Dobrý večer. Prišiel mi papier od pani notárky, že sa mám dostaviť na pozostalosť po dedovi. Jedna sa o zostatok nejakého dedičstva v hodnote cca 600 e. Sme na to písaní traja t.j. ja po tatovi, moja teta a strýko. Nakoľko som sa nedostavila došiel mi ďalší papier, v ktorom stalo, že sa mám buď dostaviť alebo poslať splnomocnenie na inú osobu. Chcem sa spýtať, keď sme na to písaní traja je možné, aby rozhodli bezo mňa, že si to rozdelia napoli? Mám aj ja nárok na niečo, aj keď to u notárky ti zvyšní podpísali, že to chcú napoly? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň, k Vašej otázke zastávam nasledovný právny názor:
Z Vami opísaného skutkového stavu vyplýva, že v danej veci sú dedičia stanovení podľa 1. dedičskej skupiny, t. j. potomkovia poručiteľa s tým, že ak niekttorí potomok poručiteľa nežije, dedí jeho podiel jeho potomok.
Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom prípade sú dedičské podiely dedičov rovnaké - teda ak ste neodmietli dedičstvo, máte nárok na dedičský podiel vo veľkosti 1/3.
Bez toho, že by ste sa vzdali dedičstva nie je možné, aby sa na pojednávaní len zvyšní dvaja dedičia dohodli na tom, že budú dediť len oni dvaja, a to každý polovicu dedičstva.
Je možné buď uzavretie dedičskej dohody, ktorej účastníkom budete aj Vy alebo ak sa nedohodnete, vyporiada medzi Vás dedičstvo súd prostredníctvom povereného notára ako súdneho komisára, pričom vyporiada dedičstvo tak, aby každý nadobudol 1/3 dedičstva.
Nenašli ste odpoveď na svoju otázku? Vyhľadajte ju:
Dobrý deň, mám otázky ohľadom dedenia majetku.
Manželka nadobudla byt do vlastníctva pred uzavretím nášho manželstva, byt užívame spoločne 16 rokov. Ja mám z prvého manželstva 3 deti, ktoré s nami nebývajú. Manželka nemá deti, má len brata, ktorý byt neužíva a bol mu vyplatený dedičský podiel, keď tento byt v dedičstve nadobudla manželka.
1. Otázka : kto bude dediť tento byt, keď zomriem ja, či manželka a moje deti, alebo a jej brat?
2. Otázka: je možný právny postup, aby aj po jej smrti dedili tento byt iba moje deti bez jej brata?
Ďakujem za odpovede.
Dobrý deň,
nakoľko byt patrí jej a nie Vám, tak v prípade Vašej smrti sa nebude meniť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa bude meniť iba v prípade jej smrti.
Nakoľko nemá deti, môže zriadiť závet, v ktorom odkáže tento byt ľubovoľnej osobe alebo osobám. Tým vylúči brata z prípadného dedenia.
Dobrý deň,
môjmu manželovi zomrela sestra, manžel a ona zdedili dom po rodičoch každý polovicu. Jeho sestra bola vydatá nemala deti ani nevlastnila nič z manželovej strany. Mala iba 1/2 domu po rodičoch. Kto ma nárok zdediť tu jej polovicu domu? ( manžel alebo jej brat). Ako treba postupovať?
Dobrý deň,
podiel na dome, ktorý patril vydatej sestre Vášho manžela, bude za Vami opísaných okolností dediť jej manžel v rámci druhej dedičskej skupiny (jej brat - Váš manžel dediť nebude).
Dedič bude o postupe vo veci poučený zo strany notára, ktorý bude poverený súdom danú dedičskú vec prejednať. Dedičské konanie prebehne bez potreby podania návrhu a dedičovi príde predvolanie z notárskeho úradu, kde dostane všetky potrebné poučenia.
Dobrý deň,
sestra môže zriadiť závet v prospech brata (Vášho manžela). Bez závetu sa bude dediť podľa dedičských skupín a v nich je manžel poručiteľa povolaný na dedenie skôr, než súrodenec poručiteľa. Preto by dedil manžel, nie brat.
Dobrý deň,
mažel zosnulej poručiteľky môže dedičstvo odmietnuť a v takom prípade by mohol dediť jej brat.
Dobrý deň, spoločne s druhým manželom sme si postavili rodinný dom. Manžel bol bezdetný a slobodný. Ja mám s predošlého manželstva dve dcéry. Spolu deti nemáme. V prípade úmrtia manžela kto bude po ňom dediť. Moje deti sú dospelé. Počula som, že ak nie sú deti spoločné, tak dedia po bezdetnom manželovi aj rodičia a súrodenci. Chceli by sme, aby po nás dedili pre môjho manžela cudzie deti, ktoré sa o nás postarajú.
Dobrý deň,
áno, je pravdou, keďže s manželom nemáte spoločné deti, pripadá do úvahy v prípade jeho úmrtia dedenie v druhej skupine dedičov podľa ust. § 474 Obč. zákonníka :
"(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva."
Z otázky súčasne usudzujeme, že Váš manžel chce, aby po ňom v prípade úmrtia dedili Vaše deti - dve dcéry. Riešením tejto situácie je spísanie závetu Vašim manželom, kde závetnými dedičmi budú Vaše dcéry, rodičia a súrodenci manžela v tomto prípade dediť nebudú. Treba uviesť, že rodičia manžela a jeho súrodenci nie sú neopomenuteľnými dedičmi, a preto nebudú môcť z tohto dôvodu napadnúť závet.
Dobrý deň. Rada by som sa opýtala, ako mám postupovať. Mám dve maloleté deti z predchádzajúceho vzťahu (nebola som vydatá) zverené do mojej starostlivosti a môj manžel dospelého syna z prvého manželstva, ktorý bol zverený do starostlivosti matky. Všetko čo nadobudneme v manželstve sa však v prípade úmrtia manžela bude deliť len medzi mňa a jeho syna. Ako zabezpečiť, aby dedili všetky tri deti rovnakým dielom? Osvojenie nepripadá do úvahy. Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
Vami želaný právny stav nie je možné v tomto prípade nastoliť. Je to spôsobené tým, že jeho syn je tzv. neopomenuteľným dedičom, ktorý musí dostať svoj zákonný podiel (kým je maloleté).
