Dedičské konanie

Dobrý deň,

Ak zomrel najskôr váš otec a dedičské konanie po ňom sa ešte nezačalo alebo nebolo ukončené, všetok jeho majetok, ktorý by pripadol vašej mame ako dedičke, sa stal súčasťou jej majetku v okamihu jej smrti. Keďže zomrela krátko po ňom, zákon vyžaduje, aby sa najprv uzavrelo dedičské konanie po otcovi – určia sa v ňom jeho dedičia (v tomto prípade aj vaša mama) a podiel, ktorý by jej pripadol. Tento podiel sa následne zahrnie do dedičstva po nej. Notári preto postupujú správne, keď trvajú na dvoch konaniach. Úplnému vynechaniu toho prvého sa nedá vyhnúť, lebo právne poradie prechodu majetku musí byť zachované.

Dobrý deň,

vaša situácia je pomerne zložitá a dotýka sa viacerých oblastí dedičského a záväzkového práva. Naša odpopveď je nasledovná :

1) Čestné prehlásenie a dedičské konanie po bratovi:
Odporúčam, aby ste čestné prehlásenie predložili notárovi, ktorý vedie dedičské konanie po vašom zosnulom bratovi a uplatniť si vyplatenie uvedenej vašej pohľadávky v dedičskom konaní. Ide o záväzok, ktorý sa viaže na vlastníctvo domu a je dôležité, aby dedičia vedeli, že na dome viazne povinnosť vyplatiť podiely ostatným súrodencom. Notár by mal túto skutočnosť zohľadniť pri rozdeľovaní dedičstva. Rovnako je potrebné uviesť, že druhý brat má voči zosnulému bratovi dlh z titulu čestného prehlásenia, ktorý prechádza na dedičov zosnulého. Tým pádom sa stávate veriteľmi tejto pohľadávky.

2) Premlčacia doba na čestné prehlásenie:
Premlčacia doba závisí od obsahu čestného prehlásenia. Ak je v ňom uvedené, že povinnosť vyplatiť podiel vzniká až pri predaji domu alebo prevode vlastníctva, premlčacia doba začína plynúť až od tejto udalosti. Ak k predaju alebo prevodu nedošlo, nárok nie je premlčaný. Ak by však povinnosť vyplatiť podiel vznikla už v minulosti a neboli vám vyplatené, potom všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka je tri roky od splatnosti pohľadávky.

3) Vyplatenie podielu druhým bratom:
Ak druhý brat odmieta vyplatiť podiel, odporúčam mu zaslať písomnú výzvu na plnenie záväzku podľa čestného prehlásenia. Ak nebude reagovať, môžete sa domáhať svojho nároku súdnou cestou. Hodnota domu sa posudzuje podľa dohodnutej ceny v čestnom prehlásení, nie podľa aktuálnej trhovej hodnoty, pokiaľ ste sa v prehlásení nedohodli inak.

4) Napadnutie dedičského konania po rodičoch:
Dedičské konanie po rodičoch je možné napadnúť len v prípade, ak by ste vedeli preukázať, že došlo k podvodu, omylu alebo inému závažnému pochybeniu. Opätovné otvorenie dedičského konania len z dôvodu zmeny hodnoty majetku alebo nespokojnosti s rozdelením nie je možné. Nové ocenenie domu, ktorý je vo vlastníctve brata nie je možné žiadať obnovením už prívoplatne skončeného dedičského konania. 

Odporúčam na základe znenia otázky obrátiť sa na advokáta, aby ste predišli prípadným súdnym sporom.

Vo veci múžete kontaktovať aj našu advokátsku kanceláriu.

Dobrý deň,

ak niektorý z dedičov (napríklad Váš nevlastný brat) požiadal o odročenie pojednávania, súd (resp. notár ako súdny komisár) môže tejto žiadosti vyhovieť, ak uzná dôvody za opodstatnené. Medzi najčastejšie dôvody patrí napríklad zdravotný stav, neodkladné pracovné povinnosti, potreba zabezpečiť právne zastúpenie, alebo iné vážne dôvody, ktoré bránia účasti na pojednávaní. Súd posudzuje každú žiadosť individuálne a nie je automaticky povinný žiadosti vyhovieť.

