Častou témou dnešných dní je otázka, ako má zamestnávateľ postupovať pri určovaní dovolenky zamestnancovi. Pre správny postup, pri určovania čerpania dovolenky je potrebné mať na pamäti vždy základnú zásadu, a síce že účelom dovolenky je oddych a zotavenie zamestnanca po práci. Zamestnanec má nárok na dovolenku, ak splní zákonné podmienky, no až na jednu výnimku, nemá právo si určiť to, kedy ju bude čerpať.
Čo hovorí zákon?
Čerpanie, teda to, kedy môže a nemôže ísť zamestnanec na dovolenku, určuje zamestnávateľ. Nesmie ju určiť na čas, kedy zamestnanec nepracuje kvôli prekážkam v práci, ak sa s ním nedohodne inak.
Vychádzať musíme z § 111 ods. 1 a ods. 5 Zákonníka práce, podľa ktorého
Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.
Ako teda nariadiť dovolenku?
Správny postup je teda taký, že zamestnávateľ by mal mať plán dovoleniek, dovolenku by si mal zamestnanec vyčerpať do konca roka a najlepšie v celku, aby sa splnil účel dovolenky. Dovolenka sa však môže čerpať aj po častiach.
Ak sa dovolenka čerpá po častiach, minimálne by sa mala určiť na 2 týždne. Čerpanie dovolenky sa nemôže určiť zo dňa na deň, ale najmenej 14 dní vopred.
Obe tieto lehoty, možno so súhlasom zamestnanca skrátiť, pričom oznámenie o nástupe na dovolenku možno skrátiť so súhlasom, ale len výnimočne.
Osobitná úprava, účinná od 04.04.2020, platí pre mimoriadne situácie, núdzový a výnimočný stav. V týchto prípadoch je lehota na určenie čerpania dovolenky len 7 dní a tzv. starej dovolenky 2 dni.
Výnimkou, kedy si čerpanie dovolenky určuje sám zamestnanec je, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca.
Zamestnávateľ je v takom prípade povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec.
Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa aj skrátená.
V neposlednom rade zamestnávateľ, tak ako aj zamestnanec, nesmú zneužívať ich práva, ktoré im dáva zákon a konať v rozpore s dobrými mravmi.
Zároveň musí zamestnávateľ prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca (najmä oddych) a zamestnanec by mal rešpektovať úlohy zamestnávateľa.
V tomto duchu by tak mali konať obe strany.
Inštitút dovolenky by sa nemal zneužívať na situácie, kedy ide o prekážku na strane zamestnávateľa.
Vtedy by nemala byť zamestnancovi určená dovolenka, nakoľko by to mohlo byť považované za porušenie zákona, pre zneužitie práv a povinností, resp. konanie v rozpore s dobrými mravmi(§ 13 ods. 3 Zákonníka práce).
Autor
JUDr. Patrik Ozimanič, advokát
