Dedenie

Dobrý deň,
pochopili sme vašu otázku s tým, že v rámci dedič. konania nemáte záujem o podiely na pôde, ktorej vlastníkom bola baša mama.

Ak je to tak, v rámci dedičského konania nemôžete priniesť ďalšiu, tretiu osobu, ktorá bude mať záujem o predmetné pozemky a nadobudne podiely na pôde a to z dôvodu, že nie je dedičom. Odmietnutie tejto časti dedičstva tiež nie je možné, lebo odmietnúť dedičstvo možno len ako celok.

Pôdu môžete predať alebo darovať až po dedičskom konaní.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

musíme uviesť, že zákonné dedenie, ak nedošlo k vydedeniu potomka, sa nezakladá na zásade zásluhovosti a záujmu o poručiteľa zo strany jeho dedičov. To, že sa vnuk o svojho starého otcaa nezaujímal, resp. neprejavil záujem ho poznať, nemôže byť na jeho ťarchu, keďže sa mohlo stať, že o starom otcovi nemusel ani vedieť či  a kde žije.

Naša odpoveď vás zrejme nepoteší, ale riešením pokiaľ by išlo o dedenie napr. nehnuteľnosti, je dohodnúť sa v dedičskom konaní na tom, že vnuk sa vzdá svojho podielu v prospech iného dediča, resp. ostatných dedičov a to za náhradu alebo bez vyplatenia náhrady. Ide o to, aby podiel po starom otcovi nadobudli len jeho deti, kde je väčšia pravdepodobnosť, že sa dohodnete na užívaní nehnuteľnosti resp. na jej vyporiadaní či už v rámci alebo mimo dedičského konania.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

rozumiem na čo sa pýtate, aj keď formulácia "vydedili" nie je úplne správna, pretože vydedenie je výslovný prejav vôle poručiteľa, ktorým odníma právo potomkovi, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Ak rodičia počas života darovali dom Vášmu bratovi, mohli tak urobiť. Uviedli ste, že brat Vám vyplatili 1/4 z hodnoty domu. Neuviedli ste, kto prichádza do úvahy ako dedič. Za predpokladu, že dedičmi ste iba Vy a Váš brat, v prípade dedenia zo zákona by ste mali nárok na 1/2 z hodnoty domu.

Ak ostal ešte majetok po Vašich rodičoch, pri vyporiadaní dedičstva musí notár ako súdny komisár započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo za života poručiteľa (teda Vašich rodičov) od neho bezodplatne dostal. Započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného jeho zmenšením oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Ak by však celý majetok Vaši rodičia vyporiadali počas života, neexistoval by predmet dedičstva, a súd by konanie pre nemajetnosť zastavil.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

 

v prípade ak vaša babka nebude mať spísaný závet, tak sa bude dediť podľa zákona, konkrétne podľa § 473 Občianskeho zákonníka. V prvej skupine zákonných dedičov dedia popri manželovi poručiteľa jeho potomkovia (vo vašom prípade babkin manžel a syn). Ak zomrie dieťa skôr ako poručiteľ a zostali po ňom jeden alebo viac vnukov, pripadne jeho podiel, ktorý by prislúchal zomretému dieťaťu poručiteľa, vnukom rovnakým dielom. To znamená, že vaša mamu nahradíte pri dedení vy a brat. Ako uvádzate vaša babka je jedinou vlastníčkou nehnuteľnosti, čiže nehnuteľnosť sa nenachádza v BSM, a predmetom dedenia bude teda celá nehnuteľnosť. Spoluvlastnícke podiely budú nasledovné: babkin manžel 1/3, syn 1/3, vy a váš brat po 1/6 (dedíte na polovicu s bratom podiel vašej mamy, ktorý je tiež 1/3). 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

Z Vašej otázky vyplýva, že Vaša žijúca svokra sa rozhodla za života rozdeliť svoj majetok v podiele ½ svojim dvom synom. Z otázky však nevyplýva, či majetkom máte na mysli dom, v ktorom mala zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania. Budem preto vychádzať z toho, že uvedené je splnené.

Ak svokra za života previedla svoje vlastnícke právo k domu na svojich synov v podiele ½, tak v prípade úmrtia jedného zo synov budú jeho podiel dediť jeho deti (bez ohľadu na to, že pochádzajú z prvého manželstva), t.j. vnúčatá svokry. Uvádzate, že tieto vnúčatá babku nikdy nenavštevovali a že majú dlhy na zdedenom majetku po otcovi.