Pokiaľ ide o počet odročení, zákon nestanovuje presný počet, koľkokrát môže byť pojednávanie odročené na žiadosť účastníka. Súd však musí dbať na hospodárnosť a rýchlosť konania, a preto opakované a neodôvodnené žiadosti o odročenie spravidla neakceptuje. Ak by sa žiadosti opakovali bez vážnych dôvodov, súd ich môže zamietnuť a pojednávanie vykonať aj v neprítomnosti toho dediča.

Lehota na skončenie dedičského konania nie je v zákone presne určená. Zákon však ukladá súdu a notárovi povinnosť konať bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie. Ak by sa konanie neúmerne naťahovalo, môžete podať podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi súdu. 

Čo sa týka žiadosti o prejednanie iného dedičského konania, ak existuje iné dedičské konanie, v ktorom sú tí istí dediči, môže byť dôvodom na spojenie konaní, ak to povaha veci umožňuje. Súd môže rozhodnúť o spojení konaní, aby sa predišlo duplicitnému rozhodovaniu a zabezpečila sa hospodárnosť konania. Dedič však musí preukázať, že takéto konanie prebieha a že sa týka tej istej dedičskej skupiny.

Dobrý deň,
listiny na základe, ktorých došlo k prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva by mali byť súčasťou zbierky listín na príslušnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore. Skúste kontaktovať kataster nehnuteľností a dohodnúť si termín nahliadnutia do zbierky listín. Podľa ust. § 68 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľností:

Verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. (...)

Dobrý deň,

najskôr je potrebné pochopiť, že dedičské konanie na Slovensku vedie notár ako súdny komisár, ktorého určí súd podľa miesta posledného trvalého pobytu poručiteľa (Vašej mamy). Notár je povinný zistiť všetkých dedičov a upovedomiť ich o začatí dedičského konania. Ak ste neboli upovedomená, môže ísť o pochybenie, alebo o to, že notár nemal na Vás kontakt.

Ak ste dostali od sestry žiadosť o podpísanie plnej moci, znamená to, že by chcela, aby ste ju splnomocnili na zastupovanie v dedičskom konaní. Podľa zákona však nie ste povinná udeliť plnú moc, ak s tým nesúhlasíte. Máte právo byť účastníčkou konania osobne alebo prostredníctvom svojho splnomocnenca (napríklad advokáta), ktorému dôverujete. 

Ak nemôžete prísť na Slovensko, odporúčam splnomocniť advokáta na Slovensku, ktorý Vás bude v dedičskom konaní zastupovať. Plnú moc môžete udeliť aj zo zahraničia. 

Čo sa týka bytu, ak vlastníte 25 %, ste podielovou spoluvlastníčkou. Po smrti mamy sa jej podiel bude dediť. Ak by ste boli z dedičského konania vylúčená, odporúčam okamžite kontaktovať notára, ktorý konanie vedie, a oznámiť mu, že ste dedička. Notára môžete vyhľadať podľa miesta trvalého pobytu mamy.

Ak nemáte kľúče od bytu, ale ste podielovou spoluvlastníčkou, potom môžete sestru požiadať o ich vydanie .  Ak Vám sestra bráni v prístupe, môžete sa domáhať svojich práv aj súdnou cestou, prípadne prostredníctvom advokáta.

Dobrý deň,
v dedičskom konaní je možné sa dohodnúť akokoľvek. Ak však niečo dostanete za života poručiteľa bezplatne a následne sa bude dediť, tak potom dedič, ktorý bol znevýhodnený má nárok, aby bol tento dar zohľadnený. Samozrejme to nebráni inej dohode, avšak s tým musí súhlasiť aj znevýhodnený dedič. 