Akýkoľvek závet, ktorý by Váš manžel spísal, aby všetky tri deti dedili rovnakým dielom by bol relatívne neplatný, nakoľko odporuje zákonnému ustanoveniu, ktoré zabezpečuje jeho synovi, že dostane svoj zákonný podiel (jeho zákonný podiel je pritom 1/2, v prípade, že by ste v čase jeho smrti nežili tak dedí celý majetok).
Ak by chcel nejakým spôsobom zasiahnuť do týchto dedičských pomerov, mohol by spraviť to, že svoj majetok pred smrťou daruje jednotlivým deťom. Ak pred smrťou daruje svoj majetok, a v dedičskom konaní sa už nebude žiadny majetok prejednávať, de facto ovplyvní to, ktoré dieťa aký majetok dostane.
Dobrý deň.
Pred rokom som sa vydala. Manžel je občan ČR a pred manželstvom z prvého manželstva ma nehnuteľnosť chatu. Ja som pred manželstvom nadobudla dom. Investovala som peniaze z predaného bytu. Zaujíma ma, keby som spísala závet, že po mojej smrti pripadá dom polovica manželovi a polovica súrodencom bude takáto závet brána ako rozhodujúcu dokument ? Alebo súd môže rozhodnúť aj inak. S manželom nemám deti, som bezdetná. Manžel má dospelé deti z prvého manželstva.
Bola by možná aj druhá možnosť, že v záveti uvediem ako dedičov len mojich súrodencov ?
Lebo je taká možnosť je manžel chatu prenechá deťom, ja o chatu nemám záujem, keďže som investovala do domu ešte pred manželstvom tak som myslela, že by bola aj taká možnosť, že v záveti by som uviedla súrodencov a manžel by v dome dožil. Bez nároku podielu na nehnuteľnosti.
Len či súd by súd akceptoval každú závet, ktorú by som napísala. Ďakujem za odpoveď.
S pozdravom Jana
Dobrý deň,
ak nechcete podiel na Vašej nehnuteľnosti prepísať na manžela za života, je na Vašom rozhodnutí, či v závete odkážete manželovi jednu polovicu nehnuteľnosti alebo celú nehnuteľnosť závetom odkážete svojim súrodencom. Takže toto riešenie majetku v prípade Vášho úmrtia je právne možné a manžel z tohto dôvodu, že by sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti prípadne podielovým vlastníkom nehnuteľnosti nemôže napadnúť a to z dôvodu, že manžel nie je neopomenuteľným dedičom (§ 479 Obč. zákonníka). V samotnom závete je treba uviesť aj to, že žiadate, aby bolo zriadené vecné bremeno v prospech manžela s právom dožitia v predmetnej nehnuteľnosti.
So spísaním závetu odporúčame kontaktovať notára.
Dobrý deň, prajem, momentálne prebieha u nás dedičské konanie po našom otcovi. Dedičia sme 4 deti a manželka. Ako súrodenci nesúhlasíme so sumou vyčíslenou za byt, pretože je príliš nízka. Notárka nám povedala, že tak to ona zistila od jednej realitnej kancelárie pričom nám odmietla ukázať, od ktorej, a či to tak naozaj je. Takisto nám odmieta ukázať účet za pohreb a odvoláva sa stále na to, že ona je zákon a ona to tu vedie. Vlastne ide o to, že nám pani notárka odmieta ukázať hocičo ohľadom dedičstva. K dispozícii máme len amatérsky spísaný majetok po otcovi. Tu je prvá otázka, či je povinná nám ukázať dane informácie ohľadom pohrebu a jej zistení ohľadom bytu a majetku? Ďalej sme ju žiadali o výpis transakcií z otcových účtov po smrti. Na to nám odpovedala, že to nie je v jej kompetencií a máme si to zistiť my. Pričom sa teda dedí zo zákona.
Dobrý deň,
samozrejme ako účastník konania máte právo nahliadať do notárskeho spisu, kde sa nachádzajú všetky tieto informácie. Postačuje, ak sa objednáte telefonicky na nahliadnutie do spisu na príslušnom notárskom úrade. Notár Vám to musí umožniť.
Žiadne informácie nemajú byť v dedičskom konaní "tajné", nakoľko bez nich sa ťažko v dedičskom konaní rozhoduje. Ak nesúhlasíte s hodnotou nehnuteľnosti, je možné notára požiadať, resp. mu navrhnúť, aby vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru ohodnotenia nehnuteľnosti. Notár nemôže bezdôvodne Váš návrh odmietnuť.
Ak by notár naďalej postupoval vyslovene v rozpore so zákonom, môžete na neho podať sťažnosť na miestne príslušný súd a tiež notársku komoru.
Moja mama zomrela začiatkom tohoto roku. Zostali sme ako dedičia ja a moja jedna sestra. Ja bývam v zahraničí a moja sestra neďaleko bydliska mojej mamy. Sestra my povedala, ze mama nezanechala žiadny závet. Zostal byt po mame. Sestra povedala, že my dá len 1/4, lebo sa o mamu starala. Ja som bol s mamou v kontakte telefonicky alebo, keď som prišiel na dovolenku. Môže moja sestra zobrať 3/4 dedičstva ?
Dobrý deň,
úvodom poznamenávame, že dedenie sa nezakladá na princípe zásluhovosti v starostlivosti o poručiteľa - Vašu mamu.
V dedičskom konaní žiadajte rozhodnúť podľa dedičských podielov v súlade s ust. § 203 Civil. mimosporového poriadku :
"(1) Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,
d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol."
Ktorému notárovi bol pridelený dedičský spis, zistíte v rozvrhu práce (ľavá strana stránky prísl. súdu/ prísl. okresného súdu podľa miesta trvalého pobytu Vašej matky v čase úmrtia a to podľa dátumu úmrtia a budete tak vedieť, ktorý notár má pridelený dedičský spis. Zoznam súdov nájdete na stránke www.justice.sk.
