Máte
otázku?

Zmenkový platobný rozkaz

Súd v rámci aplikačnej praxe vydáva rôzne druhy rozhodnutí. V zmysle Občianskeho súdneho poriadku 99/1963, pozná právny systém Slovenskej republiky popri rozsudku a uznesení aj platobný rozkaz, európsky platobný rozkaz, rozkaz na plnenie a napokon zmenkový a šekový platobný rozkaz. Tieto sú upravené v § 172 až § 175 OSP. V tomto článku sa budeme venovať zriedkavejšiemu typu platobného rozkazu, a to zmenkovému platobnému rozkazu.

Zmenka je obchodovateľný cenný papier. Podstata spočíva v záväzku určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu, ktorá je určená v zmenke. Základom každého zmenkového vzťahu je spravidla existencia reálneho obchodného vzťahu, ktorý sa vo vzťahu k zmenke nazýva príčinným (kauzálnym vzťahom). Napriek tejto skutočnosti pohľadávka, vyplývajúca zo zmenky, je nezávislá od tohto vzťahu. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky...... Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2008, sp. zn. IM Obdo V 9/2007). Zmenka musí mať písomnú formu a spĺňať náležitosti stanovené v zákone, konkrétne v zákone č. 190/1950 zmenkovom a šekovom. Zmenka je upravená v § 1 až § 98. Rozoznávame niekoľko delení zmeniek, no najčastejšie je delenie zmeniek na vlastné a cudzie. Toto členenie pozná aj zmenkový a šekový zákon.

Náležitosti

Cudzia zmenka:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka);

4. údaj sročnosti;

5. údaj miesta, kde sa má platiť;

6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

7. dátum a miesto vystavenia zmenky;

8. podpis vystaviteľa.

Vlastná zmenka:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Rozdiel medzi cudzou a vlastnou zmenkou je najmä v tom, že zatiaľ čo pri vlastnej zmenke vystupujú 2 osoby (vystaviteľ-dlžník a príjemca-veriteľ, resp. remitent), pričom vystaviteľ dáva bezpodmienečný sľub zaplatiť zmenkovú sumu, pri cudzej zmenke vystupujú 3 osoby, a to vystaviteľ(trasant), ktorý dáva príkaz tretej osobe (trasat), najčastejšie ide o banku, aby trasat zaplatil zmenkovú sumu v prospech veriteľa (remitenta).

Samozrejme nie vždy skutočne dôjde k zaplateniu zmenkovej sumy a dlžník ani napriek výzvam veriteľa, túto sumu neuhradí. V takomto prípade je možné podať na súd návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu.

Návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu

Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti, to znamená označenie príslušného súdu, ktorému je návrh adresovaný. Vecná príslušnosť súdu je daná ustanovením § 9 ods.1 OSP a miestna príslušnosť súdu je daná ustanovením § 10 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v spojení s ustanovením § 87 písm. d/ OSP. Zjednodušene povedané, príslušným súdom je okresný súd v sídle krajského súdu, podľa miesta bydliska odporcu. Ďalej je potrebné popísať skutkový stav (dátum, miesto a osobu, ktorá zmenku vystavila, zročnosť zmenky a jej ďalšie kľúčové náležitosti). Na koniec je potrebné uviesť petit, to znamená, to čo požaduje veriteľ od dlžníka, resp. to ako navrhovateľ (veriteľ) chce, aby súd rozhodol. Ako veriteľ môžete požadovať okrem samotnej zmenkovej sumy aj úrok, ktorý je fixne stanovený na 6% zo zmenkovej sumy a tiež zmenkovú odmenu, ktorá je daná § 48 ods. 1 číslo 4 Zmenkového a šekového zákona (vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy). Súdny poplatok za návrh je však potrebné počítať nie len zo zmenkovej sumy, ale zo súčtu zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Návrh je potrebné datovať a podpísať a samozrejme je potrebné priložiť prvopis zmenky a všetky ďalšie doklady týkajúce sa sporu.

Súdne konanie

Podľa § 175 ods.1 OSP Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd pojednávanie. V prípade, ak odporca nepodá včas námietky, alebo ich podá a neskôr vezme späť, nadobudne zmenkový platobný rozkaz právoplatnosť. Ak by súd nariadil pojednávanie tak, rozhoduje rozsudkom, v ktorom určí či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti, alebo ho zruší, pričom uvedie v akom rozsahu.

Judikatúra

Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2010 43. ROZHODNUTIE (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2008, sp. zn. IM Obdo V 9/2007)

- Ak žalobca v konaní tvrdí, že zmenka kryje konkrétny kauzálny vzťah, potom v tejto časti dôkazné bremeno je na jeho strane. Úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, však nie je rozhodujúca, ale rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania, ktoré súd vyhodnocuje podlá ustanovenia § 132 O. s. p.

- Z povahy zmenky, ako abstraktného a nesporného záväzku, vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca (povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom), ako nesprávne v prejednávanej veci ustálili súdy. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podlá zmenky plniť. Ak dôkazné bremeno unesie, bude v konaní úspešný.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 9 Cmo 533/2000 ObP. ročník 2001, číslo 7, strana 22

- Námietka proti zmenkovému platobnému rozkazu spočíva v tom, že odporca navrhovateľovi nič nie je dlžný, nie je námietkou, ktorá by v zmysle § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovala zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že odporca navrhovateľovi nie je nič dlžný, môže byť relevantné iba v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu vystavenia zmenky, ktorý musí byť obsiahnutý tiež v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 5 Cm 194/95 SoRo, ročník 1996, číslo 5, strana 126

- Námietky, založené na § 17 zmenkového a šekového zákona, aj keď sú dôvodné, sú len obranou dlžníka proti povinnosti zmenku zaplatiť. Nemôžu však viesť k neplatnosti zmenky

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, 9 Cmo 65/99 ObP, ročník 2001, číslo 11, strana 21

- Treba uviesť aj to, že nie je možné zároveň namietať neexistenciu zmenky a nedostatok kauzy zmenky, teda nedostatok dôvodu, pre ktorý bola zmenka vystavená. Takúto dvojicu námietok treba považovať za námietku jedinú, popierajúcu existenciu uplatňovanej zmenky a z nej vyplývajúceho zmenkového dlhu


Autor
JUDr. Milan Ficek, advokát


Najnovšie články:
4,9 (3.405)
Všetky recenzie
LEXANA - asistentka

Text zprávy
Moje zprava
Text v prvnim tlacitku