V tomto článku sa budeme zaoberať inštitútom striedavej osobnej starostlivosti rodičov v čase pandémie ochorenia COVID-19.
Právnu úpravu striedavej osobnej starostlivosti upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), a to konkrétne v ustanovení § 24.
V zmysle § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Striedavú osobnú starostlivosť možno definovať ako úpravu zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti obidvoch rodičov, pričom každý rodič má dieťa v starostlivosti na presne vymedzené časové intervaly.
Jej účelom je zabezpečiť maloletému dieťaťu primeraný kontakt s obidvomi rodičmi, redukovať tak prípadnú porozvodovú traumatizáciu detí, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že základnou zákonnou podmienkou pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa a touto úpravou budú lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa.
Záujem maloletého dieťaťa je teda základnou zásadou rodinného práva, ktorá sa aplikuje pri každom rozhodovaní súdu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu bez výnimky.
Záujem rodičov je tak až druhoradý (rozsudok Krajského súdu Prešov /18CoP/3/2012).
Hlavnou výhodou striedavej osobnej starostlivosti je zachovanie pravidelného a rovnoprávneho osobného kontaktu maloletého dieťaťa s obidvoma rodičmi, čím sa u maloletého dieťaťa eliminuje tzv. syndróm "nechceného dieťaťa", ktorý môže vzniknúť v dôsledku zverenia len jednému z rodičov.
Dieťa môže takýto stav pociťovať ako nezáujem druhého rodiča o neho. V súlade s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/4/2017 striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa.
V súčasnej dobe, kedy pandémia ochromila bežný život ľudí, je veľmi dôležitá komunikácia medzi najbližšími.
Najzraniteľnejšou skupinou sú seniori a deti. Zo žiadnych opatrení ústredného krízového štábu nevyplýva zákaz styku medzi najbližšími príbuznými.
Rodičia sa nemôžu vyhovárať na ochorenie COVID-19, a brániť tak v stretávaní dieťaťa s druhým rodičom.
Samozrejme iná je situácia, ak jeden z rodičov má nariadenú karanténu.
Vtedy určite nie je v záujme dieťaťa, aby sa s ním stretlo, nakoľko ochrana zdravia dieťaťa má prednosť pred právom na styk s dieťaťom.
Ak je rodičovi nariadená karanténa v čase, keď má dieťa druhý z rodičov, je potrebné nariadené opatrenia krízové štábu rešpektovať a dodržať oddelenie chorého alebo ohrozeného rodiča od dieťaťa, aby sa predišlo riziku nákazy.
Druhý rodič by tak dieťa chorému alebo ohrozenému rodičovi odovzdávať nemal, a to až do doby skončenia karantény.
Avšak rodič, u ktorého sa dieťa nachádza, by však mal vziať do úvahy práva druhého rodiča a v čo najširšom rozsahu zabezpečiť jeho kontakt s dieťaťom aspoň prostredníctvom inej komunikácie (mobilný telefón, Skype, e-mail a iné).
Ak by niektorí z rodičov zneužil situáciu okolo COVID-19, tak, že by bezdôvodne bránil druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom, je potrebné zvážiť, či tento rodič koná v záujme dieťaťa, a či po upokojení situácie druhý rodič nezváži zmenu úpravy pomerov k maloletému dieťaťu. Ďalšia alternatíva, na ktorú vo svojom stanovisku odkazuje aj Slovenská advokátska komora (ďalej len „SAK“) vychádza zo situácie, kedy „jeden z rodičov nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutie upravujúce starostlivosť alebo styk“. V takýto prípadoch „môže druhý rodič podať návrh na výkon rozhodnutia a domáhať sa styku/starostlivosti. Práve v tomto konaní by súd zisťoval, či existujú ospravedlniteľné dôvody na nedodržiavanie súdneho rozhodnutia.“
Preto rodič, ktorému je bezdôvodne bránené v stretávaní sa s dieťaťom, má zákonnú možnosť podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bol upravený styk alebo zverenie dieťaťa do starostlivosti rodičov.
Deti potrebujú v čase pandémie ešte viac cítiť podporu obidvoch rodičov, a marenie súdnych rozhodnutí môže zhoršiť psychický stav u mnohých detí, ktoré často už aj tak prežívajú rôzne traumy zo schválnosti rozhádaných rodičov.
Aj samotní rodičia by mali v tomto čase nájsť spoločnú reč a chrániť dieťa od stresových situácii. Na tomto mieste je opätovne vhodné poukázať na názor prezentovaný v už spomenutom stanovisku SAK, ktoré uvádza, že „rodičia majú možnosť dohodnúť sa na odlišnom styku či rozsahu striedavej osobnej starostlivosti. Takáto rodičovská dohoda je medzi rodičmi platná aj bez jej schválenia súdom, len sa nemôžu domáhať plnenia povinností z nej aj súdnou cestou.“ Pre doplnenie ešte uvediem, že ak by aj nastala taká situácia, že z dôvodu prevencie by nebolo vhodné styk realizovať podľa určeného rozhodnutia súdu, je tu tiež možnosť rodičov dohodnúť sa na náhradných termínoch starostlivosti.
Je teda na mieste, aby rodičia v tejto náročnej dobe odložili prípadné nezhody a podozrievanie, spolupracovali a snažili sa nájsť najvhodnejšie riešenie zohľadňujúce potreby ich detí. Ak totiž ide o dieťa, prvoradým hľadiskom by mal byť jeho najlepší záujem.
Vyššie uvedené je možné s istými osobitosťami aplikovať aj na stretávanie sa (styk) dieťaťa s rodičom, ktorý nemá dieťa ešte zverené do osobnej starostlivosti.
Záverom teda možno zhrnúť, že samotná súčasná situácia s ňou spojené obmedzenia bez ďalšieho nie sú dôvodom na nerešpektovanie súdneho rozhodnutia ohľadom starostlivosti a styku o maloleté deti. Tento záver je potrebný jasne pomenovať, pretože najmä v začiatkoch celej súčasnej situácie sa objavovali rôzne zmätočné informácie a dezinterpretácie.
V prípade, ak ste sa ocitli v podobnej situácii a potrebujete poradiť, môžete sa obrátiť na nás prostredníctvom našej online právnej pomoci. Odkaz na právnu poradňu nájdete na tejto stránke (hore v menu).
Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát
