Zmeny v civilnom mimosporovom konaní

V tomto článku sa budeme venovať zmenám týkajúcim sa civilného mimosporového konania, som zameraním na oblasť vybraných rodinnoprávnych konaní. Civilné mimosporové konanie, je zakotvené v zákone č. 161/2015 Z.z. Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len CMP). Týka sa najmä konaní v rodinných veciach, v dedičských veciach, vo veciach obchodného registra, umorovania listín, konaní o statusových veciach a pod.

Na úvod je vhodné uviesť, že na CMP sa subsidiárne (podporne) použije Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). To znamená, že v prípade ak niektorá otázka nie je ustanovené v CMP, môže sa aplikovať ustanovenie CSP. Zároveň CMP v niektorých ustanoveniach používa formuláciu „niektoré ustanovenia o“. Tam, kde sa táto formulácia vyskytuje upravuje CMP odlišnosti oproti CSP. Ak takáto formulácia absentuje, potom CMP upravuje inštitút komplexne.

Na rozdiel od CSP, CMP sa bude riadiť tzv. vyšetrovacím princípom. To znamená, že súd bude musieť byť iniciatívny a napr. vyhľadávať dôkazy aj sám, a to aj v prípade ak ich účastníci nenavrhnú.  Podľa dôvodovej správy k zákonu: „Mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania v tom smere, že sa súd nemôže spoliehať na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale dôkladne aplikuje tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu. Uvedené nevylučuje, aby súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, ktoré ale musia byť konfrontované s výsledkami vykonaného dokazovania.“

Taktiež sa vo veľkej miere dbá na uplatňovanie verejného záujmu. Súd bude môcť rozhodnúť aj nad rámec toho, čo navrhujú účastníci, teda ultra petitum. Zmeniť rozhodnutie súdu bude možné po jeho právoplatnosti, avšak prísne v zmysle zásady rebus sic stantibus, teda v prípade, ak sa zmenia pomery.

Rozdielom oproti CSP je, že pojmy žaloba, spor a strana sa v CMP nepoužívajú a CMP operuje s pojmami "návrh na začatie konania", "účastník konania" a "konanie".

Príslušným súdom je súd, ktorý CMP ustanovuje. Ak takýto súd ustanovený nie je, potom je príslušným súdom všeobecný súd navrhovateľa, teda súd v ktorého obvode má osoba trvalý pobyt.

Podľa § 8 CMP je účastníkom ten, koho za účastníka označuje CMP. Ak sa konanie začína ex offo, teda bez návrhu, potom je účastníkom ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.

V zákone sa bude dbať na právo dieťaťa vyjadriť svoj názor, v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa dôvodovej správy k CMP „vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť a to primárne samostatne“. Cieľom je „eliminovať zisťovanie názoru dieťaťa sprostredkovane, pričom spôsob zisťovania názoru dieťaťa ponecháva na sudcu“.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ich náhradu vylučuje § 52 CMP, avšak v § 53 až 56 ustanovuje výnimky z tohto pravidla.

Opravné prostriedky sú v zásade rovnaké ako v CSP. CMP rozoznáva odvolanie, dovolanie, obnovu konania a dovolanie generálneho prokurátora. Okrem toho voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka je možné podať sťažnosť, ktorá však nemá charakter opravného prostriedku, ale ide o osobitný prostriedok procesnej obrany.

Rozdielom oproti CSP je to, že súd na základe zásady oficiality preskúmava celé rozhodnutie, voči ktorému bolo podané odvolanie a nie je pritom viazaný odvolacími dôvodmi.

 

Vybrané konania rodinnoprávnych veciach

 

Ide o tieto konania: Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, Konanie o rozvod manželstva, Konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva,  Konania vo veciach určenia rodičovstva,  Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní,  Konania vo veciach osvojenia, Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a Konania vo veciach osvojenia.

 

Konanie o rozvod manželstva

 

Účastníkmi konania sú samozrejme manželia. Miestne príslušným súdom je súd, v ktorého obvode mali naposledy posledné spoločné bydlisko, ak tam jeden z nich býva. Ak nie je možné súd určiť podľa tohto pravidla, potom je miestne príslušným súd, v ktorého obvode má manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod trvalý pobyt. Ak nie je možné ani takto určiť miestnu príslušnosť, je príslušným súdom súd, v ktorého obvode má trvalý pobyt navrhovateľ. Pojem bydlisko sa však nestotožňuje s pojmom trvalý pobyt.Trvalý pobyt je pojem právny, pričom pojem bydlisko je faktický pojem a pojem širší, ako trvalý pobyt. Uvedený spôsob určovania miestnej príslušnosti je v zásade totožný so starou právnou úpravou v Občianskom súdnom poriadku, podľa ktorého je miestne príslušným súdom súd obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.

Keďže rodina je základnou bunkou spoločnosti a je v záujme spoločnosti chrániť rodinu a manželstvo, aj v prípade konania o rozvod manželstva sa súd snaží odstrániť príčiny rozvratu manželstva a viesť účastníkov k zmierlivému vyriešeniu situácie. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine môže súd rozviesť manželstvo len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd môže, ak to účastníci navrhnú, konanie prerušiť na dobu najmenej 3 mesiace. Konanie pokračuje na návrh, ktorý ak nebude podaný do 1 roka od prerušenia konania spôsobí to, že súd konanie zastaví. V tomto ustanovení sa znova prejavuje snaha o zachovanie manželstva.

Tak, ako tomu bolo v Občianskom súdnom poriadku aj v CMP ostáva zachované, že v prípade, ak sú v manželstve deti, spája sa obligatórne konanie o rozvod s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, resp. deťom, na čas po rozvode.

 

Konania vo veciach určenia rodičovstva

 

Ide štyri druhy konaní: určenie materstva, určenie otcovstva, zapretie otcovstva a prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.

Rodičovstvo sa určuje zásadami ustanovenými v Zákone o rodine. Matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Otcom dieťaťa je muž, ktorúmu svedčí jedna z domnienok otcovstva. Čiže buď manžel matky, muž ktorý urobí súhlasné vyhlásenie, že je otcom alebo muž určený treťou domnienkou v tzv. paternitnom spore na súde. Ak nie je určené otcovstvo 1. domnienkou (manžel matky) ani 2. domnienkou na matrike, súd pred začatím konania vyslúchne matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Ak títo súhlasne vyhlásia, že dotyčný muž je otcom konkrétneho dieťaťa, potom ide o súhlasné vyhlásenie rodičov na súde. Túto informáciu súd zašle matrike, aby ju zaznačila do rodného listu dieťaťa. Ak nedôjde k súhlasnému vyhláseniu, je potrebné podať na súd návrh na určenie otcovstva. Ak matka tento návrh v primeranom čase nepodá, súd ustanoví dieťaťu procesného opatrovníka, ktorý takýto návrh podá. Zároveň bude dieťa v konaní zastupovať. Takýto postup obsahoval aj starý Občiansky súdny poriadok.

Podľa § 106 CMP na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.V paragrafe 108 je prehľadne uvedené účastníctvo, v tom ktorom konaní. S konaním o určenie otcovstva sa obligatórne spája konanie o úpravu výkonu rodičovských právo a povinností k dieťaťu.

 

Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

 

Ide o konania uvedené v § 111 CMP, napr. konanie o mene a priezvisku, výživnom, o styku o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ak sa rodičia nedohodnú vo veciach týkajúcich sa maloletého, schválenie právneho úkonu maloletého, atď. Podľa § 112 ods. 1 CMP je na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. V prípade ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná  podľa § 113 CMP súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

Keďže je potrebné chrániť najlepší záujem maloletého, platí v týchto konaniach zásada oficiality, pričom podľa § 115 CMP Súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých.Ak súd zistí, že je potrebné začať konanie vo veciach maloletých, začne ho aj bez návrhu. V § 178 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia. Je zrejmé, že právna úprava sa v tejto oblasti podstatným spôsobom nezmenila a je opäť v podstate rovnaká, ako tá v už neúčinnom Občianskom súdnom poriadku.

Súd sa snaží opäť viesť účastníkov k zmierlivému riešeniu veci a dosiahnutiu dohody. V týchto konaniach sa opäť zdôrazňuje participačné právo dieťaťa, čiže je právo zúčastniť sa konania, byť informovaný o konaní a dôsledkoch rozhodnutia vhodným spôsobom, s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Túto informačnú povinnosť má súd. 

 




Podobné články z rovnakej oblasti práva: