná. Pri dedičskom konaní podľa slovenského práva platí, že všetky deti poručiteľa – teda aj nemanželské, ak je otcovstvo právne uznané alebo určené – majú rovnaké dedičské právo bez ohľadu na to, aký bol ich vzťah s otcom počas života. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 473 jasne stanovuje, že deti dedia v prvej skupine rovným dielom.

Ak by ste chceli, aby nevlastná sestra nededila, musel by ju otec vydediť za života, a to v súlade s § 469a Občianskeho zákonníka uvedením jedného zo zákonných dôvodov vydedenia. Ak k tomu nedošlo, jej právo na dedičstvo po vašom otcovi je rovnaké ako vaše (ostatných detí). Skutočnosť, že sa o otca nestarala alebo s ním neudržiavala kontakt, zákon neberie do úvahy pri samotnom nároku na dedičstvo.

Odporúčam zvážiť, či by ste sa s ňou vedeli dohodnúť na inom rozdelení dedičstva v rámci dohody dedičov, ak by s tým súhlasila. Ak nie, notár rozdelí dedičstvo podľa zákona. 

DObrý deň, 

v prípade ak sa otec a jeho brat ako podieloví spoluvlastníci rozhodli spoločnú nehnuteľnosť predať, potom každému z nich patrí z kúpnej ceny toľko, koľko pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel ibaže by sa dohodli inak. Otec nie je povinný pristúpiť na hru svojho brata, ktorý žiada z kúpnej ceny polovicu a pritom mu na nehnuteľnosti patrí podiel len o veľkosti 1/6 k celku. Aj v prípade, ak by sa rozhodli riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou, súd by bratovi nepriznal viac než pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel. Týmto môže otec vo vzťahu k bratovi argumentovať. 

Pokiaľ ide o napadnutie závetu, toto brat otca môže urobiť, stáva sa to, že dedičia napádajú takéto listiny zanechané poručiteľmi. To však, či by bol v takomto konaní úspešný je už druhá vec. Viete žalovať sa dá de facto všetko. Na to však, aby súd rozhool o neplatnosti závetu by musel mať za preukázané, že babka nebola v čase jeho spísania spôsobilá na takýto právny úkon alebo že bola k tomuto právneu úkonu donútená a pod.. Navyše ak závet spísala u notára, dovolím si tvrdiť, že tento by bolo skutočne náročné úspešne napadnúť, nakoľko ak by notárka videla, že babka nie je na takýto úkon spôsobilá, závet by s ňou nespísala. Toto musí preukazovať žalobca. Ak by to nepreukázal, súd by žalobu zamietol. 

Dobrý deň,

v prípade, že Váš otec za života prevedie časť svojho majetku v neodvyklej hodnoty (spravidla nehnuteľnosť alebo väčší obnos peňazí) na jedného zo svojich potomkov, potom v rámci dedičského konania sa môžu dedičia domáhať, aby na podiel tohto obdarovaného dediča bol započítaný takýto dar neobvyklej hodnoty, ktorý dotknutý dedič za života dostal od poručiteľa. Uvedené ustanovuje § 484 Občianskeho zákonníka:

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Jedná sa o inštitút kolácie (započítanie na dedičský podiel), ktorého uplatnenie v dedičskom konaní má za následok, že dedičský podiel za života poručiteľa obdarovaného dediča sa vzhľadom na hodnotu daru (vychádza sa pritom z hodnoty daru v čase darovania) zníži. Koláciu - započítanie je však potrebné v dedičkom konaní navrhnúť, inak sa o nej notár nemá ako dozvedieť. 

Vzhľadom na uvedené, neexistuje nič ako 5 % z ceny, ako uvádzate, ale v dedičskom konaní sa postupuje vyššie popísaným postupom. 

Dobrý deň, chápame Vaše rozčarovanie z doterajších výsledkov dedič. konania, ktoré predpokladáme, že nie je ukončené. Máte v dedičskom konaní nadobudnúť 1/4 z 1/2. Vy ste spoluvalstníkom bytu v podiele 1/2, ktorý podiel nie je predmetom dedenia.

Pokiaľ ide o užívanie bytu - vecné bremeno, toto Vám zostáva aj naďalej, toto vecné bremeno nie je predmetom dedičského konania.

Ak deti Vášho nebohého manžela nadobudnú podiely na byte, budú môcť od Vás žiadať, aby ste im platili nájom za ich podiely., ak sa vo veci nedohodnete inak. Otázka sprístupnenia bytu pre dedičov nie je predmetom dedičského konania a o tejto povinnosti nemôže rozhodnúť notár.

Odporúčam vo veci po skončení dedič. konania kontaktovať advokáta na vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva.

Dobrý deň,

byt, ktorý mama darovala Vašej sestre by po smrti sestry, za predpokladu, že by zostala bezdetná, dedil jej manžel a rodičia sestry, a to tak, že manžel by dedil 1/2 majetku. Ak rodičov niet, potom by byt v zmysle zákona zdedil sám manžel vašej sestry. Sestra by však závetom vedela zanechať byt aj inej osobe, napr. Vám. Ak by však v čase smrti mala deti, potom by sa dedilo podľa prvej dedičskej skupiny, dedili by deti a jej manžel, každý rovným dielom. V tomto prípade by už deti závetom obísť nevedela, nakoľko deti sú neopomenuteľnými dedičmi, ktorých môže rodič baviť práva dediť po jeho smrti jedine cez inštitút vydedenia. 

Dobrý deň, na Vami položenú otázku uvádzame, že ak na nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je resp. bola Vaša stará mama, ktorá medzičasom zomrela, samotná táto skutočnosť - úmrtien starej matky - nemá vplyv na existenciu záložného práva, lebo záložné právo je viazané na nehnuteľnosť.

V dedičskom konaní nadobudnú nehnuteľnosť dedičia zo zákona, pravda za podmienky, že sa všetici dedičia nedohodnú inak. Záložné právo nie je predmetom dedenia a naďalej bude viaznúť na uvedenej nehnuteľnosti, ktorá bude predmetom dedenia. Súhlas dedičov na to, aby na nehnuteľnosti viazlo záložné právo v prospech banky nie je potrebný, lebo predmetom záložného práva je nehnuteľnosť.

Otázka zrušenia zálož. práva je následne vecou Vašej dohody, ako dlžníka na hypotekárnom úvere s bankou. Vo veci zálož. práva následne po skončení dedič. konania odporúčam kontaktovať prísl.  banku.

Dobrý deň, z Vami položenej otázky vyplýva, že mama zomrela pred 63 rokmi, Vy ako dedič ste boli maloletý.
Vzhľadom na skutočnosť, že od dedičského konania uplynula dlhá doba a medzičasom ste nadobudli plnoletosť /18 rokov veku/, uplynuli už všetky premlčacie doby v zmysle ust. Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 485 Občianskeho zákonníka platí :

"Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča."

Uvedené zákonné ustanovenie platilo aj v čase pred 63 rokmi.

Nateraz je možná len dohoda s dedičom,ktorý nadobudol majetok po poručitelke, nie však cestou súdu.

Dobrý deň,

dedičské konanie je taktiež súdnym konaním a každý jeho účastník (dedič povolaný dediť) má právo nahliadať do dedičského spisu a vyhotovovať si z neho fotokópie, fotografie a pod. Preto nemusíte mať žiadnu obavu. Za účelom nahliadnutia do dedičského spisu vám odporúčame najskôr kontaktovať povereného notára za účelom dohodnutia termínu nahliadania. 

Dobrý deň, vo Vami uvedneom prípade paltí, že ak by došlo k uzatvoreniu manželstva, následne v prípade úmrtia Vášho otca jeho podiel na nehnuteľnosti bude predmetom dedenia. Ak otec nespísal závet výlučne vo Váš prospech ako svojich synov, potom dedičmi otcovho podielu na nehnuteľnosti bude jeho manželka a Vy ako jeho deti /dvaja bratia/, všetci v rovnakom pomere k dedenému podielu na nehnuteľnosti.

Vo veci odporúčam otcovi toto vysvetliť tak ako uvádzate v otázke a prípadne mu odporučiť, aby spísal závet vo Váš prospech ako svojich detí. Otec môže svoj podiel za svojho života aj darovať napr. Vám ako jeho synom a potom podiel na dome nebude predmetom dedenia. Prípadná budúca manželka Vášho otca nie je neopomenuteľným dedičom a preto prípadný závet, ktorý by spísal Váš otec nemôže ani napadnúť cestou súdu. Ak by teda otec spísal závet vo Váš prospech ako svojich synov, k vydedeniu manželky by v pravom slova zmysle nedošlo, lebo vydediť možno len potomkov dediča. Manželka nie je potomkom poručiteľa.

Na prípadné spísanie darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena v prospech otca spočívajúce v práce doživotného bývania v dome odporúčam kontaktovať advokáta. Môžete kontaktovať aj anšu advokátsku kanceláriu.