Dobrý deň,
na Vašu otázku predkladáme odpoveď :
Vo veci je potrebné vychádzať z noriem medzinárodného práva, ustanovení zákona o rodine a Dohodou o ochrane práv dieťaťa, ktorého signatárom je aj SR.
Predpokladáme, že sa nachádzate v štáte, kde ste spoločne žili, na území niektorého štátu EÚ.
Dohovor o právach dieťaťa zakotvuje povinnosť každého zmluvného štátu, vrátane SR, zabezpečiť, aby bol najlepší záujem dieťaťa riadne a konzistentne uplatňovaný v každom kroku verejnej inštitúcie, najmä vo všetkých vykonávacích opatreniach a súdnych konaniach, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú deti s prihliadnutím najmä na okolnosti, ktoré súvisia s individuálnymi charakteristikami dieťaťa (najmä vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti a pod).
Článok 11 Dohovoru ustanovuje, že štáty musia urobiť opatrenia na zabránenie nezákonného premiestňovania detí do zahraničia a ich nevrátenie späť. Za týmto účelom sa musia štáty usilovať o uzatvorenie dvojstranných a mnohostranných dohôd alebo o prístup k existujúcim dohodám. Štát má povinnosť zabrániť a napraviť únos alebo zadržiavanie detí v zahraničí rodičom alebo treťou osobou.
Ignorovanie názoru dieťaťa rieši Dohovor tiež. Štáty musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Za týmto účelom sa dieťaťu musí predovšetkým poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do úvahy v každej záležitosti alebo postupe, ktoré sa ho týkajú.
Medzinárodný rodičovský únos dieťaťa je protiprávne premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa mimo štátu jeho obvyklého pobytu bez súhlasu druhého rodiča alebo súhlasu súdu štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením alebo zadržaním a zadržanie dieťaťa v zahraničí počas dlhšej doby, než bola doba s ktorou druhý rodič súhlasil.
Štátom obvyklého pobytu dieťaťa je štát, v ktorom sa dieťa fakticky zdržiava počas dlhšej doby, t.j. miesto, kde dieťa žije, má tam lekára a je zdravotne poistené, má vytvorené rodinné a sociálne zázemie so svojimi kamarátmi, miesto, kde dieťa chodí do školy a podobne.
Štát, v ktorom sa dieťa narodilo alebo štátna príslušnosť dieťaťa, prípadne štát, v ktorom je dieťa zaevidované k trvalému pobytu (alebo inému druhu pobytu), nemusí byť miestom jeho/jej obvyklého pobytu. Presná definícia obvyklého pobytu neexistuje a rozhodnutie, ktorý štát je/bol štátom obvyklého pobytu je v kompetencii príslušného súdu, ktorý o ňom rozhoduje.
Záver
Keďže Vaša manželka nemala Váš písomný súhlas na presťahovanie na SK, resp. ani súdne rozhodnutie, ktoré by nahradilo Váš súhlas, je možné jej konanie vzhľadom na okolnosť, že v danom štáte ste žili 9 rokov, za rodičovský únos dieťaťa.
Vo veci sa budete musieť obrátiť na prísl. súd miesta kde sa teraz nachádzate, prípadne vyhľadať pomoc organizácie obdobnej ako Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, aby Vás v konaní o navrátenie detí do štátu obvyklého pobytu zastupovala.
Pokiaľ sa jedná o výživné na deti, iniciátorom vo veci určenia výživného súdnou cestou mala byť Vaša manželka. Výživné odporúčame rovnako riešiť v súčinnosti s obdobnou organizáciou štátu miesta obvyklého pobytu na ochranu detí a to výlučne písomne.
Ak by ste uviedli do podotázky miesto Vášho terajšieho pobytu, nájdeme túto organizáciu na ochranu detí.