Z Vašej otázky však nie je jasné, či máte na mysli obnovu dedičského konania po zomrelom synovi svokry. Ak áno, v zásade prichádzajú do úvahy dve možnosti. Ak sa dodatočne objavil majetok po poručiteľovi, je možné podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, ktorý sa bude týkať len vo vzťahu k novoobjavenom majetku poručiteľa. Iným prípadom je využitie inštitútu žaloby na obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ktorá sa musí podať v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa keď sa mohol uplatniť. Najneskôr sa žaloba na obnovu konania podáva v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

V zásade nie je vylúčené, aby žaloba na obnovu konania bola uplatnené aj voči právoplatnému uzneseniu v konaní o dedičstve. Zákon túto možnosť pripúšťa, ak zmenu nemožno dosiahnuť inak. Civilný sporový poriadok však v ustanoví § 397 vymenúva taxatívne dôvody, pre ktoré je možné podať žalobu na obnovu konania. Z vašej otázky však nemožno posúdiť, či sú tieto podmienky splnené.

Pre úplnosť dodám, že zákon umožňuje podať žalobu na obnovu konania aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia opäť len z taxatívnych dôvodov, samozrejme za predpokladu, že ostane naďalej zachovaná subjektívna 3-mesačná lehota.

V prípade ak máte doplňujúce otázky, rád Vám ich zodpoviem. Môžete prípadne doplniť Vašu otázku aj o ďalšie chýbajúce skutočnosti, následne ich viem komplexnejšie posúdiť.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

Vašu otázku č. 1 chápem tak, že rodič počas života rôznymi darmi obdaroval svojich potomkov. Občiansky zákonník ukladá súdu povinnosť pri vyporiadaní dedičstva započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie.  Z Vašej otázky nevieme posúdiť, či ide o neobvyklý dar a teda či je splnená podmienka vykonania tohto zápočtu. Ak išlo o takýto dar, potom započítanie sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného jeho zmenšením oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Započítanie má zabrániť zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za jeho života.

Občiansky zákonník však rozlišuje túto povinnosť zápočtu pri dedení zo zákona a zo závetu. Z Vašej položenej otázky nevyplýva, akým spôsobom dochádza k dedeniu. Ak zo zákona, tak započítanie sa musí povinne vykonať voči všetkým dedičom. Pri dedení zo závetu len za predpokladu., že poručiteľ dal na to výslovný príkaz, alebo ak by obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený. Samotné započítanie sa realizuje tak, že sa vypočíta celková hodnota dedičstva zvýšená o dary, ktoré majú byť započítané, tzv. kolačná podstata. Z tejto kolačnej podstaty sa vypočítajú dedičské podiely jednotlivých dedičov a od dedičských podielov dedičov, ktorí boli obdarovaní, sa odpočíta cena daru, ktorý dostali.

Na Vašu druhú otázku dáva odpoveď Občiansky zákonník v ust. § 474 upravujúci tretiu dedičskú skupinu. Tá zahŕňa súrodencov poručiteľa (brat a sestra) a osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou z toho dôvodu, že sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (tzv. spolužijúce osoby). Judikatúra súdov pritom uvádza, že táto spolužijúca osoba musí svojou osobnou činnosťou finančne alebo akýmkoľvek iným spôsobom prispievať k udržiavaniu tejto domácnosti. Inak môže zo zákona dediť, v prípade ak bola na poručiteľa odkázaná výživou. To sú zákonné podmienky, na ktoré bude súd prihliadať pri určení okruhu dedičov v rámci tejto skupiny.

Dedičia tretej dedičskej skupiny zákonných dedičov dedia rovnakým dielom. Avšak vzhľadom na to, že súrodenec už nežije, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (t.j. synovci a netere poručiteľa). Ak však niektoré z detí súrodencov poručiteľa nededia, jeho deti ( t.j. prasynovci a pranete poručiteľa) už dediť nebudú.

V prípade akýchkoľvek ďalších otázok ma prosím kľudne kontaktujte, rád Vám zodpoviem.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, pán doktor, služba teda neuveriteľne nadštandardná! Klobúky dolu:) Ešte by som sa však potrebovala vrátiť k prvej otázke, a síce, že obdarovaný neboli pozostalí, ale práve zosnulý poručiteľ býval obdarovávaný jedným zo svojich potomkov, takže v tomto kontexte bola otázka, ktorej riešenie ma zaujíma, vopred ďakujem, zostávam s pozdravom.

Dobrý deň,

Občiansky zákonník však túto situáciu, keď pozostalý obdarovával poručiteľa, v ustanoveniach o dedení nerieši. V tomto prípade zápočet na dedičský podiel neprichádza v dedičskom konaní do úvahy. Bolo na slobodnej vôli potomka poručiteľa, že ho počas života rôznymi darmi obdarovával. Majetok (aj darovaný) sa bude dediť. 

 

Do úvahy však eventuálne prichádza posúdenie Vašej otázky z hľadiska rodinnoprávnych predpisov. Ustanovenia zákona o rodine ukladajú nielen rodičovi povinnosť vyživovať svoje dieťa vždy, keď nie je schopné samo sa živiť, ale aj dieťa má povinnosť postarať sa o primeranú výživu svojich rodičov, ak to oni potrebujú. Často pôjde o plnenie tejto povinnosti detí voči rodičom spontánne.

 

Povinným by tak boli všetky deti poručiteľa, ak sú schopné sami sa živiť. Oprávneným bol rodič počas života, ak potreboval prostriedky na zabezpečenie primeranej výživy a nemohol si ich obstarať sám, prípadne prostredníctvom z iných vyživovacích povinností, ktoré tejto predchádzajú. To sú skutočnosti, ktoré zakladajú právo rodiča na výživu zo strany svojich detí. Každé dieťa pritom má plniť vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možností a majetkovým pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

 

Po smrti rodiča, výživné, ktoré dieťa poskytovalo svojmu rodičovi ale nemožno zahrnúť v rámci dedičského konania do pasív dedičstva. To vyplýva aj zo súdnej praxe.

 

Preto, ak dieťa plnilo túto vyživovaciu povinnosť aj za ostatných súrodencov, je oprávnené požadovať od nich úhradu tohto plnenia, podľa ust. § 67 v spojení s ust. § 79 Zákona o rodine. Avšak toto právo sa premlčuje podľa Občianskeho zákonníka, a to v trojročnej premlčacej dobe, odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz podaním žaloby na súd.

 

Môže to však byť už považované za prehnané, pretože ak sa vedelo, ze sú to dary a nie výživné, tak by sa ťažko preukazovalo, že to bolo výživné. 

 

Nič iné ma nenapadá. 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
nakoľko byt patrí jej a nie Vám, tak v prípade Vašej smrti sa nebude meniť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa bude meniť iba v prípade jej smrti.

Nakoľko nemá deti, môže zriadiť závet, v ktorom odkáže tento byt ľubovoľnej osobe alebo osobám. Tým vylúči brata z prípadného dedenia.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

 

podiel na dome, ktorý patril vydatej sestre Vášho manžela, bude za Vami opísaných okolností dediť jej manžel v rámci druhej dedičskej skupiny (jej brat - Váš manžel dediť nebude).

 

Dedič bude o postupe vo veci poučený zo strany notára, ktorý bude poverený súdom danú dedičskú vec prejednať. Dedičské konanie prebehne bez potreby podania návrhu a dedičovi príde predvolanie z notárskeho úradu, kde dostane všetky potrebné poučenia.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, ďakujem za odpoveď. Avšak manželova sestra bývala s manželom v jeho dome, ktorý patril len jemu a aj si to ošetril, aby to zdedila len jeho rodina, nie jeho manželka. Ona tam nič nevlastnila. Tento rodičovský dom je prázdny a 1/2 patrí manželovi a jedna patrila jej a podľa rodovej rovnosti, prečo bude dediť jej manžel - a nie môj manžel? Dá sa to nejako zmeniť? ďakujem pekne za vašu ochotu

Dobrý deň,

 

sestra môže zriadiť závet v prospech brata (Vášho manžela). Bez závetu sa bude dediť podľa dedičských skupín a v nich je manžel poručiteľa povolaný na dedenie skôr, než súrodenec poručiteľa. Preto by dedil manžel, nie brat.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, ona už zomrela - nečakane a závet nenapísala. Môže sa jej manžel vzdať toho majetku alebo čo môžeme spraviť, nič ? Ste veľmi láskavý, dakujeme za pomoc

Dobrý deň,

 

mažel zosnulej poručiteľky môže dedičstvo odmietnuť a v takom prípade by mohol dediť jej brat.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

áno, je pravdou, keďže s manželom nemáte spoločné deti, pripadá do úvahy v prípade jeho úmrtia dedenie v druhej skupine dedičov podľa ust. § 474 Obč. zákonníka :

"(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva."

Z otázky súčasne usudzujeme, že Váš manžel chce, aby po ňom v prípade úmrtia dedili Vaše deti - dve dcéry. Riešením tejto situácie je spísanie závetu Vašim manželom, kde závetnými dedičmi budú Vaše dcéry, rodičia a súrodenci manžela v tomto prípade dediť nebudú. Treba uviesť, že rodičia manžela a jeho súrodenci nie sú neopomenuteľnými dedičmi, a preto nebudú môcť z tohto dôvodu napadnúť závet.

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
Vami želaný právny stav nie je možné v tomto prípade nastoliť. Je to spôsobené tým, že jeho syn je tzv. neopomenuteľným dedičom, ktorý musí dostať svoj zákonný podiel (kým je maloleté).

Akýkoľvek závet, ktorý by Váš manžel spísal, aby všetky tri deti dedili rovnakým dielom by bol relatívne neplatný, nakoľko odporuje zákonnému ustanoveniu, ktoré zabezpečuje jeho synovi, že dostane svoj zákonný podiel (jeho zákonný podiel je pritom 1/2, v prípade, že by ste v čase jeho smrti nežili tak dedí celý majetok).