Dobrý deň, vo vami uvedenom prípade v prípade úmrtia brata vašej matky pre dedenie platí ust. § 475 Občianskeho zákonníka :

"1./ Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti."   Z uvedeného zák. ustanovenia vyplýva, že dedičmi majetku brata budú jeho súrodenci v rovnakom pomere k celku. Ak niektorý súrodenec nežije, jeho podiel zdedia jeho deti. Samotná starostlivosť resp. nezáujme o starostlivosť o chorého brata vašej matky nie je dôvodom, aby súrodenci nededili. Dedenia sa nezakladá na princípe zásluhovosti.

Dobrý deň,
ak ste práceneschopný, potom predvolanie na pojednávanie v dedičskej veci nie je dôvodom, aby soc. poisťovňa v prípade kontroly tento dôvod uznala.

Odporúčam vo veci nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolíte na základe písomného splnomocnenia alebo oznámiť notárovi, že ste práceneschopný a požiadať o odročenie pojednávania /vec môžete pre urýchlenie a zistenie stavu vec konzultovať s kanceláriou notára aj telefonicky/.

Ak by ste sa rozhodli pre zastupovanie v dedič. konaní, potom dávajte pozor na samotný test splnomocnenia, v ktorom uvediete rozsah zastupovania a to s tým, že židate o rozhodnutie podľa dedičských podielov. Teda nesmie tam byť napísané, že zástupca môže sa za vás vzdať dedičstva alebo dedičstvo odmietnúť. Vo veci sa môžete nechať zastupovať aj advokátom.

Dobrý deň,

vaša situácia je pomerne častá a rozumiem, že môže byť citlivo vnímaná. Pri dedičskom konaní podľa slovenského práva platí, že všetky deti poručiteľa – teda aj nemanželské, ak je otcovstvo právne uznané alebo určené – majú rovnaké dedičské právo bez ohľadu na to, aký bol ich vzťah s otcom počas života. Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v § 473 jasne stanovuje, že deti dedia v prvej skupine rovným dielom.

Ak by ste chceli, aby nevlastná sestra nededila, musel by ju otec vydediť za života, a to v súlade s § 469a Občianskeho zákonníka uvedením jedného zo zákonných dôvodov vydedenia. Ak k tomu nedošlo, jej právo na dedičstvo po vašom otcovi je rovnaké ako vaše (ostatných detí). Skutočnosť, že sa o otca nestarala alebo s ním neudržiavala kontakt, zákon neberie do úvahy pri samotnom nároku na dedičstvo.

Odporúčam zvážiť, či by ste sa s ňou vedeli dohodnúť na inom rozdelení dedičstva v rámci dohody dedičov, ak by s tým súhlasila. Ak nie, notár rozdelí dedičstvo podľa zákona. 

DObrý deň, 

v prípade ak sa otec a jeho brat ako podieloví spoluvlastníci rozhodli spoločnú nehnuteľnosť predať, potom každému z nich patrí z kúpnej ceny toľko, koľko pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel ibaže by sa dohodli inak. Otec nie je povinný pristúpiť na hru svojho brata, ktorý žiada z kúpnej ceny polovicu a pritom mu na nehnuteľnosti patrí podiel len o veľkosti 1/6 k celku. Aj v prípade, ak by sa rozhodli riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdnou cestou, súd by bratovi nepriznal viac než pripadá na jeho spoluvlastnícky podiel. Týmto môže otec vo vzťahu k bratovi argumentovať. 

Pokiaľ ide o napadnutie závetu, toto brat otca môže urobiť, stáva sa to, že dedičia napádajú takéto listiny zanechané poručiteľmi. To však, či by bol v takomto konaní úspešný je už druhá vec. Viete žalovať sa dá de facto všetko. Na to však, aby súd rozhool o neplatnosti závetu by musel mať za preukázané, že babka nebola v čase jeho spísania spôsobilá na takýto právny úkon alebo že bola k tomuto právneu úkonu donútená a pod.. Navyše ak závet spísala u notára, dovolím si tvrdiť, že tento by bolo skutočne náročné úspešne napadnúť, nakoľko ak by notárka videla, že babka nie je na takýto úkon spôsobilá, závet by s ňou nespísala. Toto musí preukazovať žalobca. Ak by to nepreukázal, súd by žalobu zamietol.