Dobrý deň. Mám otázku. Blíži sa dedičke konanie po úmrtí otca. Dediť budem ja a sestra a naša mama. My so sestrou sa chceme vzdať dedičstva prospech mamy. Môže mama už teraz darovať nehnuteľnosť sestre? Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
v prípade, že nehnuteľnosť chce darovať sestre, ktorá je totožná s osobou sestry, ktorá chce svoj podiel prenechať mame, odporúčame Vám to riešiť inak.
Mama by mohla nehnuteľnosť darovať až po tom ako bude nehnuteľnosť v katastri prepísaná na ňu, teda bude dedičské konanie právoplatne ukončené (plus 40-60 dní na prepis na katastri). Následne ak by sestra chcela nehnuteľnosť v rámci piatich rokov predať, musela by platiť daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti.
Ak by ste však nehnuteľnosť v rámci dedičského konania prenechali spoločne s mamou sestre, bude na ňu nehnuteľnosť skôr prepísaná, ušetríte náklady spojené s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a navyše, ak by nehnuteľnosť predala v rámci piatich rokov od nadobudnutia, nemusela by platiť daň z príjmu z dôvodu oslobodenia podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.
Dobrý deň, vedeli by ste mi prosím zodpovedať otázku. Či v prípade ak umrie jeden z manželov (a pred uzavretím manželstva jeden z manželov nadobudol majetok), či ma právny nárok na dedičstvo pozostalá manželka, ktorá nenadobudla spoločný majetok. Iba sa strategicky vydala. t.j., či sa dedičstva týka majetok spoločne nadobudnutý počas trvania manželstva. Ide o fakt, že brat má rodinný dom, bude si tohto roku brat "zlatokopku", ktorá sa už teší na to ako bude raz bohatou vdovou.
Je to smutné, no aktuálny problém v našej rodine.
Vopred ďakujem za odpoveď.
D.
Dobrý deň,
majetok nadobudnutý Vašim bratom pred uzatvorením manželstva nepatrí do BSM.
Brat však môže RD darovať manželke, prípadne podiel na RD.
Ak by brat zomrel a zostala by po ňom manželka a napr. dve deti, potom nadobudnú podiel na RD po 1/3 z celku za podmienky, že RD ako celok by bol vo vlastníctve brata, nevydedil by deti a neurčil závetných dedičov.
Riešením Vašej situácie, aby sa budúca manželka zbytočne netešila, že bude bohatou vdovou, je spísať závet, kde určí závetných dedičov. Keďže RD nie je v BSM, brat môže určiť v závete, kto RD zdedí (napr. rodičia, súrodenci).
Odporúčame bratovi pred manželstvom zdokumentovať stav jeho výlučného majetku.
Dobrý deň
Ako prebieha dedičské konanie pozemku, ktorého majiteľka zomrela v roku 1945 a nie sú nám známy všetci potomkovia, teda možní dediči?
Ďakujem.
Dobrý deň,
na prejednanie takéhoto majetku je potrebné podať na súd návrh na tzv. dodatočné prejednanie dedičstva, nakoľko sa po poručiteľke objavil taký majetok, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom dedičskom konaní. Okruh do úvahy pripadajúcich dedičov následne bude v spolupráci s Vami zisťovať notár poverený vykonaním dedičského konania.
V prvom rade má notár širšie možnosti zistiť totožnosť osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia. Rovnako podľa procesných predpisov ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Tzn. že netvoria prekážku pre prejednanie dedičstva.
Dobrý deň, dedičské konanie po otcovi sme uzavreli v zmysle zákona, teda mame pripadol podiel 6/10 a štyrom deťom po 1/10.
Teraz riešime dedičstvo po mame a chceme celý majetok napísať na jedného dediča. Dá sa to v rámci jedného konania, teda v Uznesení z tohto konania po mame bude jedna osoba 100% vlastníkom ?
Ďakujem.
Dobrý deň,
v dedičskom konaní po Vašej mame bude prejednávaný a predmetom dedenia bude len majetok, ktorého ona vlastníkom ku dňu jej úmrtia, a teda podiel 6/10 na nehnuteľnosti. V dedičskom konaní nebude prejednávaný podiel 4/10, ktorého spoluvlastníkmi ste ako súrodenci.
V dedičskom konaní sa môžete dohodnúť, že podiel 6/10 na nehnuteľnosti nadobudne jeden dedič s povinnosťou výplaty ostatných dedičov v určitej dohodnutej lehote, alebo bez povinnosti výplaty ostatných dedičov.
Ak budete chcieť následne, aby celá nehnuteľnosť bola vo vlastníctve jedného súrodenca, budete musieť spísať v zmysle ust. § 141 Obč. zákonníka dohodu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva.
V prípade záujmu kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.
Dobrý deň,
moja mamička 6. 3. 2020 zomrela. Býval som s mamičkou v 2 izbovom byte. Mám aj trvalú adresu tu istú ako mala mamička. V predmetnom byte v čase úmrtia mamičky som býval (síce mamička zomrela v nemocnici), teda jednalo sa tiež o moje obydlie. Mám ešte sestru. Takže sme dvaja. Dedičské konanie ešte neprebehlo ale sestra chce byt predať. Ale ja nemám žiadny byt a nemám kam ísť bývať, Som ŤZP a invalidný dôchodca. Ja ju nemám ako vyplatiť nemám peniaze na vyplatenie jej podielu. Medzi nami, mnou a sestrou sú zle vzťahy. Ako mám postupovať? Ja to vnímam, ten byt cez srdce, lebo som tam zažil detstvo a lásku rodičov ako aj posledné dni s mojou mamičkou. Mojej sestre je to jedno, jej ide iba o to, žeby získala peniaze z predaja. Ja som v tom byte býval, aj keď ešte otecko žil. Bola urobená aj závet, že ja môžem v tom byte do konca môjho života bývať. Ale potom sa ta závet zrušila, ja som chcel, žeby sa zrušila. Strávil som v tom byte s rodičmi viac ako moja sestra. Stále to bolo moje obydlie. Sestra bývala inde v rodinom dome zo svojou rodinou. Ja som rozvedený. Sestra sa nikdy nezaujímala o môj zdrav.stav, že som ŤZP a invalidný dôchodca. Skôr naopak opovrhovala mnou. A vôbec ju nezaujíma, že nemám kam ísť bývať. V tom byte je môj život spomienky, láska rodičov a posledné dni s života s mojou mamičkou. Môže ma sestra z bytu vypratať ale ho predať? Ako mám postupovať? Ona mi niečo spomenula, že možno svoju časť prepise na svoje deti. Ale som si istý, že jej deti budú chcieť ten byt pre seba alebo ho tiež predať, vypratať ma. K bytu ma viaže strašne silné citové puto, čo som sestre povedal, ale ona sa len zasmiala.
Ľubo
Dobrý deň,
kto bude prejednávať dedičstvo po Vaej mamičke, môžete zistiť na prísl. okresnom súde podľa miesta trvalého pobytu v čase úmrtia a dátmu úmrtia. Treba hľadať v rozvrhu práce prísl. okresného súdu podľa dátumu úmrtia Vašej mamičky.
Uvádzate, že v byte máte hlásený trvalý pobyt. Vaša sestra nie je oprávnená Vás z bytu vysťahovať ani vypratať na vlastné náklady a podľa jej uváženia.
V dediškom konaní zistíte, či Vaša mama nespísala závet u notára. Ak nie, budete dedič podľa dedič. skupín a ak ste dvaja dediči, potom na polovicu.
Najlepešie by bolo, aby ste sa so sestrou dohodli, k čomu zrejme nedôjde, a byt nadobudnete do podiel. spoluvlastníctva v podiele 1/2 k celku.
Ak sa ani po ukončení dedič. konania nedohodnete, vec zrejme skončí na súde, ktorý návrh zrejme podá Vaša sestra - žalobu o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva. Uvádzame súčasne, že súd nemusí podiel. spololuvlastníctvo zrušiť a to aj z dôvodov ako uvádzate vyššie -citový vzťah.
Platí ust. § 142 Obč. zákonníka :
"(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Ak by aj sestra prepísala svoj podiel na svoje deti, ani deti nie sú oprávnené Vás z bytu vysťahovať.
K uvedenému by mohlo dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia.
V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.
Dobrý Večer pán JUDr. Ficek. Pred nedávnom ste mi pomohol s radou ohľadom dedičstva po mojej mamičke(dedičské konanie ešte nebolo) ktorá zomrela. Dnes som dostal od Notárskeho úradu papier a žiada ma notárka o zaslanie potrebných dokumentov. Zápisnica o predbežnom vyšetrení, spôsobom mailová komunikácia. Okrem iného žiada listinné doklady zomrelého, najma vkladné knižky. A tu je problém že mamkinu vkladnú knižku ma moja sestra. Žiadal som sestru nech mi ju prefoti a pošle, lebo to potrebujem dať notárke, lebo ma o to žiada. Ale jej odpoveď (sestra) bola, že nič mi neprefotí a nedá. Nechce vôbec spolupracovať aj keď ma notár vyzval o predloženie dokumentov. A niektoré ma sestra ale nechce mi ich dať. Vraj si to sama vybaví. Ja už som bezradný s nervami v koncoch. Mňa oslovil notár ohľadom Zápisnice o predbežnom konaní a ona keď ju žiadam o tie dokumenty ktoré ma ona doma po našej mamke mi nechce ani prefotit a dať. Aj pohreb a faktúra je na moje meno. Viem, že sestra už dlho má mamkinu vkladnú knižku a aj môže s ňou aj disponovať. No ale keď notár mňa vyzval a ona to nerešpektuje, vraj si to sama vybaví. Zajtra idem volať notárke a musím jej povedať, že sestra nechce spolupracovať a nemôžem jej poslať tie dokumenty lebo ich ma sestra a nechce mne ich dať. Psychicky ma sestra ničí.Už ani dedičské konanie po mamičke sa nedá slušne poriešiť. Sestra to robí schválne. Vie, že takto ma psychicky ničí a to jej spôsobuje radosť. Poraďte, čo mám robiť? Ďakujem
Dobrý deň, stačí, ak notárke dáte vedieť, že sestra má vkladnú knižku. Notár má možnosti ako to vyriešiť. Za nerešpektovanie vyzvy notára bude možné uložiť pokutu. Vy to nemusíte riešiť, stačí to len oznámiť notárovi.
Dobrý deň, chcem sa opýtať. V rámci dedičského konania ak chce jeden z dedičov, aby dedičstvo/nehnuteľnosť nadobudla tretia osoba aký bude titul nadobudnutia nehnuteľnosti zapísaný na katastri? Postup na dedičskom konaní poznám, zaujíma ma iba titul nadobudnutia. Ďakujem.
Dobrý deň prajem,
podľa môjho právneho názoru tento postup nie je možný. Notár nemôže rozhodnúť tak, že predmet dedičstva nadobudne niekto iný, než dedič. rovnako ani dedič nemôže bez súhlasu ostatných dedičov svojim podielom disponovať v prospech tretej osoby. Najskôr je potrebné vyporiadať dedičstvo a potom previesť nehnuteľnosť. Titulom bude zmluva (kúpna/ zámenná/ darovacia), teda sa vlastnícke právo povolí vkladom.
Dobrý deň. Chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o radu. Mame babku, ktorá nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, žije v domove dôchodcov a už teraz u nej vznikajú dlhy. Ja som na invalidnom dôchodku, nemám financie na zaplatenie dlhov. Čo ma čaká? Súd? Musím zaplatiť dlh, keď nemám financie? Čo sa stane?
Dobrý deň,
potom, čo sa začne dedičské konanie, súd upovedomí tých, ktorí by mali dediť o ich dedičskom práve a od tohto momentu máte 1 mesiac na to, aby ste dedičstvo odmietli. V takom prípade budete vylúčená z okruhu dedičov a dediť už nebudete. Dá sa odmietnuť len celé dedičstvo a dôsledkom toho bude, že nebudete dediť ani majetok ani dlhy. Následne Váš podiel prejde na ostatných dedičov, prípadne ak dedičia nebudú žiadni, tak na štát.
Dobrý deň. Po zosnulej matke ma byt dedičské konanie, ktorá vlastnila polovicu rodinného domu, kde sme žili v spoločnej domácnosti. Sme štyria súrodenci, ale oni sa chcú vzdať dedičstva v prospech mňa. Lenže na rodinný dom navalil exekútor ťarchu, nakoľko mamka figurovala ako spoludlžník PSS, lebo dlžník sa vyhýba plateniu a ani nevedia kde sa zdržuje, ale spokojne si žije. Je tam ešte aj ručiteľ. Ani ho nehľadali. Zmluva bola realizovaná v roku 2004. Rodinný dom je ohodnotený na 26 000 Euro, takže polovica je 13 000 Euro. Exekútor žiada zaplatiť zhruba 21 000 Euro. Moja otázka je ak prijmem dedičstvo /polovicu rodinného domu, vlastníkom druhej polovice som ja/, či môžem nesúhlasiť s uvedenou dlžobou a čo sa stane v takom prípade?
Dobrý deň. Pokiaľ dedičstvo nedomietnete preberáte nielen aktíva dedičstva, ale aj pasíva dedičstva. Za dlhy (pasíva dedičstva) zodpovedáte len do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak hodnota dedičstva bude prevyšovať dlh, dlh budete musieť zaplatiť z dedičstva. Ak však dlh bude prevyšovať hodnotu dedičstva, vtedy môžete dedičstvo odmietnuť, prípadne uzavrieť dohodu s veriteľmi o úhrade dlhu. Pokiaľ prijmete dedičstvo môžete v dedičskom konaní aj poprieť pohľadávku, v tom prípade bude súdne konanie mimo dediského konania na ktorom sa určí, či je pohľadávka veriteľa oprávnená alebo nie.
Dobrý deň, chcem sa opýtať som ženatý, pred manželstvom som nadobudol majetok, byt, garáž, auto. Mám jedno nemanželské dieťa, ktoré je plnoleté. S manželkou deti nemáme, ona je bezdetná. Chcem sa opýtať ako by som mohol právne zabezpečiť, aby byt po mne zdedila len manželka Ďakujem.
Dobrý deň,
ak máte dieťa, potom by zo zákona dedilo rovnakým dielom, ako Vaša manželka. Nezáleží pri tom, či je manželské, alebo nemanželské. Vylúčiť dieťa z dedičstva je možné len vydedením, avšak to prichádza do úvahy, ak nastala niektorá zo skutočností uvedená v § 469a Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade musí, aj v prípade ak spíšete závet, dostať Vaše dieťa aspoň polovicu svojho zákonného podielu (§ 479 OZ).
To, aby bola Vaša manželka vlastníkom nehnuteľnosti aj po Vašej smrti, by ste mohli dosiahnuť darovaním tejto nehnuteľnosti.
Dobrý deň. Chcela by som Vás poprosiť o právnu radu v nasledovnej veci. Sme traja dospelí súrodenci, všetci s trvalým pobytom v byte u našej mamy, ktorá je jediným vlastníkom bytu. Brat je alkoholik, ktorý nemá stále zamestnanie (o každé príde v priebehu pár mesiacov kvôli alkoholu). Psychicky nás ničí, žijeme v strachu, aby v opitosti nepodpálil byt a pod. Brat má na svoje meno množstvo exekúcii, ktoré nespláca a neustále mu pribúdajú ďalšie. Sám nevie v akej výške, odhadujeme cca 30-40 000e. Obávame sa tiež o byt, resp. o to, že bratove exekúcie nás on môžu pripraviť. Mama zvažuje zrušenie trvalého pobytu bratovi, aby nemohlo prísť k zabaveniu jej a našich veci. Chcem sa ale spýtať na Vašu radu, ako sa vyhnúť tomu, že keď raz príde k dedičskému konaniu po mame, so sestrou kvôli bratovým exekúciam prídeme, keďže aj on je tretinový dedič. Mama zvažuje jeho vydedenie, ale nevieme, či to nebude ním napadnuteľné (keďže je dedič zo zákona). Ďalšia alternatíva, ktorá prichádza do úvahy je, že mama by darovala byt jednej z nás sestier, s tým, že by mala doživotné právo bývania. Máme však ako laici v tejto problematike obavy, aby sme na niečo dôležité nezabudli pri darovaní resp., aby sme niekde neurobili chybu. Podľa Vášho názoru, stačí, keď mama brata vydedí na základe jeho dlhodobo (v desiatkach rokov) neusporiadaného života a problémového správania? Alebo je potrebné byt previesť na nás obe, alebo jednu z nás? V prípade nutnosti darovania bytu, čo všetko je potrebné absolvovať, a s akými poplatkami treba rátať? Vopred veľmi pekne ďakujem za odbornú radu a pomoc.
Dobrý deň, pokiaľ ide o dedenie bytu, tak pokiaľ by brat nebol vydedený a matka by v čase smrti vlastnila byt, tak by brat zdedil byt.
Dôvody na vydedenie v tomto prípade existujú ale brat to samozrejme môže napadnúť, keď bude prebiehať dedičské konanie.
Ideálne riešenie teda je, ak by matka previedla darovacou zmluvou byt na vás dve sestry a zároveň si tam môže zriadiť vecné bremeno doživotného užívania bytu.
Ak v byte brat reálne býva a má tam zriadený trvalý pobyt, potom môže prísť exekútor k vám domov. Preto by bolo vhodné, zrušiť mu trvalý pobyt, neznamená to automaticky, že ho matka vyhodí z domu (na čo ale má právo), len mu zruší trvalý pobyt. Znížite tak šancu, že by exekútor prišiel spísať majetok k Vám domov.
Dobrý deň, Môj otec je v dôchodku a sú naňho uvalené aspoň 4 exekúcie. Chcela by som sa opýtať ako musíme postupovať, aby jedného dna neboli uvalené na mňa, moje sestry alebo naše deti? Ďakujem veľmi pekne za Vašu odpoveď.
Dobrý deň,
ak máte na mysli prechod dlhov po smrti Vášho otca, potom máte v zmysle Občianskeho zákonníka dedičstvo, ako celok odmietnuť. O tomto práve by Vás súd pri začatí dedičského konania mal poučiť.
Chcela by som sa spýtať, keby sme si s priateľom kúpili nehnuteľnosť, ktorá by bola v spoločnom vlastníctve, dedil by aj môj manžel, keďže som stále vydatá, ale nežijem s ním? Tiež by som sa chcela spýtať, ja mám 2 deti a priateľ 1 dieťa, nadobudnutá nehnuteľnosť by sa delila medzi moje aj jeho deti? Prípadne, ako by sa to riešilo, keby po priateľovi dedilo časť nehnuteľnosti aj jeho dieťa a ja chcem dožiť v dome a nechcela by som predať nehnuteľnosť? Ďakujem.
Dobrý deň, ak by bola nehnuteľnosti len Vaša (ebo podiel len Váš) a Vy by ste zomreli, dedil by Váš manžel a Vaše deti, každý rovným dielom. Pozor však na to, že pokiaľ kupujete počas manželstva nejakú nehnuteľnosť, tak táto môže patriť do BSM (byť spoločná s manželom). To znamená, že manžel by mal hneď nárok na polovicu Vášho podielu a z druhé polovice by ešte aj dedil.
Musíte si zrušiť BSM alebo zúžiť BSM, chcete, aby manžel nemal nárok na polovicu majetku z titulu BSM. Dediť však bude, ak neurobíte závet, že všetko zdedia Vaše deti. Ak by zomrel priateľ,cdedilo by jeho dieťa, ktoré by potom mohlo od Vás žiadať vysporiadať spoluvlastníctvo. Priateľ môže vydediť svoje dieťa, ale len zo zákonných dôvodov.
Kúpili sme rodinný dom na polovicu so svokrovcami. Oni majú ešte dcéru, kde sa pri dedení bude určite prihliadať aj na to. Lenže ich dcéra je divná. Požičiava si peniaze od kade koho, neustále klame a myslím, že je na ňu podané aj trestné oznámenie za spreneveru. Ako v prípade dedičstva máme postupovať, aby aj nás nedajbože neosklbala o celý dom. Tieto veci ohľadom peňazí sa s ňou ťahajú už 14 rokov. Čo ju ja poznám. Nevieme si s ňou rady. Vždy každému pri vracaní peňazí naordinuje také omáčky, že nechápeme s manželom odkiaľ to všetko vytiahla. Za vašu skorú odpoveď Vám vopred ďakujem.
Dobrý deň. Máte pravdu v tom, že pri dedičskom konaní po Vašich svokrovcoch sa bude prihliadať aj na ich ďalšiu dcéru, ktorá je v zmysle zákona tzv. neopomenuteľným dedičom. Treba však povedať, že ak by aj zdedila určitú časť na dome, ktorý ste kúpili na polovicu so svokrovcami, stále budete podielovými spoluvlastníkmi predmetného domu aj Vy.
Jednou z možností, ako sa vyhnúť prípadným budúcim problémom je napr. vydedenie z dôvodu, že ďalšia dcéra Vašich svokrovcov vedie trvalo neusporiadaný život (§ 469 a ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Ďalšia možnosť je prevod (odplatný alebo bezodplatný) spoluvlastníckeho podielu zo svokrovcov na Vás. Oba prípady však primárne závisia od vôle Vašich svokrovcov.
Dobry den, potrebujem poradit ohladom dedenia bytu po zomrelej sestre, byt patri jej, zila s muzom v spolocnej domacnosti takmer 30 rokov, onen muž nie je rozvedený so svojou byvalou manzelku, s ktorou ale stale udrziaval a udrziava kontakt nadalej. Onen muz si narokuje pravo dedenia na cely byt. Deti z tohto vztahu nie su ziadne. Nasi rodicia nežiju, zostali sme len dve sestry. Ako to bude v tomto pripade, dakujem pekne
Dobry den, tomto prípade sa uplatní paragraf 475 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí:
Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
To znamená, že uvedená osoba nebude dediť sama, ale máte právo dediť aj vy. Pokiaľ by ste chceli, aby táto osoba nededila, museli by ste preukázať, že sa nestarali o spoločnú domácnosť.
Dobrý den, potreboval som pomoc ohladom 3 izb. bytu. Dedko za života udajne prepísal na ženu, ktorú poznal 3 mesiace byt. Boli spolu ako druh a družka. Chcel som vediet, či nebolo povinnosťou družky sa vysporiadat s dedičmi zo zákona, aj ked to bolo na nu prepísane ako na družku... Ešte je tu jeden problem. Dedičia po dedkovi boli jeho dcera, ktorá žije a naš otec, ktorý zomrel skôr ako dedko teda ako jeho otec, či aj v takomto pripade dedia dedici (vnuci vnucky). Dakujem
Dobrý deň, vo vzťahu k Vašej prvej otázke týkajúcej sa dedenia prevedeného bytu si Vám dovoľujem uviesť, že ak Váš dedko počas života previedol byt na svoju družku a tento prevod bol zapísaný aj v katastri nehnuteľností, tak tento byt nepatrí do dedičstva po Vašom dedovi. To, či k prevodu naozaj došlo a na základe čoho (kúpna alebo darovacia zmluva) zistíte v katastri nehnuteľností a nahliadnutím do katastrálneho spisu na príslušnom okresnom úrade. Nahliadnutím do katastrálneho spisu Vám odporúčam aj z dôvodu zistenia, či bolo s prevodom bytu všetko v poriadku, a či by nemohla byť napadnutá jej platnosť. K Vašej druhej otázke ohľadom dedičskej reprezentácie je potrebné poukázať na ustanovenie § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje situácie, kedy mal byť dedičom jeden z potomkov poručiteľa (Váš otec po svojom otcovi), ale z nejakých dôvodov nededí, tak jeho dedičský podiel dedia rovnakým dielom jeho potomci. Tzn. že nakoľko Váš otec nededil z dôvodu úmrtia, ako dedič jeho dedičského podielu ste mali byť povolaný Vy a Vaši súrodenci.
Dobrý večer, mám doplňující otázku, předal jsem vaši odpověď matce a ta se ptá, zda by se dala moje sestra vydědit a jak postupovat. Děkuji.
Dobrý deň,
Občiansky zákonník v § 469a ustanovuje 4 dôvody, z ktorých ak je hociktorý naplnený, môže poručiteľ vydediť potomka.
Ide o nasledovné prípady, teda poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Rovnako v prípade vydedenia je potrebné, aby poručiteľ v listine o vydedení určil, že sa majú dôsledky vydedenia vzťahovať aj na potomkov vydedeného potomka (v opačnom prípade by dedičsky podiel, ktorý mal dediť vydedený potomok, mohol za určitých okolností zdediť potomok vydedeného potomka).
Potomka možno vydediť listinou o vydedení, ktorú je možné spísať vlastnoručne, inak než vlastnoručne pred svedkami, alebo vo forme notárskej zápisnice.
Z dôvodov obsiahnutých už v predchádzajúcej odpovedi Vám odporúčame spísať listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice, keďže notár je povinný takúto listinu bezodkladne po vyhotovení zaregistrovať v notárskom centrálnom registri. Súčasne, notár pozná všetky náležitosti, ktoré musí táto listina obsahovať, čo zabráni tomu, aby bola neskôr napadnutá platnosť vydedenia z formálnych dôvodov.
Dôležité je rovnako uviesť, že v listine o vydedení musí byť uvedený dôvod vydedenia - je vhodné aj skutkovo opísať konkrétne správanie, z ktorého možno jednoznačne vyvodiť splnenie jedného z dôvod vydedenia.
Dobrý den, podědil jsem po starých rodičích dům na Slovensku v r. 2004, zhruba v roce 2007 jsem přepsal dům na matku z důvodu mého odjezdu za prací do zahraničí. V současné době je matka vdaná za druhého manžela, za kterého byla vdaná i v roce 2007 kdy jsem na ni dům přepisoval (daroval). Mám ještě vlastní sestru, která je ale bez práce, má psychické problémy a problémy s alkoholem. Já se momentálně nacházím opět v zahraničí, kde žiju a pracuju i s rodinou. Chtěl bych se zeptat jak by probíhalo dědické řízení v případě úmrtí mojí matky (podílově kolik dědí manžel a děti) a v případě, že by moje matka sepsala závěť s tím, že dům přepisuje na mě (stejný dům, který jsem jí v roce 2007 daroval) jestli by tato závěť byla právoplatná a kde je nejlépe závěť sepsat. Děkuji za odpověď, zdraví (e-mail je mojí manželky)
Dobrý deň,
v prípade úmrtia Vašej matky, ak by závet nespísala, dedilo by sa zo zákona, a to nasledovne: dedil by (súčasný, v poradí druhý) manžel Vašej matky, Vy a Vaša sestra, a to každý 1/3.
Závet môže Vaša matka spísať vlastnoručne, v inej písomnej forme (za prítomnosti 2 svedkov) alebo vo forme notárskej zápisnice. Najviac odporúčame formu notárskej zápisnice, pretože notár po spísaní závetu je povinný spísaný závet zaregistrovať v notárskom centrálnom registri závetov, v ktorom súd (resp. súdom poverený notár ako súdný komisár, ktorý vedie konanie o dedičstve) zisťuje po smrti poručiteľa, či sa v ňom nenachádza závet poručiteľa.
Je síce možné, aby Vás Vaša matka v závete určila za dediča predmetného domu. Takýto závet by bol ale platný len za predpokladu, že v závete odkáže Vaša matka inú časť majetku Vašej sestre, a to tak, aby podiel z dedičstva, ktorý nadobudne Vaša sestra, bude tvoriť aspoň 1/6 z hodnoty dedičstva ako celku. Potomkovia poručiteľa sú totiž neopomenuteľnými dedičmi, ktorí musia dostať (ak sú plnoletí) aspoň toľko, koľko tvorí jedna polovica z ich dedičského podielu, ktorý by im patril pri dedení zo zákona.
Dobry vecer, kdyz mi bylo 13 let, stala se mojim porucnikem babicka. Umrela jeste kdyz mi nebylo 18 let, vztahuje se na mme narok na dedictvi, kdyz jsem mela na jeji adrese trvale bydliste? Pokud ano, jak dal postupovat. Dekuji za odpoved.
Dobrý deň. V zmysle nášho Občianskeho zákonníka (§ 473) dedia v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Ak teda nededia Vaši rodičia (deti Vašej babičky), mali by ste dediť Vy. Trvalé bydlisko pritom nie je rozhodujúce. V rámci dedičského konania by Vás mal kontaktovať notár, ktorý rieši Vaše dedičské konanie ako súdny komisár.
Dobrý deň. Po nebohom otcovi prebehlo dedičské konanie v r. 2010, ale nebola tam zahrnutá jeho 1/5 domu po jeho rodičoch. V dome býval bezdetný strýko, ktorý tiež zomrel a dom chcú otcovi žijúci súrodenci predať. Bolo ich 5, každý s podielom 1/5. Problém je, že nie je vysporiadaná otcova čiastka. Podali sme už návrh na novootvorenie dedičstva, čo však bude chvíľu trvať, kým všetko prebehne. Medzitým už našiel žijúci strýko kupca na dom. Dá sa vytvoriť kúpno-predajná zmluva bez otca, prípadne/ alebo mňa, že sa vzdávam dedičstva v prospech žijúceho strýka? Alebo je to možné až na dedičskom konaní?
Dobrý deň, v takýchto prípadoch je potrebné počkať na právoplatné rozhodnutie v rámci dedičského konania. Pre urýchlenie dedičského konania Vám odporúčam dohodnúť sa so žijúcim súrodencom Vášho otca, že podiel o veľkosti 1/5 na predmetnej nehnuteľnosti nadobudne on a on sa zaviaže na vyplatenie určitej čiastky za účelom vyrovnania dedičských podielov (prípadne, že nadobudne Váš dedičský podiel po Vašom nebohom otcovi bezodplatne). Konkrétny spôsob dohody závisí na Vás a ostatných dedičoch. Aj keď majetok po poručiteľovi v našom právnom poriadku nadobúdajú dedičia jeho smrťou, pre účely právnej istoty je potrebné konkrétny spôsob rozdelenia dedičstva potvrdiť súdnym rozhodnutím (resp. rozhodnutím notára ako súdneho komisára). Až následne bude možné uzatvoriť kúpnu zmluvu za účelom predaja nehnuteľnosti.
Dobrý deň. Chcela by som Vás veľmi pekne poprosiť o radu. Máme babku, ktorá nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok, žije v domove dôchodcov a už teraz u nej vznikajú dlhy. Táto babka je sama, muža nemá, ale mala dve deti - syna, ktorý ešte žije a dcéru (moju mamu), ktorá už nežije. V prípade úmrtia babky by som chcela vedieť, kto v tomto prípade tieto dlhy zdedí? Iba ten syn, keďže ako jediné dieťa žije alebo aj ja a moja sestra? A ak by sme teda tieto dlhy zdedili, dá sa tohto dedičstva vzdať? Pokiaľ viem, babka nenapísala žiadny závet. Budem Vám vďačná za Váš čas, keby ste mi odpísali. Ďakujem.
Dobrý deň. V zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa dedia dlhy len do výšky hodnoty aktív poručiteľa (pozri § 470 a nasl. OZ). Z tohto dôvodu nie je možné zdediť len dlhy. Navyše Občiansky zákonník upravuje tiež inštitút odmietnutia dedičstva, na základe ktorého možno dedičstvo odmietnuť ako celok (pozri § 463 a nasl. OZ). Pokiaľ ide o otázku ohľadom toho, kto bude dedičom po Vašej babke, tak by to mal byť jej žujúci syn a deti po jej zosnulej dcére (Vy a Vaša sestra).
Dobry den, mohol by som sa spytat? Bol som na dedicskom konani lebo nam zomrela mama. Dedili sa dva byty. Dedili sme zo zakona. Otec dostal z kazdeho bytu polovicu a my deti sme si si rozdelili zvysne polovice z bytov a otec este dostal narok aj z tychto poliek, v ktorych sme dedili my deti. Cize otec ma dve polky plus este z kazdej polky z ktorych sme aj my deti dedili. Mozem sa spytat, ze moze otec v buducnosti napriklad moju zdedenu cast este mi zobrat a dat ju niekomu inemu? Lebo ak to tak je , tak potom nerozumiem preco sa robilo teraz to dedicske konanie. A este jednu otazku sa chcem spytat, ze moze otec ten druhy byt, ktory bol tiez predmetom dedenia napriklad teraz predat bez nasho suhlasu? kedze sme tam ako deti zdedili tiez cast? V tom byte teraz byva brat. Dakujem pekne, s pozdravom.
Dobry den, podiel na byte Vam otec nezoberie, ten zostava stale Vam.
Otec moze predat len svoj podiel (nie Vas). Ak by chcel predavat svoj podiel, Vy mate prekupne pravo. Nikto podiel na byte nekupi, pretoze by sa stal len podielovyn spoluvlastnikom.
Dobry den, chcem sa spytat, zomrel mi manzel, ze ako prebieha dedicske konanie, ci musim o to poziadat alebo mi bude automaticky zaslane predvolanie. Dakujem za odpoved.
Dobrý deň, v zmysle platnej právnej úpravy súd začne dedičské konanie aj bez návrhu. V praxi sa postupuje tak, že každá matrika oznamuje súdu úmrtie vo svojom obvode za účelom začatia dedičského konania. V takom prípade Vám bude zo súdu doručené uznesenie o začatí dedičského konania. V prípade, ak chcete začiatok dedičského konania urýchliť, tak môžete na príslušný súd podať návrh na začatie dedičského konania po poručiteľovi. Príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy pobyt.
Dobrý deň! Som zosobášený s pani, ktorá má dve dcéry z prvého manželstva. Ja potomkov nemám. Mám len dvoch súrodencov. Prosím Vás, kto z nich má právo na dedenie po mojej smrti. Za právnu pomoc vopred ďakujem.
Dobrý deň, pokiaľ ide o dedenie po Vašej smrti, tak ak nemáte deti, tak by v druhej dedičskej skupine po Vás dedila manželka spolu s Vašimi rodičmi (ak ešte žijú). Ak rodičia nežijú, tak by dedila len Vaša manželka a nikto iný.
Dobrý deň.Chcela by som sa Vás spýtať,ako postupovať, keď sme sa s manželom dohodli na tom, že ak v prípade smrti jedného z nás,mohol dediť podiel vlastníctva domu len jeden z manželov a nie deti.Tie by mohli dediť až po smrti nás oboch.Na koho sa máme obrátiť a čo k tomu potrebujeme.Za odpoveď Vám vopred ďakujeme.
Dobrý deň, pokiaľ chcete, aby po Vašej smrti dedil manžel bez detí (teda že by deti vôbec nededili) a následne až po smrti druhého manžela by dedili deti, nebude to možné vykonať len tak. Existuje zákonný spôsob ako túto situáciu vyriešiť.
Táto situácia sa dá vyriešiť spôsobom, ako to požadujete vydedením detí. Pozor však na to, že deti môžete vydediť len zo zákonných dôvodov, pretože deti sú neopomenuteľní dedičia. Ak by ste urobili závet a všetko zverili len manželovi a naopak on všetko v prípade jeho skoršej smrti zveril Vám, potom by deti dedili (ak by neboli zároveň vydedené).
Ďalšia možnosť je previesť majetok na tretiu osobu, ktorej dôverujete a ktorá nemá deti s tým, že s touto treťou osobou spíšete zmluvu o tom, že v prípade smrti, ktoréhokoľvek z manželov sa majetok prevedie na manžela, ktorý ešte žije. Tento spôsob je však riskantný, muselo by ísť o osobu, ktorej bezvýhradne dôverujete. Takto by ste zabránili tomu, aby deti nededili v prípade smrti jedného z Vás.
Závet Vám spíše notár, prípadne si ho môžete spísať aj sami, pozor však na splnenie zákonných náležitostí.
V prípade doplňujúcej otázky vyplňte formulár nižšie:
LEXANA - asistentka