Ak by chcel nejakým spôsobom zasiahnuť do týchto dedičských pomerov, mohol by spraviť to, že svoj majetok pred smrťou daruje jednotlivým deťom. Ak pred smrťou daruje svoj majetok, a v dedičskom konaní sa už nebude žiadny majetok prejednávať, de facto ovplyvní to, ktoré dieťa aký majetok dostane.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
ak nechcete podiel na Vašej nehnuteľnosti prepísať na manžela za života, je na Vašom rozhodnutí, či v závete odkážete manželovi jednu polovicu nehnuteľnosti alebo celú nehnuteľnosť závetom odkážete svojim súrodencom. Takže toto riešenie majetku v prípade Vášho úmrtia je právne možné a manžel z tohto dôvodu, že by sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti prípadne podielovým vlastníkom nehnuteľnosti nemôže napadnúť a to z dôvodu, že manžel nie je neopomenuteľným dedičom (§ 479 Obč. zákonníka). V samotnom závete je treba uviesť aj to, že žiadate, aby bolo zriadené vecné bremeno v prospech manžela s právom dožitia v predmetnej nehnuteľnosti.

So spísaním závetu odporúčame kontaktovať notára.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
samozrejme ako účastník konania máte právo nahliadať do notárskeho spisu, kde sa nachádzajú všetky tieto informácie. Postačuje, ak sa objednáte telefonicky na nahliadnutie do spisu na príslušnom notárskom úrade. Notár Vám to musí umožniť.

Žiadne informácie nemajú byť v dedičskom konaní "tajné", nakoľko bez nich sa ťažko v dedičskom konaní rozhoduje. Ak nesúhlasíte s hodnotou nehnuteľnosti, je možné notára požiadať, resp. mu navrhnúť, aby vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru ohodnotenia nehnuteľnosti. Notár nemôže bezdôvodne Váš návrh odmietnuť.

Ak by notár naďalej postupoval vyslovene v rozpore so zákonom, môžete na neho podať sťažnosť na miestne príslušný súd a tiež notársku komoru.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
úvodom poznamenávame, že dedenie sa nezakladá na princípe zásluhovosti v starostlivosti o poručiteľa - Vašu mamu.

V dedičskom konaní žiadajte rozhodnúť podľa dedičských podielov v súlade s ust. § 203 Civil. mimosporového poriadku :

"(1) Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa je účastníkom dohody, ak sa vyporiadava jeho pohľadávka,
d) schváli dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
e) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol,
f) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol."

Ktorému notárovi bol pridelený dedičský spis, zistíte v rozvrhu práce (ľavá strana stránky prísl. súdu/ prísl. okresného súdu podľa miesta trvalého pobytu Vašej matky v čase úmrtia a to podľa dátumu úmrtia a budete tak vedieť, ktorý notár má pridelený dedičský spis. Zoznam súdov nájdete na stránke www.justice.sk.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
v prípade, že nehnuteľnosť chce darovať sestre, ktorá je totožná s osobou sestry, ktorá chce svoj podiel prenechať mame, odporúčame Vám to riešiť inak.

Mama by mohla nehnuteľnosť darovať až po tom ako bude nehnuteľnosť v katastri prepísaná na ňu, teda bude dedičské konanie právoplatne ukončené (plus 40-60 dní na prepis na katastri). Následne ak by sestra chcela nehnuteľnosť v rámci piatich rokov predať, musela by platiť daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti.

Ak by ste však nehnuteľnosť v rámci dedičského konania prenechali spoločne s mamou sestre, bude na ňu nehnuteľnosť skôr prepísaná, ušetríte náklady spojené s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a navyše, ak by nehnuteľnosť predala v rámci piatich rokov od nadobudnutia, nemusela by platiť daň z príjmu z dôvodu oslobodenia podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
majetok nadobudnutý Vašim bratom pred uzatvorením manželstva nepatrí do BSM.

Brat však môže RD darovať manželke, prípadne podiel na RD.

Ak by brat zomrel a zostala by po ňom manželka a napr. dve deti, potom nadobudnú podiel na RD po 1/3 z celku za podmienky, že RD ako celok by bol vo vlastníctve brata, nevydedil by deti a neurčil závetných dedičov.

Riešením Vašej situácie, aby sa budúca manželka zbytočne netešila, že bude bohatou vdovou, je spísať závet, kde určí závetných dedičov. Keďže RD nie je v BSM, brat môže určiť v závete, kto RD zdedí (napr. rodičia, súrodenci).

Odporúčame bratovi pred manželstvom zdokumentovať stav jeho výlučného majetku. 

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
na prejednanie takéhoto majetku je potrebné podať na súd návrh na tzv. dodatočné prejednanie dedičstva, nakoľko sa po poručiteľke objavil taký majetok, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom dedičskom konaní. Okruh do úvahy pripadajúcich dedičov následne bude v spolupráci s Vami zisťovať notár poverený vykonaním dedičského konania.

V prvom rade má notár širšie možnosti zistiť totožnosť osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia. Rovnako podľa procesných predpisov ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Tzn. že netvoria prekážku pre prejednanie dedičstva.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
v dedičskom konaní po Vašej mame bude prejednávaný a predmetom dedenia bude len majetok, ktorého ona vlastníkom ku dňu jej úmrtia, a teda podiel 6/10 na nehnuteľnosti. V dedičskom konaní nebude prejednávaný podiel 4/10, ktorého spoluvlastníkmi ste ako súrodenci.

V dedičskom konaní sa môžete dohodnúť, že podiel 6/10 na nehnuteľnosti nadobudne jeden dedič s povinnosťou výplaty ostatných dedičov v určitej dohodnutej lehote, alebo bez povinnosti výplaty ostatných dedičov.

Ak budete chcieť následne, aby celá nehnuteľnosť bola vo vlastníctve jedného súrodenca, budete musieť spísať v zmysle ust. § 141 Obč. zákonníka dohodu o zrušení a vyporiadaní podiel. spoluvlastníctva.

V prípade záujmu kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,
kto bude prejednávať dedičstvo po Vaej mamičke, môžete zistiť na prísl. okresnom súde podľa miesta trvalého pobytu v čase úmrtia a dátmu úmrtia. Treba hľadať v rozvrhu práce prísl. okresného súdu podľa dátumu úmrtia Vašej mamičky.
Uvádzate, že v byte máte hlásený trvalý pobyt. Vaša sestra nie je oprávnená Vás z bytu vysťahovať ani vypratať na vlastné náklady a podľa jej uváženia.
V dediškom konaní zistíte, či Vaša mama nespísala závet u notára. Ak nie, budete dedič podľa dedič. skupín a ak ste dvaja dediči, potom na polovicu.
Najlepešie by bolo, aby ste sa so sestrou dohodli, k čomu zrejme nedôjde, a byt nadobudnete do podiel. spoluvlastníctva v podiele 1/2 k celku.
Ak sa ani po ukončení dedič. konania nedohodnete, vec zrejme skončí na súde, ktorý návrh zrejme podá Vaša sestra - žalobu o zrušenie a vyporiadanie podiel. spoluvlastníctva. Uvádzame súčasne, že súd nemusí podiel. spololuvlastníctvo zrušiť a to aj z dôvodov ako uvádzate vyššie -citový vzťah. 

Platí ust. § 142 Obč. zákonníka :

"(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ak by aj sestra prepísala svoj podiel na svoje deti, ani deti nie sú oprávnené Vás z bytu vysťahovať.
K uvedenému by mohlo dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia.
V prípade problémov kontaktujte našu advokátsku kanceláriu.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý Večer pán JUDr. Ficek. Pred nedávnom ste mi pomohol s radou ohľadom dedičstva po mojej mamičke(dedičské konanie ešte nebolo) ktorá zomrela. Dnes som dostal od Notárskeho úradu papier a žiada ma notárka o zaslanie potrebných dokumentov. Zápisnica o predbežnom vyšetrení, spôsobom mailová komunikácia. Okrem iného žiada listinné doklady zomrelého, najma vkladné knižky. A tu je problém že mamkinu vkladnú knižku ma moja sestra. Žiadal som sestru nech mi ju prefoti a pošle, lebo to potrebujem dať notárke, lebo ma o to žiada. Ale jej odpoveď (sestra) bola, že nič mi neprefotí a nedá. Nechce vôbec spolupracovať aj keď ma notár vyzval o predloženie dokumentov. A niektoré ma sestra ale nechce mi ich dať. Vraj si to sama vybaví. Ja už som bezradný s nervami v koncoch. Mňa oslovil notár ohľadom Zápisnice o predbežnom konaní a ona keď ju žiadam o tie dokumenty ktoré ma ona doma po našej mamke mi nechce ani prefotit a dať. Aj pohreb a faktúra je na moje meno. Viem, že sestra už dlho má mamkinu vkladnú knižku a aj môže s ňou aj disponovať. No ale keď notár mňa vyzval a ona to nerešpektuje, vraj si to sama vybaví. Zajtra idem volať notárke a musím jej povedať, že sestra nechce spolupracovať a nemôžem jej poslať tie dokumenty lebo ich ma sestra a nechce mne ich dať. Psychicky ma sestra ničí.Už ani dedičské konanie po mamičke sa nedá slušne poriešiť. Sestra to robí schválne. Vie, že takto ma psychicky ničí a to jej spôsobuje radosť. Poraďte, čo mám robiť? Ďakujem

Dobrý deň, stačí, ak notárke dáte vedieť, že sestra má vkladnú knižku. Notár má možnosti ako to vyriešiť. Za nerešpektovanie vyzvy notára bude možné uložiť pokutu. Vy to nemusíte riešiť, stačí to len oznámiť notárovi.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň prajem,

podľa môjho právneho názoru tento postup nie je možný. Notár nemôže rozhodnúť tak, že predmet dedičstva nadobudne niekto iný, než dedič. rovnako ani dedič nemôže bez súhlasu ostatných dedičov svojim podielom disponovať v prospech tretej osoby. Najskôr je potrebné vyporiadať dedičstvo a potom previesť nehnuteľnosť. Titulom bude zmluva (kúpna/ zámenná/ darovacia), teda sa vlastnícke právo povolí vkladom.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

potom, čo sa začne dedičské konanie, súd upovedomí tých, ktorí by mali dediť o ich dedičskom práve a od tohto momentu máte 1 mesiac na to, aby ste dedičstvo odmietli. V takom prípade budete vylúčená z okruhu dedičov a dediť už nebudete. Dá sa odmietnuť len celé dedičstvo a dôsledkom toho bude, že nebudete dediť ani majetok ani dlhy. Následne Váš podiel prejde na ostatných dedičov, prípadne ak dedičia nebudú žiadni, tak na štát.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň. Pokiaľ dedičstvo nedomietnete preberáte nielen aktíva dedičstva, ale aj pasíva dedičstva. Za dlhy (pasíva dedičstva) zodpovedáte len do výšky nadobudnutého dedičstva. Ak hodnota dedičstva bude prevyšovať dlh, dlh budete musieť zaplatiť z dedičstva. Ak však dlh bude prevyšovať hodnotu dedičstva, vtedy môžete dedičstvo odmietnuť, prípadne uzavrieť dohodu s veriteľmi o úhrade dlhu. Pokiaľ prijmete dedičstvo môžete v dedičskom konaní aj poprieť pohľadávku, v tom prípade bude súdne konanie mimo dediského konania na ktorom sa určí, či je pohľadávka veriteľa oprávnená alebo nie. 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

ak máte dieťa, potom by zo zákona dedilo rovnakým dielom, ako Vaša manželka. Nezáleží pri tom, či je manželské, alebo nemanželské. Vylúčiť dieťa z dedičstva je možné len vydedením, avšak to prichádza do úvahy, ak nastala niektorá zo skutočností uvedená v § 469a Občianskeho zákonníka. V opačnom prípade musí, aj v prípade ak spíšete závet, dostať Vaše dieťa aspoň polovicu svojho zákonného podielu (§ 479 OZ). 

To, aby bola Vaša manželka vlastníkom nehnuteľnosti aj po Vašej smrti, by ste mohli dosiahnuť darovaním tejto nehnuteľnosti.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, pokiaľ ide o dedenie bytu, tak pokiaľ by brat nebol vydedený a matka by v čase smrti vlastnila byt, tak by brat zdedil byt.

Dôvody na vydedenie v tomto prípade existujú ale brat to samozrejme môže napadnúť, keď bude prebiehať dedičské konanie.

Ideálne riešenie teda je, ak by matka previedla darovacou zmluvou byt na vás dve sestry a zároveň si tam môže zriadiť vecné bremeno doživotného užívania bytu.

Ak v byte brat reálne býva a má tam zriadený trvalý pobyt, potom môže prísť exekútor k vám domov. Preto by bolo vhodné, zrušiť mu trvalý pobyt, neznamená to automaticky, že ho matka vyhodí z domu (na čo ale má právo), len mu zruší trvalý pobyt. Znížite tak šancu, že by exekútor prišiel spísať majetok k Vám domov.

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, 

ak máte na mysli prechod dlhov po smrti Vášho otca, potom máte v zmysle Občianskeho zákonníka dedičstvo, ako celok odmietnuť. O tomto práve by Vás súd pri začatí dedičského konania mal poučiť.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, ak by bola nehnuteľnosti len Vaša (ebo podiel len Váš) a Vy by ste zomreli, dedil by Váš manžel a Vaše deti, každý rovným dielom. Pozor však na to, že pokiaľ kupujete počas manželstva nejakú nehnuteľnosť, tak táto môže patriť do BSM (byť spoločná s manželom). To znamená, že manžel by mal hneď nárok na polovicu Vášho podielu a z druhé polovice by ešte aj dedil.

Musíte si zrušiť BSM alebo zúžiť BSM, chcete, aby manžel nemal nárok na polovicu majetku z titulu BSM. Dediť však bude, ak neurobíte závet, že všetko zdedia Vaše deti. Ak by zomrel priateľ,cdedilo by jeho dieťa, ktoré by potom mohlo od Vás žiadať vysporiadať spoluvlastníctvo. Priateľ môže vydediť svoje dieťa, ale len zo zákonných dôvodov.

 

 

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň. Máte pravdu v tom, že pri dedičskom konaní po Vašich svokrovcoch sa bude prihliadať aj na ich ďalšiu dcéru, ktorá je v zmysle zákona tzv. neopomenuteľným dedičom. Treba však povedať, že ak by aj zdedila určitú časť na dome, ktorý ste kúpili na polovicu so svokrovcami, stále budete podielovými spoluvlastníkmi predmetného domu aj Vy.
Jednou z možností, ako sa vyhnúť prípadným budúcim problémom je napr. vydedenie z dôvodu, že ďalšia dcéra Vašich svokrovcov vedie trvalo neusporiadaný život (§ 469 a ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Ďalšia možnosť je prevod (odplatný alebo bezodplatný) spoluvlastníckeho podielu zo svokrovcov na Vás. Oba prípady však primárne závisia od vôle Vašich svokrovcov.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobry den, tomto prípade sa uplatní paragraf 475 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí:

 

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

 

To znamená, že uvedená osoba nebude dediť sama, ale máte právo dediť aj vy. Pokiaľ by ste chceli, aby táto osoba nededila, museli by ste preukázať, že sa nestarali o spoločnú domácnosť.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, vo vzťahu k Vašej prvej otázke týkajúcej sa dedenia prevedeného bytu si Vám dovoľujem uviesť, že ak Váš dedko počas života previedol byt na svoju družku a tento prevod bol zapísaný aj v katastri nehnuteľností, tak tento byt nepatrí do dedičstva po Vašom dedovi. To, či k prevodu naozaj došlo a na základe čoho (kúpna alebo darovacia zmluva) zistíte v katastri nehnuteľností a nahliadnutím do katastrálneho spisu na príslušnom okresnom úrade. Nahliadnutím do katastrálneho spisu Vám odporúčam aj z dôvodu zistenia, či bolo s prevodom bytu všetko v poriadku, a či by nemohla byť napadnutá jej platnosť. K Vašej druhej otázke ohľadom dedičskej reprezentácie je potrebné poukázať na ustanovenie § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje situácie, kedy mal byť dedičom jeden z potomkov poručiteľa (Váš otec po svojom otcovi), ale z nejakých dôvodov nededí, tak jeho dedičský podiel dedia rovnakým dielom jeho potomci. Tzn. že nakoľko Váš otec nededil z dôvodu úmrtia, ako dedič jeho dedičského podielu ste mali byť povolaný Vy a Vaši súrodenci.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

Občiansky zákonník v § 469a ustanovuje 4 dôvody, z ktorých ak je hociktorý naplnený, môže poručiteľ vydediť potomka.

Ide o nasledovné prípady, teda poručiteľ môže vydediť potomka, ak:

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Rovnako v prípade vydedenia je potrebné, aby poručiteľ v listine o vydedení určil, že sa majú dôsledky vydedenia vzťahovať aj na potomkov vydedeného potomka (v opačnom prípade by dedičsky podiel, ktorý mal dediť vydedený potomok, mohol za určitých okolností zdediť potomok vydedeného potomka).

Potomka možno vydediť listinou o vydedení, ktorú je možné spísať vlastnoručne, inak než vlastnoručne pred svedkami, alebo vo forme notárskej zápisnice.

Z dôvodov obsiahnutých už v predchádzajúcej odpovedi Vám odporúčame spísať listinu o vydedení vo forme notárskej zápisnice, keďže notár je povinný takúto listinu bezodkladne po vyhotovení zaregistrovať v notárskom centrálnom registri. Súčasne, notár pozná všetky náležitosti, ktoré musí táto listina obsahovať, čo zabráni tomu, aby bola neskôr napadnutá platnosť vydedenia z formálnych dôvodov. 

Dôležité je rovnako uviesť, že v listine o vydedení musí byť uvedený dôvod vydedenia - je vhodné aj skutkovo opísať konkrétne správanie, z ktorého možno jednoznačne vyvodiť splnenie jedného z dôvod vydedenia.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň,

v prípade úmrtia Vašej matky, ak by závet nespísala, dedilo by sa zo zákona, a to nasledovne: dedil by (súčasný, v poradí druhý) manžel Vašej matky, Vy a Vaša sestra, a to každý 1/3.

Závet môže Vaša matka spísať vlastnoručne, v inej písomnej forme (za prítomnosti 2 svedkov) alebo vo forme notárskej zápisnice. Najviac odporúčame formu notárskej zápisnice, pretože notár po spísaní závetu je povinný spísaný závet zaregistrovať v notárskom centrálnom registri závetov, v ktorom súd (resp. súdom poverený notár ako súdný komisár, ktorý vedie konanie o dedičstve) zisťuje po smrti poručiteľa, či sa v ňom nenachádza závet poručiteľa.

Je síce možné, aby Vás Vaša matka v závete určila za dediča predmetného domu. Takýto závet by bol ale platný len za predpokladu, že v závete odkáže Vaša matka inú časť majetku Vašej sestre, a to tak, aby podiel z dedičstva, ktorý nadobudne Vaša sestra, bude tvoriť aspoň 1/6 z hodnoty dedičstva ako celku. Potomkovia poručiteľa sú totiž neopomenuteľnými dedičmi, ktorí musia dostať (ak sú plnoletí) aspoň toľko, koľko tvorí jedna polovica z ich dedičského podielu, ktorý by im patril pri dedení zo zákona.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň. V zmysle nášho Občianskeho zákonníka (§ 473) dedia v prvej dedičskej skupine poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Ak teda nededia Vaši rodičia (deti Vašej babičky), mali by ste dediť Vy. Trvalé bydlisko pritom nie je rozhodujúce. V rámci dedičského konania by Vás mal kontaktovať notár, ktorý rieši Vaše dedičské konanie ako súdny komisár.

 

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, v takýchto prípadoch je potrebné počkať na právoplatné rozhodnutie v rámci dedičského konania. Pre urýchlenie dedičského konania Vám odporúčam dohodnúť sa so žijúcim súrodencom Vášho otca, že podiel o veľkosti 1/5 na predmetnej nehnuteľnosti nadobudne on a on sa zaviaže na vyplatenie určitej čiastky za účelom vyrovnania dedičských podielov (prípadne, že nadobudne Váš dedičský podiel po Vašom nebohom otcovi bezodplatne). Konkrétny spôsob dohody závisí na  Vás a ostatných dedičoch. Aj keď majetok po poručiteľovi v našom právnom poriadku nadobúdajú dedičia jeho smrťou, pre účely právnej istoty je potrebné konkrétny spôsob rozdelenia dedičstva potvrdiť súdnym rozhodnutím (resp. rozhodnutím notára ako súdneho komisára). Až následne bude možné uzatvoriť kúpnu zmluvu za účelom predaja nehnuteľnosti.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň. V zmysle Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa dedia dlhy len do výšky hodnoty aktív poručiteľa (pozri § 470 a nasl. OZ). Z tohto dôvodu nie je možné zdediť len dlhy. Navyše Občiansky zákonník upravuje tiež inštitút odmietnutia dedičstva, na základe ktorého možno dedičstvo odmietnuť ako celok (pozri § 463 a nasl. OZ). Pokiaľ ide o otázku ohľadom toho, kto bude dedičom po Vašej babke, tak by to mal byť jej žujúci syn a deti po jej zosnulej dcére (Vy a Vaša sestra).

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobry den, podiel na byte Vam otec nezoberie, ten zostava stale Vam. 

Otec moze predat len svoj podiel (nie Vas). Ak by chcel predavat svoj podiel, Vy mate prekupne pravo. Nikto podiel na byte nekupi, pretoze by sa stal len podielovyn spoluvlastnikom.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, v zmysle platnej právnej úpravy súd začne dedičské konanie aj bez návrhu. V praxi sa postupuje tak, že každá matrika oznamuje súdu úmrtie vo svojom obvode za účelom začatia dedičského konania. V takom prípade Vám bude zo súdu doručené uznesenie o začatí dedičského konania. V prípade, ak chcete začiatok dedičského konania urýchliť, tak môžete na príslušný súd podať návrh na začatie dedičského konania po poručiteľovi. Príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy pobyt.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, pokiaľ ide o dedenie po Vašej smrti, tak ak nemáte deti, tak by v druhej dedičskej skupine po Vás dedila manželka spolu s Vašimi rodičmi (ak ešte žijú). Ak rodičia nežijú, tak by dedila len Vaša manželka a nikto iný.

JUDr. Milan Ficek, advokát

Dobrý deň, pokiaľ chcete, aby po Vašej smrti dedil manžel bez detí (teda že by deti vôbec nededili) a následne až po smrti druhého manžela by dedili deti, nebude to možné vykonať len tak. Existuje zákonný spôsob ako túto situáciu vyriešiť.

 

Táto situácia sa dá vyriešiť spôsobom, ako to požadujete vydedením detí. Pozor však na to, že deti môžete vydediť len zo zákonných dôvodov, pretože deti sú neopomenuteľní dedičia. Ak by ste urobili závet a všetko zverili len manželovi a naopak on všetko v prípade jeho skoršej smrti zveril Vám, potom by deti dedili (ak by neboli zároveň vydedené).

 

Ďalšia možnosť je previesť majetok na tretiu osobu, ktorej dôverujete a ktorá nemá deti s tým, že s touto treťou osobou spíšete zmluvu o tom, že v prípade smrti, ktoréhokoľvek z manželov sa majetok prevedie na manžela, ktorý ešte žije. Tento spôsob je však riskantný, muselo by ísť o osobu, ktorej bezvýhradne dôverujete. Takto by ste zabránili tomu, aby deti nededili v prípade smrti jedného z Vás.

 

Závet Vám spíše notár, prípadne si ho môžete spísať aj sami, pozor však na splnenie zákonných náležitostí.

 

JUDr. Milan Ficek, advokát