Aké má zamestnanec nároky pri prekážkach pri práci zo strany zamestnávateľa?

Dobrý deň prajem,

v tomto prípade je potrebné aplikovať § 111 Zákonníka práce, podľa ktorého:

(1) Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

(2) Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov.

Vami uvádzaný dôvod nariadenia dovolenky, môžeme považovať za prevádzkové dôvody a v takom prípade môže hromadné čerpanie dovolenky nariadiť len po dohode so zástupcami zamestnancov.

Ak u Vás pôsobia zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľ sa s nimi nedohodol, tak v takom prípade porušil zákon. Ak ale u Vás nepôsobia, môže konať aj samostatne. 

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ, ktorý však musí prihliadať na záujmy zamestnanca a nemal by konať v rozpore s dobrými mravmi, a teda prekážku na jeho strane pokrývať dovolenkou. Ak ste dostali dovolenku, túto si nemôžete nejako nadpracovať (ako pri nadčase). Jedine, ak by ste sa tak dohodli, že uvedené nebola dovolenka, pracovné voľno, ktoré si odpracujete inokedy. 

Dobrý deň, 
z ust. § 47 ZP vyplýva, že odo dňa, keď vznikol pracovný pomer je zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Z otázky vyplýva, že ste vo výpovednej dobe, kde naďalej platí, že je povinnosťou zamestnávateľa prideľovať Vám prácu. To, že zamestnávateľ určil hromadné čerpanie dovolenky 3 dni, a Váš nárok zrejme aj nevyčerpanej dovolenky za rok 2019 a nárok za rok 2020 je dva dni, sme názoru, že ide o inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa a za predmetný deň, keď prácu nebudete môcť vykonávať z dôvodu hromadného čerpania dovolenky určenej zamestnávateľom patrí Vám náhrada mzdy v sume priemerného zárobku v súlade s ust. § 142 ods. 3 ZP.
 

Dobrý deň,

pokiaľ ste vo výpovednej dobe, tak ste ako zamestnanec povinný do práce chodiť, i keď v prevádzke nemáte vybavenie (prekážka na strane zamestnávateľa) . Vami uvedené nie je prekážka na vašej strane, ale na strane zamestnávateľa. Pokiaľ kvôli tejto prekážke nemôžete vykonávať prácu, môžete sa v prevádzke aspoň nachádzať, a teda po dobu kým neuplynie výpovedná doba, by ste do práce mali chodiť a zamestnávateľ by vám mal prideľovať prácu. Na druhej strane k tejto povinnosti patrí i povinnosť zamestnávateľa po dobu výpovednej lehoty vyplácať vám minimálne náhradu mzdy, ak vám prácu prideliť nemôže, t. j. vy prácu nevykonávate.  

Podľa zákonníka práce platí, že ak nemôže zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa (iné ako prestoj, porucha strojového zariadenia), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Pri uvedenom výpovednom dôvode (§ 63 ods. 1 a) ZP) máte podľa § 76 Zákonníka práce nárok i na odstupné, pokiaľ ste v prevádzke pracovali najmenej dva roky.

Dobrý deň,

takýto postup nie je správny, nakoľko ide o prekážku na strane zamestnávateľa. Vy ste boli pripravení na výkon práce a pokiaľ ste ju vykonať nemohli z dôvodu na strane zamestnávateľa, no boli ste mu k dispozícii máte nárok na náhradu mzdy. Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Môžete odmietnuť vykonať prácu v sobotu a odporúčam si skontrolovať, či Vám bude vyplatená náhrada mzdy za daný deň prestoja.

Dobrý deň, 

podľa ust. § 142 Zákonníka práce sa nejedná o prekážky na strane zamestnávateľa, kedy by Vám patrila náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (citujeme) :

"Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku."