Odpoveď: Zrieknutie sa otcovstva z viacerých dôvodov
Dobrý deň, ďakujeme za Vašu otázku ku ktorej si dovoľujeme zaujať nasledovný právny názor.
Vašu otázku by som rozdelil do dvoch rovín, a to na rovinu bránenia v styku a rovinu zapretia otcovstva.
Bránenie v styku a vycestovanie s dieťaťom
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Pri výchove maloletého dieťaťa, resp. pri výkone rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a rovnako tak rešpektovať aj právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Rodič nemôže bezdôvodne brániť druhému rodičovi v styku s dieťaťom. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak Váš priateľ má záujem o styk s dcérou, mohol by podať na súd návrh na úpravu styku.
Pokiaľ ide o vycestovanie s dieťaťom, vycestovanie dieťaťa do cudziny (natrvalo) je v podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov považovanú za tzv. podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, na ktorej sa musia dohodnúť obaja rodičia. V zmysle ustanovenia § 35 Zákona o rodine
Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Matka dieťaťa sa mohla dopustiť aj tzv. medzinárodného únosu dieťaťa podľa Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Podľa čl. 3 tohto dohovoru, Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Zapretie otcovstva
K otázke zapretia otcovstva je potrebné uviesť najskôr to, že otcovstvo sa nadobúda podľa slovenského práva 3 spôsobmi. Prvým je, že otcom je manžel matky, druhým, že otcom je muž určený súhlasným vyhlásením (matky a tohto muža), tretím spôsobom je určenie otcovstva na súde. Toto delenie má následne vplyv aj na prípadné zapretie otcovstva, pretože lehota na zapretie otcovstva plynie inak pri prvej domnienke, inak pri druhej.
Neuvádzate, či bol Váš priateľ s matkou dieťaťa zosobášený alebo nie. Ak áno, mohol by podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine zaprieť otcovstvo do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, a to na súde.
Ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením na matrike alebo na súde, potom by lehota na zapretie otcovstva plynula odo dňa súhlasného vyhlásenia rodičov (od momentu, kedy vyhlásenie urobili obidvaja). Vtedy by podľa § 93 ods, 1 Zákona o rodine Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, mohol otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Poslednou možnosťou je určenie otcovstva na súde, podľa § 94 Zákona o rodine, podľa ktorého
(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Otcovstvo môže súd zaprieť aj na návrh dieťaťa, ak je to v jeho záujme. Umožňuje to § 96 Zákona o rodine, podľa ktorého
(1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
(2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva
Pokiaľ ide o tvrdenie, že je možné zaprieť otcovstvo z dôvodu neumožňovania styku, dovoľujem si uviesť, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Zaprieť otcovstvo možno len z dôvodov určených v zákone o rodine a postupom podľa tohto zákona.