Odpoveď: Darovacia zmluva a deti
Dobrý deň,
k Vašej otázke uvádzame nasledovné stanovisko vyjadrujúce náš právny názor:
Nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu
V prvom rade je potrebné v danej veci uviesť, že vlastníctvo bytu (rovnako aj nebytového priestoru, stavby či pozemku ako vecí nehnuteľných, resp. vecí, ktorých režim sa spravuje režimom nehnuteľných vecí) sa nenadobúda uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva (napr. kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy či inej obdobnej zmluvy) ale až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v účinnom znení (ďalej len "katastrálny zákon") kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").
Podľa § 28 ods. 1 až ods. 3 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.
Z uvedených ustanovení katastrálneho zákona teda jednoznačne vyplýva, že samotným uzavretím zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (napr. darovacej zmluvy) nedochádza k prevodu vlastníckeho práva. Táto zmluva je len podkladom, titulom vkladu vlastníckeho práva na jej základe do katastra nehnuteľností. Až povolením vkladu vlastníckeho práva sa stáva obdarovaný vlastníkom nehnuteľnej veci.
Ak vo Vašom prípade došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy a na základe tejto zmluvy ste boli zapísaná ako vlastníčka bytu v katastri nehnuteľností, ste vlastníčkou bytu.
Vznik vecného bremena
Vyššie uvedené právne závery v celom rozsahu platia aj o vecných bremenách. Teda, samotným uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena (alebo napr. uzavretím darovacej zmluvy, ktorej súčasťou je aj dohoda zmluvných strán o zriadení vecného bremena) k vzniku vecného bremena nedochádza. Naopak, až vkladom vecného bremena (a práva zodpovedajúceho vecnému bremenu) do katastra nehnuteľností dochádza k zriadeniu vecného bremena.
Teda, Vašej tete prislúcha vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania výlučne v prípade, ak je toto právo aj vložené v katastri nehnuteľností.
Dedenie
Do dedičstva patrí všetok majetok poručiteľa, ktorý patril poručiteľovi v čase jeho smrti, pokiaľ osobitný právny predpis neustanovuje vo vzťahu k určitej časti majetku poručiteľa osobitný spôsob prechodu majetku na inú osobu (napr. poistné plnenia z poistenia osôb pre prípad smrti a pod.)
Vo Vašom prípade, ak ste zapísaná na liste vlastníctva vo vzťahu k danému bytu ako jeho vlastníčka, tento byt nepatrí poručiteľke (hoci by aj mala právo doživotného užívania bytu) ale Vám. Z tohto dôvodu by preto nebol tento byt ani súčasťou dedičstva po poručiteľke - keďže netvorí súčasť jej majetku.
Ak by preto zomrela Vaša teta, ktorá v byte býva, no nie je jeho vlastníčkou, nemal by jej syn žiadne dedičské právo vo vzťahu k bytu. Bolo by len na Vašej dohode, či a za akých podmienok synovi Vašej tety dovolíte v byte zotrvať po jej smrti. V prípade, ak by ste sa na podmienkach jeho zotrvania v byte nedohodli, môžete sa domáhať žalobou na súde aby súd uložil synovi tety povinnosť nehnuteľnosť vypratať.