Dedenie

Dobrý deň,

najskôr je potrebné pochopiť, aký bol právny stav domu po smrti Vášho otca, teda kto bol vlastníkom domu v čase jeho úmrtia.

Po smrti osoby sa jej majetok (vrátane nehnuteľností) stáva predmetom dedičského konania podľa § 460 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dedičské konanie je povinné a vedie ho notár ako súdny komisár. Všetci zákonní dediči (v tomto prípade manželka a deti) majú právo na podiel z dedičstva, pokiaľ neexistuje závet alebo iný právny dôvod, ktorý by niekoho z dedičstva vylučoval.

Ak manželka po smrti Vášho otca predala dom, je dôležité zistiť, či bol vo vlastníctve otca a následne, ak bol, či sa tak stalo až po skončení dedičského konania, teda či sa stala výlučnou vlastníčkou domu na základe dedičstva, alebo či dom predala ešte pred ukončením dedičského konania, prípadne bez vedomia ostatných dedičov.

Odporúčam Vám nasledovný postup:

Zistite, či prebehlo dedičské konanie po smrti Vášho otca. Ak áno, vyžiadajte si kópiu uznesenia o dedičstve z príslušného súdu alebo notára. Z tohto uznesenia bude zrejmé, kto sa stal vlastníkom domu.

Ak ste neboli prizvaní do dedičského konania, alebo ste nedostali žiadny podiel, je možné, že došlo k porušeniu Vašich dedičských práv. 

Ak dom predala manželka až po tom, čo sa stala výlučnou vlastníčkou na základe dedičstva, a Vy ste boli z dedičstva vylúčení, je potrebné preskúmať, či to bolo v súlade so zákonom (napr. existencia závetu, vydedenia a pod.). Ak ste neboli platne vydedení, potom môžete obaja s bratom podať žalobu o vydanie dedičstva. 

Ak dom predala ešte pred skončením dedičského konania alebo bez Vášho súhlasu ako spoludedičov, takýto právny úkon by bol neplatný a môžete sa domáhať ochrany svojich práv. V takom prípade môžete podať žalobu o vurčenie, že dom patrí do dedičstva po zosnulom. 

Vo všetkých prípadoch odporúčam čo najskôr kontaktovať advokáta, ktorý Vám pomôže získať potrebné dokumenty a posúdiť ďalší postup podľa konkrétnych okolností prípadu.

Dobrý deň, na Vami položenú otázkuuvádzame, že ak vaša mama za svojho života darovala vášmu bratovi jednu polovicu bytu, potom je tento podiel výlučne v jeho vlastníctve. Brat na základe vašej výzvy nie je povinný vám darovať 1/4 bytu, lebo na to nie je právny dôvod.

V ptázke neuvádzate, či dedičské konanie je právoplatne ukončené. Ak by predmetom dedenia mala byť jedna polovica bytu, potom treba žiadať v dedičskom konaní o započítanie bratovho podielu na byte /tzv. kolácia/ na jeho dedičský podiel a o toľko brat bude menej dediť. Brat ako spoluvlastník bytu v podiele 1/2 k celku nie je povinný vám nič vyplácať.

Dobrý deň,

najskôr je potrebné pochopiť, že podľa slovenského práva, konkrétne podľa Občianskeho zákonníka, ak by ste sa zosobášili, váš manžel by sa stal zákonným dedičom v prvej dedičskej skupine spolu s vašou dcérou. Ak by ste chceli, aby po vašej smrti dedila výlučne vaša dcéra a váš manžel mal iba právo doživotného bývania (doživotné užívanie bytu), tak najprv odporúčam spísať závet, v ktorom určíte, že výlučnou dedičkou bytu (prípadne aj všetkého majetku) bude vaša dcéra. Závet odporúčam vyhotoviť u notára, týmto spôsobom bude aj v notárskom registri záverov.

Právo doživotného bývania v predmetnom byte je možné zriadiť len počas života formou vecného bremena v prospech partnera, ktoré zapíšete do katastra nehnuteľností, závetom nie je možné zriadiť vecné bremeno.

Dobrý deň,
vaša otázka sa týka určenia, či ako syn sesternice zosnulej patríte do niektorej dedičskej skupiny podľa zákona. Najprv je potrebné pochopiť, ako zákon rozdeľuje dedičov do skupín. Prvá až štvrtá dedičská skupina sú presne vymedzené v § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka. V prvej skupine dedia deti a manžel, v druhej rodičia, manžel a súrodenci, v tretej súrodenci a ich deti a tí, ktorí žili s poručiteľom v jednej domácnosti za súčasného splnenia zákonných podmienok a v štvrtej dedičskej skupine dedia prarodičia poručiteľa a ich deti. 

Sesternica vašej mamy je pre vás vzdialenejšia príbuzná. Podľa zákona sa však dedičské skupiny končia štvrtou skupinou, kde dedia prarodičia zosnulého a ich deti (teda strýkovia a tety zosnulého). Syn sesternice (teda vy) už do žiadnej dedičskej skupiny nepatrí. Ak zosnulá nemala žiadnych bližších príbuzných, jej dedičstvo pripadne štátu.

Vzhľadom na uvedené, dediť by ste mohli iba v prípade, ak by zosnulá zanechala závet, ktorým by Vám odkázala nejaký majetok. V takomto prípade by ste sa však o tom dozvedeli priamo od súdu, ktorý by vás upovedmil o vašom dedičskom práve. 

Dobrý deň,
ak Vaša stará mama nezriadila závet, tak sa bude dediť podľa zákona. V prvej skupine dedia manžel poručiteľa a jeho deti. V prípade, ak dieťa poručiteľa zomrie pred skončením dedičského konania, tak namiesto neho dedia jeho podiel jeho deti, teda vnuci poručiteľa. Podľa ust. § 473 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: 

(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Ak stará mama nemá už manžela, tak sa dedičstvo rozdelí medzi jej žijúceho syna, ktorému pripadne 1/2, pričom zvyšná 1/2 sa rozdelí medzi vnukov poručiteľa.

Dobrý deň,

áno, môžete sa takz. vzdať dedičstva v prospech Vašej mamy, a to tým, že na dedičskom konaní uzvriete dedičskú dohodu, v zmysle ktorej všetok majetok ako aj dlhy po otcovi zdedí výlučne Vaša mama. 

Dobrý deň,

v prípade, ak otec nezanechal závet, bude sa dediť v zmysle zákona, a síce v zmysle prvej dedičskej skupiny, podľa ktorej dedí manžel a deti poručiteľa. Ak poručiteľ zomrel ako slobodný alebo rozvedený, potom budú po ňom dediť len jeho deti (všetko, manželské aj nemanželské). To, že ste ako deti v čase smrti neboli dospelí nič nemení na vašom dedičskom práve. Pokiaľ ani jedného z vás otec nevydedil všetci budete po ňom dediť. 

Dobrý deň,

v prvom rade je dôležité vedieť, že deti poručiteľa sú podľa Občianskeho zákonníka neopomenuteľnými dedičmi a majú nárok na povinný dedičský podiel, pokiaľ sa ich otec platne nevydedí. Na platné vydedenie je potrebné naplnenie niektorého zo zákonných dôvodov, ktoré sú nasledovné:

a) potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

b) potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,

d) potomok trvalo vedie neusporiadaný život.

Vo vzťahu k zákonnému dôvodu v zmysle písm. b) platí, že  sa musí jednať o trvalý nezáujem. Je nutné ale posúdiť, či tento stav nevyvolal samotný poručiteľ tým, že sa o dieťa nezaujímal od jeho narodenia. Ak by tomu bolo tak, tento zákoný dôvod nie je daný. 

Dôvod vydedenia musí existovať v čase vyhotovenia listiny o vydedení.  Je vhodné, ak poručiteľ má aj nejaké dôkazy, ktoré pripojí k listine o vydedení. V listine o vydedení musí poručiteľ uviesť, pre ktorý z dôvodov potomka vydeďuje, akým jeho konaním došlo k naplneniu označeného dôvodu vydedenia. 

Vydedenie musí byť písomné, môže byť spísané vlastnou rukou alebo vo forme notárskej zápisnice. Odporúčame ju spísať u notára, ktorí ju založí do Notárskeho centrálneho registra, aby bola v prípade jeho smrti ľahko dohľadateľná. Treba však počítať s tým, že ak by sa pre takýto krok rozhodol, je tu riziko, že jeho deti po jeho smrti budú vydedenie namietať a domáhať sa určenia jeho neplatnosti z dôvodu nenaplnenia zákonného dôvodu. 

Pokiaľ ale žiadny zo zákonný dôvodov vydedenia nebude daný, potom je tu ešte možnosť, čo robia mnohí rodičia, že ešte za života prevedú svoje majetky na iné osoby, resp. napr. len na jedno zo svojich detí alebo svoju manželku darovacou zmluvou, dôsledkom čoho v čase smrti už disponujú len nepatrným majetkom, ktorý súd spravidla vydá tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa. Iba, ak by s tým táto osoba nesúhlasila, takýto majetok súd prejedná ako dedičstvo. 

Dobrý deň, z otázky predpokladáme, že otec maloletého je zapísaný aj v jeho rodnom liste ako biologivký otec.

Ak je to tak, potom ak sestra nebohého otca maloletého zomrela, treba kontaktovať príslušný okresný súd podľa miesta trvalého bydliska sestry otca maloletého a zisiť, ktorému notárovi bol pridelený dedičský spis. Následne môžete kontaktovť notára, najlepšie písomne.

Dobrý deň,

v prípade, ak by sa dedilo podľa zákona, tak v prvej dedičskej skupine dedí manžel a deti poručiteľa rovnakým dielom. Manžel poručiteľa je však čiastočne de facto zvýhodnený, nakoľko mu pripadne aj polovica vecí, ktorú sú v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), pričom zostatok vecí v BSM a veci vo výlučnom vlastníctve poručiteľa sa následne rozdelia rovnakým dielom medzi deti a manžela. 

Ak je byt vo výlučnom vlastníctve manžela, tak tento sa rozdelí medzi Vás a deti manžela (aj s predchádzajúceho manželstva). Vo Vašom prípade by ste nadobudli podiel o veľkosti 1/4 na nehnuteľnosti a deti každé taktiež po 1/4. V prípade však, ak by manžel vyhotovil závet, tak môže dom rozdeliť aj inak. 

V prípade Vašej smrti platí to, čo je uvedené vyššie, s výnimkou, že dom by nebol súčasťou dedičstva po Vás, ak je vo výlučnom vlastníctve manžela.